Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 Svedectvá doby Pravda o Povstaní '44 Memoriál pplk. Jána Šmigovského

Počínajúc augustom, nemecké diplomatické hlásenia do Berlína obsahujú stále častejšie a pochmúrnejšie zmienky o partizánskom hnutí. Dňa 24. augusta Nemci vyslali na Slovensko ako zvláštneho pozorovateľa generálneho konzula Wüstera, jedného z ich najzbehlejších znalcov stredo- a juhoerópskych pomerov na nemeckom ministerstve zahraničia. Na Slovensku sa zdržal päť dní, stretol sa s mnohými významnými činiteľmi, s ktorými prerokoval situáciu. Do Viedne sa vrátil 30. augusta. Pomery sa však medzitým vyvinuli natoľko, že jeho report bol zastaralý skôr, než ho stihol napísať. Sám si bol tohoto vedomý, a preto namiesto obvyklého písomného reportu telegrafoval svoju správu do Berlína v noci 31. augusta. Telegram prišiel do Berlína ráno o 2,30 hodine a je vedený pod číslom 2776 / 1.9.44. Keďže tento telegram obsahuje mnohé prenikavé pohľady do zákulisia situácie, a najmä málo známe reakcie bratislavských kruhov na udalosti, podáva sa tu v celej jeho dĺžke:

„Počas môjho päťdňového pobytu na Slovensku som mal príležitosť hovoriť s pánmi z vyslanectva a s predstaviteľmi nemeckej národnostnej skupiny a okrem toho s mnohými vedúcimi Slovákmi, medzi inými s predsedom vlády Tukom, s jeho zástupcom Machom, so šéfom propagandy Tidom J. Gašparom, s ministrom financií, s hospodárskymi činiteľmi, s bankármi a predstaviteľmi armády. Na základe osobných rozhovorov a skúseností podávam nasledujúcu správu o svojich spontánnych dojmoch a súčasnej situácii:

„Vysadením sovietskych partizánskych skupín v lesoch Malej a Veľkej Fatry, vypukol na celom Slovensku značný nepokoj, ktorý silne ovplyvnil politický a hospodársky život. K tomu treba pripočítať aj denné letecké poplachy, zavinené preletom anglo-amerických bombardovacích lietadiel. Stredisko partizánov leží približne v trojuholníku Žilina-Ružomberok-Turč. Sv. Martin. Rozpráva sa o 1000 partizánoch, ktorí denne verbujú prívržencov z radov slovenského obyvateľstva, takže dnes sila partizánov môže pozostávať z niekoľko tisíc mužov. Zo spomínaného trojuholníka títo partizáni, ktorí sú motorizovaní a vyzbrojení ľahkými zbraňami, robia vo dne i v noci výpady do okolitého územia. Tak napríklad v utorok (t. j. 29. augusta) obsadili vraj dôležité dopravné stredisko Poprad. Ich strategický plán pravdepodobne smeruje k tomu, aby oddelili východné Slovensko od západného, aby zaistili vstup Rusov do Maďarska a strážili ústup nemeckých vojsk z Rumunska.

Partizánmi vydané heslo znie: „Boj proti ríšskym Nemcom a slovenským Nemcom a proti Maďarom, absolútna ochrana všetkých Slovákov, ktorí musia byť oslobodení spod nemeckého a maďarského jarma, podpora pre ubiedené slovenské obyvateľstvo“. S týmito heslami prepadávajú nemecké priemyselné podniky, habú peniaze, na ktoré môžu položiť ruky a zabíjajú Nemcov. Ďalej zastavujú vlaky a vozidlá, z ktorých vyťahujú Nemcov, prepadávajú detské nemecké domovy, rabujú a odvádzajú nemeckých roľníkov a živnostníkov.

V posledných dňoch nejde už iba o ojedinelé prípady, ale o systematickú vojnu proti všetkému, čo je nemecké. Takto partizáni nachádzajú podporu medzi civilným obyvateľstvom a príslušníkmi armády. Spomenuté heslá nachádzajú ozvenu u Slovákov, pretože zodpovedajú ľudovému cíteniu. Neslobodno zabudnúť, že najznámejším slovenským národným hrdinom je zbojník Jánošík, ktorý so svojou družinou prepadával bohatých a mocných a nazbíjaný lup rozdával chudobným a študentom. Táto zbojnícka romantika nachádza ešte aj dnes na Slovensku široký ohlas.

