Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 Svedectvá doby Pravda o Povstaní '44 Memoriál pplk. Jána Šmigovského

Prakticky všade na Slovensku sa ozbrojený odboj spájal s terorom, ktorý vyvrcholil počas povstania.

Prvou jeho známou obeťou sa stal 7. 4. 1942 policajt A. Pažický, ktorého okolo 18. 50 hod. na Pirnagovom vrchu pri Vinnom (pri Michalovciach) zastrelil člen tvoriacej sa odbojovej skupiny, keď bezpečnostná hliadka sa snažila zaistiť členov tejto skupiny. Pritom Pažický, ani jeho spoločníci, nepoužili zbraň ako prví.

K ďalšej známej vražde došlo 11. 1. 1944 v Kurimke (pri Svidníku). Policajti J. Garay a B. Lindner z policajnej stanice v Hrabovčíku sem prišli preveriť správu o pobyte partizánov. Partizánov nenašli, ale zistili, kde sú ubytovaní. Partizáni K. Bystrov, N. Pisarenko a S. Sedov sa to dozvedeli, prišli do krčmy, kam sa policajti prišli zohriať a zastrelili ich. Partizáni patrili do tvoriaceho sa oddielu pod velením Rokosovského (vlastným menom N. Litvin) a pozostávali zo sovietskych utečencov z nemeckých zajateckých táborov.

4. marca toho roku pri Humennom príslušníci partizánskej skupiny Pugačov I. Kudriavcev a S. Kačurovskij v podnapitom stave po hádke zastrelili svojho druha E. Šumského (tiež uvádzaný ako Schumsky).

23. marca pri Bystričke (pri Martine) pri zásahu proti vytváranej partizánskej skupine pod vedením V. Žingora partizáni zastrelili policajta J. Krišteka, hoci ten nestrieľal. Páchatelia, sovietski utečenci na Slovensku, sa vrážd na Slovensku dopustili už aj predtým.

Koncom marca alebo začiatkom apríla r. 1944 v partizánskom tábore na vrchu Oblík pri Petrovciach (pri Prešove) veliteľ tvoriaceho sa partizánskeho zväzku Čapajev K. Bystrov zastrelil partizána Konstantina, lebo zaspal na stráži.

Pravdepodobne v noci z 8. na 9. apríla, Bystrova a jeho zástupcu Dimitrija Portňagova ich druhovia zastrelili v spánku, lebo vynášali trest smrti za malé previnenia a žiadali vykonávať veľmi nebezpečné akcie.

5. mája partizáni sa snažili oslobodiť svojich zajatých druhov, o ktorých sa nazdávali, že sa nachádzajú v Soli (pri Vranove). Pri útoku na túto stanicu zastrelili policajta V. Gaža.

30. mája príslušník finančnej stráže L. Šivara (tiež Šivora) pri Podvlku (dnes patriaceho do Poľsku) pri Trstenej spozoroval partizánov, prechádzajúcich hranicu. Pokladajúc ich za pašerákov, vyzval ich, aby ostali stáť, načo títo zahájili paľbu a Šivaru ťažko zranili. Nasledujúceho dňa zomrel.

21. júna v Remeninách (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev olúpili a zavraždili učiteľa M. Šimu a potom vylúpili byt, kde bývala jeho rodina. Uvádzajú sa rôzne motívy jeho vraždy, obvykle jeho politická aktivita, napr. že chcel, aby isté pozemky boli pridelené miestnym občanom.

Pravdepodobne 26. júna pri Livovskej Hute (pri Bardejove) príslušníci zv. Čapajev pod velením A. Luneva a A. Miťajeva zastrelili partizánskeho veliteľa Nikolaja Rokosovského, lebo sa postavil proti začleneniu svojho oddielu do zv. Čapajev. Čapajevovci chceli zastreliť aj jeho zástupcu Pisarenka, ale tomu sa podarilo ujsť. Niektoré pramene udávajú iné dátumy.

28. júna pri Driečnej (pri Medzilaborciach) partizáni zastrelili vojaka J. Bangu.

V noci zo 14. na 15. júla partizáni zo zv. Čapajev pri útoku na policajnú stanicu v Pečovskej Novej Vsi zastrelili policajta J. Orosza (resp. Orosa). Potom si zo stanice odniesli zbrane, strelivo a iné veci, vrátane peňazí.

23. júla pri Rakovčíku (pri Svidníku) partizáni smrteľne postrelili úradníka P. Mikleša pri pokuse opraviť diaľkový kábel, poškodený partizánmi zv. Čapajev, lebo slovenskú opravárenskú skupinu partizáni pokladali za nemeckú. Zároveň partizáni úmyselne zavraždili policajta P. Vašutu, ktorý náhodne cestoval s opravárenskou skupinou.

24. alebo 25. júla pri prepade odlúčeného vojenského stanoviska pri Hanušovciach (pri Vranove nad Topľou), zrejme v snahe zmocniť sa zbraní a streliva, partizáni zastrelili jeho veliteľa J. Holého.

