Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 Svedectvá doby Pravda o Povstaní '44 Memoriál pplk. Jána Šmigovského

KAREL BACÍLEK ťažil zo svojej účasti na povstaní pomerne najdlhšie. Narodil sa 1. októbra 1896 v českej obci Chotánky ako syn remeselníckej murárskej rodiny. On sám sa vyučil za strojníka-zámočníka. Jeho revolučný a anarchistický duch sa po prvýkrát prejavil v rakúskej armáde, kde slúžil od roku 1915. V r. 1918 ho vojenský súd odsúdil na dva a pol roka pre „nepodriadenie sa vojenským regulám“. Socialistickí životopisci to vysvetľujú ako organizovanie rebélie.

V roku 1919 Bacílek vstupuje do sociálno-demokratickej strany, v r. 1920 prichádza na Slovensko a uchytí sa ako strojník vo vrútockých železničných dielňach. V r. 1921, keď sa ľavičiarske krídlo sociálnej demokracie odštiepilo a vytvorilo si komunistickú stranu, Bacílek sa stal komunistom. V tomto období bola jeho činnosť iba demagógiou a rozvratom. Vediac, že sa mu nič vážneho nemôže stať, prejavoval bravúrnosť a priebojnosť, ktorá tak typizuje každého českého Pepíka. V slovenskom prostredí takáto činnosť sa stala skoro nápadnou a Bacílek upútal pozornosť vedúcich komunistov, najmä Moravana Klementa Gottwalda, pôsobiaceho v tom čase na Slovensku (Vrútky, B. Bystrica). Bacílek organizoval štrajky a protestné agitácie proti buržoáznemu režimu a pretože na Slovensku schopných organizátorov slovenského pôvodu nebolo, urobil na Slovenskú rýchlu kariéru. V r. 1930 sa stal ústredným tajomníkom KSČ na Slovensku.

Ako osvedčeného agitpropa KSČ vyslala Bacílka v r. 1934-35 na špeciálne školenie do Moskvy. Bolo to v čase zúrivých stalinských čistiek a ak sa Bacílek nenaučil nič nového, dokonale si osvojil umenie prevádzať čistky a ako z nich vyviaznuť so zdravou kožou. Po vyhlásení autonómie Bacílek odchádza zo Slovenska a v máji 1939 je už v Moskve. Na agitačnú a propagačnú prácu bolo však v Moskve mnoho Čechov zbehlejších než on, a tak si Bacílek musel odpracovať sovietske pohostinstvo v potu tvári, v akejsi traktorovej fabrike. V r. 1940 prišiel tajne na Slovensko. O jeho misii však vieme len to, že bola krátka a Bacílek sa urýchlene vrátil do Moskvy. Keď Hitler napadol ZSSR, 45-ročný Bacílek sa prihlásil a bol prijatý do Červenej armády. Neskôr ho poslali na špeciálny výcvik, po absolvovaní ktorého bol spolu so Šmidkem vysadený v lete r. 1943 na Slovensko. Ako v Moskve školený a Moskvou vyslaný emisár, Bacílek si myslel, že vo výbore KSS bude hrať úlohu slovenského Stalina. Lenže silné nacionalistické cítenie a ostrá protičeská nálada pracovali proti tomu, aby opraty slovenskej komunistickej strany držal v ruke Čech. Bacílek sa musel uchýliť do úzadia, trpezlivo čakajúc na príhodnú chvíľku.

Pomer medzi Husákom a Bacílkom nikdy nebol srdečný. Bacílek videl v Husákovi iba prišelca a intelektuála, neschopného revolučných činov. Husák zase videl v Bacílkovi votrelca a Čecha, ktorého treba brať keď už nie s nedôverou, tak aspoň s dávkou podozrenia. V septembri r. 1944 Bacílka naoktrojovali za generálneho tajomníka, Husák ho však pri prvej príležitosti, ktorá sa naskytla (na jar r. 1945) zdegradoval na jedného z podtajomníkov strany (mal na starosti organizačné otázky).

Nacionalistické krídlo KSS vyrástlo ako reakcia na brutálny pražský centralizmus ústredného vedenia KSČ. Slovenským komunistom nešlo ani tak o obranu národných záujmov, ako o vlastné pozície. Kto raz ochutnal akú-takú mieru samostatnosti, nechce sa mu späť do područia. Ani slovenskí komunisti neboli výnimkou. Ale v r. 1945 sa museli opäť podrobiť diktátu Prahy. Navonok síce existovali ako osobitná strana – KSS, ale politickú činnosť im predpisovala KSČ v Prahe. V septembri 1948 sa táto podriadenosť Prahe formalizovola aj úradne vyhlásením, podľa ktorého sa KSS stala „nedílnou součastí jednotné KSČ“. Za zásluhy v tomto vyhladzovacom procese a v očakávaní ďalších služieb KSČ menovala Bacílka ministrom štátnej bezpečnosti. Vo funkcii hlavného policajta Bacílek likvidoval svojich niekdajších spolupracvníkov a spolubojovníkov s účinnosťou, voči ktorej Carrafove prešovské jatky sú iba slabým tieňom. Ale v máji r. 1963 aj na Bacílka prišiel mráz. Jeho stalinskí kolegovia Novotný a Široký sa ho zbavili spôsobom, ktorý Bacílek praktizoval vo veľkom v rokoch 1950-54.

K. Bacílek je autorom knihy Poučenie s vedením protištátneho špionážneho a sprisahaneckého centra v čele s Rudolfom Slánskym. (S. V. P. L., 1953)