Pri verbovaní vojakov, partizáni núkajú vysoké peňažné sumy, sľubujú im dobrý plat a zaopatrenie, ktoré sú omnoho vyššie, ako vypláca slovenská armáda. Údajne tým sa im podarilo pritiahnuť aj väčšie jednotky slovenského vojska k partizánom. Rozpráva sa, že partizáni vysoko honorujú všetky služby slovenského obyvateľstva a že v hostincoch bohato platia za jedlo a pitie.

Všeobecne tu panuje náhľad, že slovenská armáda nemá vôľu, ani nie je v stave čeliť partizánskemu nebezpečenstvu. Vyskytujú sa obavy aj o slovenskej divízii, ktorá sa očakáva z Rumunska, že keď sa dostane do vlastnej krajiny, prebehne k Rusom. O počte zavraždených Nemcov, medzi ktorými je aj mnoho žien a detí, niet doteraz nijakých spoľahlivých správ. Ulúpené sumy peňazí narastajú do miliónov. Nemecké priemyslové podniky na partizánskom území museli zastaviť svoju činnosť.

Zatiaľ čo v Bratislave a v ostatných partizánmi nenapadnutých obciach panuje navonok normálny život a zásobovanie potravinami je úplne mierové, triezvo rozmýšľajúce obyvateľstvo je vnútorne rozvírené a obáva sa výbuchu katastrofy. Viera v Nemecko a naše víťazstvo značne utrpela udalosťami z 20. júla (t. j. atentát na Hitlera) a zradou rumunského kráľa. Naši starí priatelia, ku ktorým ešte aj dnes počítam najdôležitejších členov slovenskej vlády, zostali nám vnútorne verní. Sú však vystavení nátlaku zo všetkých možných strán, aby od svojej vernosti k Ríši odstúpili a vytiahli krajinu z vojny.

Predseda vlády Tuka, ktorého som vyhľadal na jeho vidieckom sídle v Trlinku, bol chorobou úplne zlomený. Nedomnievam sa, že v dohľadnom čase by bol opäť schopný pracovať. Pohybuje sa iba za podpory niekoľkých osôb. Duchovne zdá sa byť ešte úplne čulý, ale v politických udalostiach posledných mesiacov nemal nijakú účasť, ani záujem. Odovzdal som mu pozdrav a blahoželanie od ríšskeho ministra zahraničia. Pretože Trlinok môžu partizáni bez ťažkosti napadnúť a Bratislava pre časté letecké poplachy je pre neho nevhodným miestom pobytu, odporúčal som vyslancovi Ludinovi, aby sa vynasnažil o prepravenie Tuku do Nemecka.

Šaňo Mach zapôsobil na mňa úplne pozitívnym dojmom, hoci v poslednom čase v mnohých verejných rečiach sa preriekol (ohľadom poľskej otázky, židovskej otázky, atď.) Pretože sme v priateľskom pomere už niekoľko rokov, povedal som mu celkom otvorene, že jeho prejavy nenachádzajú v Berlíne dobrú ozvenu. Šaňo Mach mi odpovedal, že on ako minister vnútra, musí brať ohľad na mnohé veci a že pri vykonávaní svojich opatrení musí prekonávať značné ťažkosti zo strany snemu a ministerskej rady. Uistil ma, že ostane verný Nemecku navždy, i keď mu to raz zaviní veľké ťažkosti. Očakáva sa od neho, aby sa zasadzoval za čím väčšiu mieru slovenskej samostatnosti. Šaňo Mach sa dnes javí ako zruinovaná štruktúra a nemá kvalít energickej osobnosti. Pri všetkých svojich nedávnych opatreniach opiera sa na prezidenta Tisu, ktorý ho v tom podporuje. Napriek jeho často prízvukovanej vernosti Nemecku, prevláda v ňom slovanská sentimentalita.

Tida Gašpara treba pokladať, bez akýchkoľvek výhrad, za nášho čestného priateľa. Bohužiaľ, niet uňho toho politického formátu, ktorý by ho uspôsoboval zaujať vyššie politické postavenie v štátnom vedení (napríklad ako predseda vlády).

Generál Čatloš je v poslednom čase vystavený útokom svojich ministerských kolegov, pretože jeho armáda sklamala pri zasadení do bojov proti partizánom. Z nemeckého hľadiska treba pokladať slovenskú armádu za veľké nebezpečenstvo. Je v nej mnoho čechoslováckych dôstojníkov, o ktorých Slováci tvrdia, že ich postoj bol vždy nepriateľský voči Nemcom. Pri obnovení poriadku bude treba slovenskú armádu odzbrojiť a rozpustiť.

