Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 Svedectvá doby Pravda o Povstaní '44 Memoriál pplk. Jána Šmigovského

„Nie, v dejinách na to príkladu niet. Niet na to príkladu, aby národ povstával proti svojmu vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým dlho túžil a ktorý si napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil. To nie je možné! Tu je to vo všelijakých proklamáciách, článkoch, rečiach, knihách i zákonoch napísané, zaznačené, že slovenský národ roku 1944 povstal proti vlastnému štátu, ale ani tak nie je to možné..." Spisovateľ-emigrant J. C. Hronský v románe „Svet na Trasovisku". (1960)
„Smiešna a hlúpa malá vojna vo veľkej vojne..." Spisovateľ-komunista A. Bednár v zbierke noviel „Hodiny a minúty". (1956 )

Začínam túto prácu citátmi dvoch spisovateľov protichodného politického zmýšľania, pretože tieto krátke charakteristiky lepšie vystihujú zmysel a nezmysel odbojového hnutia proti Slovenskej republike, než dlhé politické úvahy a pseudovedecké traktáty. A pokladám za potrebné hneď na začiatku definovať aj svoje stanovisko k udalostiam, ktoré hodlám opísať, aby som vopred odňal pochybnosti a podozrenia tých, čo z mojich príspevkov vyčítajú obyčajne viac, než v nich v skutočnosti je.

Povstať proti vlastnému štátu v mene umelého národa, umelého štátneho útvaru, na výzvu z cudziny a za cudzej podpory, je odsúdeniahodný čin a neospravedlní ho nič a už najmenej materialistický oportunizmus. To je línia, ktorej sa sústavne pridŕžam a ktorá je alfou-omegou tohto príspevku.

Lenže nesmieme zabúdať, že vždy nemožno rozložiť ľudské konanie na biele a čierne komponenty. Ani si nemožno namýšľať, že povstanie bolo akousi lúčavkou kráľovskou, ktorá oddelila zlato od hlušiny, pri čom zlato zostalo s nami a hlušina sa pridala k partizánom. Takejto totality súdov som sa snažil vyvarovať. Nikomu sa neospravedlňujem za to, že o slovenskej armáde mám inú mienku, než má napríklad bývalý minister národnej obrany, alebo že konanie prezidenta Tisu a iných predstaviteľov Slovenskej republiky sa mi javí ináč, než sa javí ich spolupracovníkom a prívržencom v emigrácii. Nijako si nechcem nárokovať absolútnu správnosť svojich tvrdení a uzáverov, ani nevylučujem alternatívnu interpretáciu načrtnutého vývoja udalostí. Som si plne vedomý, že posledné slovo sa ešte nepovedalo. Doteraz je isté len jedno: Povstanie bolo dôležitým medzníkom slovenských dejín, jedna stránka tvrdí, že v tragickom, druhá, že v epickom zmysle. A do tejto kontroverzie sa chcem ohlásiť krátkym príspevkom...

Autor

Adelaide, 20. novembra 1962