Generál Turanec (nositeľ Rytierskeho kríža), ktorý bol pred niekoľkými dňami vymenovaný za hlavného veliteľa pozemného vojska, je od utorka (t. j. 29. augusta) nezvestný. Predpokladá sa, že padol do rúk partizánov. Turanca pokladali za verného nemecko-slovenskej spolupráci. Ostatní slovenskí ministri sú v podstate odborné sily a ich postoj bude závisieť od vládnej špičky.

Slovenské ministerstvo zahraničia je podľa náhľadu mojich slovenských priateľov takmer vonkoncom obsadené čechoslovákmi, ktorých nemožno pokladať za spoľahlivých.

Novovymenovaný slovenský vyslanec v Berlíne Dr. Galvánek, ktorého dobre poznám z jeho rímskej činnosti, je náš čestný priateľ a je úplne spoľahlivý. K charakteristike slovenského ministerstva zahraničia môže poslúžiť aj tá skutočnosť, že bývalý taliansky vyslanec (prívrženec Badogliov) aj s jeho rodinou a personálom vyslanectva sa ešte dnes voľne pohybuje v Piešťanoch a pod ochranou slovenských orgánov má možnosť zhovárať sa s ľuďmi každého druhu. Terajší bulharský a rumunský vyslanec boli mi tiež označení za nespoľahlivých.

V dôsledku partizánmi vyvolanej situácie vládne v Bratislave nateraz snaha utvoriť novú vládu. V tejto súvislosti spomína sa Šaňo Mach ako predseda vlády a Tido Gašpar ako minister zahraničia. Pri mojej znalosti stavu vecí Šaňo Mach by mohol prebrať túto funkciu, len keby sme mu z nemeckej strany posilnili chrbtovú kosť, a to vo veľmi značnej miere. Podľa môjho náhľadu Tida Gašpara by bolo škoda ako ministra zahraničia, pretože by tam nemal takmer nič čo robiť, zatiaľ čo na propagačnom a kultúrnom poli môže veľa vykonať. Ďalej sa rozpráva o tom, či pribrať Ďurčanského opäť do vlády, pretože má mnoho prívržencov medzi ľudom a požíva plnú dôveru prezidenta Tisu. Námietky, ktoré sme mali svojho času proti nemu z nemeckej strany a ktoré viedli k jeho odstráneniu, neboli vraj oprávnené. Šaňo Mach a Tido Gašpar sa prihovárali za Ďurčanského. Posudok o súčasnom stanovisku Ďurčanského nemôžem však podať.

Záverom môžem o svojich dojmoch súhrnne povedať, že územie Slovenska sa len vtedy bude môcť udržať, keď mu okamžite poskytneme z nemeckej strany silnejšiu vojenskú pomoc. Aby bol po vyčistení partizánskej akcie vytvorený znesiteľný trvalý stav, bude treba vykonať podstatnú zmenu vlády so zosilneným nemeckým vplyvom a likvidáciu slovenskej armády.“

Wüster

Citoval som tento dokument v úplnosti, i keď sa v ňom v mnohom predbieha udalostiam. V posudzovaní Wüsterovej správy, ktorá iste prekvapí svojou otvorenosťou, prostorekosťou a miestami i nepresnosťou, treba však vziať do úvahy aspoň tieto skutočnosti. Po prvé ide tu o DOJMY (Eindrücke) nemeckého pozorovateľa, ktorý hoci bol znalcom stredoeurópskych pomerov mal tie nevýhody, že sa na Slovensku zdržoval iba krátko a na veci hľadel očami nemeckého národného socialistu. Po druhé, Wüster vyhľadával styk takmer výlučne so Slovákmi-aktivistami okolo Tuku a Macha, ktorí sa hlásili k slovenskému národnému socializmu k bezpodmienečnej slovensko-nemeckej spolupráci. Jeho návšteva mala posilniť práve túto politickú frakciu, ktorá sa pod dojmom udalostí viac než kedykoľvek predtým začala domáhať zradikalizovania slovenského politického života. Toto bola príležitosť, ktorú si radikálni aktivisti nemohli dať ujsť bez toho, aby nevyčítali „umierneným“ politikom okolo prezidenta Tisu, kam viedla ich politika zhovievavosti, váhavosti, umiernenia a veľkorysosti voči záškodníkom a nežičlivcom slovenskej štátnosti.