29. júla pri Matiaške (pri Giraltovciach) partizáni zo zv. Čapajev zajali troch nemeckých vojakov, ktorí sa podieľali na zvážaní drevo do Hanušoviec nad Topľou a krátko na to ich zavraždili. Telá dvoch z nich sa našli pri susednej dedine Remeniny a tretieho sa našlo pri susednej dedine Vavrinec. Okrem nich tu na Ostrej hore, kde sa tvoril zväzok Čapajev, v bližšie neudanej dobe bolo jeho príslušníkmi zavraždených 8 sovietskych partizánov na čele s Grigorijom Rokosovským.

5. augusta pri Kamienke (pri Humennom) partizáni odvliekli a potom pri dedine zavraždili krčmára Andreja (tiež Ondreja) Lubiščáka. V júni ho olúpili o 7 000 korún, rádioprijímač, liehoviny a cigarety a požadovali o neho ďalších 13 000 korún, ktoré už nemal a čo asi bolo dôvodom vraždy.

9. augusta príslušníci zv. Čapajev odvliekli 4 policajtov z policajnej stanice v Šarišskom Štiavniku (pri Stropkove) na svoju základňu pri Hanušovciach n. Topľou (pri Giraltovciach) a tam ich zavraždili, lebo v rámci svojich služobných povinností boli činní proti partizánom.

10. augusta do Liptovskej Lúžnej (pri Ružomberku) na nákladnom aute prišiel podnikateľ A. Sojku z Dolného Kubína, ktorý vykupoval lesné plody a jeho podnik slúžil potrebám nemeckých jednotiek SS. Spolu s ním bolo 5 robotníkov. Partizáni z tvoriacich sa brigády Za oslobodenie Slovanov a I. part. br. gen. Štefánika robotníkov, ktorí boli slovenskej národnosti, olúpili o peniaze a Sojku spolu so šoférom, vojakom A. Lönhartom, ktorí boli nemeckej národnosti odvliekli ich na Latiborskú hoľu, zbili ich a zabili pre údajné vyzvedačstvo.

15. augusta príslušníci 1. part. br. gen. Štefánika prepadli kaštieľ Révayovcov v Turčianskej Štiavničke (pri Martine), s úmyslom získať voz a kone. Pritom komisár tejto brigády Andrej Ľach strelou do chrbta zastrelil utekajúceho neozbrojeného sluhu J. Frkáňa.

Asi v týchto dňoch vo Vinnom (pri Michalovciach) partizáni z oddielu Pugačov na príkaz svojho veliteľa I. Kudriavceva zastrelili svojho druha J. Vaľa, lebo ten v nej 20. júla smrteľne predchádzajúceho postrelil veliteľa toho oddielu Pugačova (vlastným menom A. Jemeľjanova). Vaľo tvrdil, že to bolo nešťastnou náhodou, ale jeho spoločníci boli zrejme presvedčení, že to bolo zámerne a chceli sa mu odplatiť.

21. augusta veliteľ 1. part. br. gen. Štefánika Piotr Veličko na Kantorskej lúke pri Sklabini (pri Martine) dal zastreliť partizána Ivana, lebo sa vyhýbal práci v tejto brigáde.

24. augusta príslušníci tejto brigády prepadli pílu v neďalekých Turanoch. Pritom zastrelili veliteľa závodnej stráže K. Achtbergera a ulúpili vyše 2 milióny korún, ktoré boli prichystané na výplatu robotníkom a čiastočne ich použili na nákup pálenky.

Toho dňa v noci na nasledujúci deň skupina Čapajev prepadla železničnú stanicu v Margecanoch. Pritom jej príslušníci zajali a potom zastrelili nemeckých vojakov E. Klauckeho a L. Ziwnustku. Okrem toho pri zastavovaní auta štátnej lesnej správy zo Starej Vody (pri Gelnici) zastrelili tamojšieho lesníka A. Leška. Auto si potom partizáni privlastnili. Niektorí partizáni z nádražného bufetu si ulúpili alkohol a cigarety.

25. augusta príslušníci 1. part. br. gen. Štefánika zajali 7 mužov z nemeckej dediny Horná Štubňa (pri Turčianskych Tepliciach). Jednému z nich sa podarilo ujsť, ostatných partizáni zastrelili.

26. augusta pri Sklabini príslušníci tejto brigády najskôr olúpili o cennosti a šaty jednu ženu a osem mužov, z ktorých traja boli Nemci od Kremnice a potom ich zastrelili. Jeden z nich, daňový úradník Karol Nemčok z dediny Šváb (dnes Dolná Ves), bol len postrelený a podarilo sa mu prežiť. Mal byť zavraždený z pomsty pre vykonávanie svojho zamestnania.

27. augusta večer v Brezne na podnet miestnych odporcov slovenskej vlády, medzi ktorými bol aj veliteľ posádky Sekuris, partizáni zaistili niekoľkom miestnych ľudáckych činiteľov, lebo chceli požiadať vládu o ráznejší postup proti partizánom. Naložili ich na nákladné auto, ktoré ich vraj malo odviezť na partizánsky štáb v Jasenskej doline, kde ich mali postrašiť a potom prepustiť domov. Pri ich prevoze istý partizán z eskorty z neznámeho dôvodu vystrelil, načo ostatní členovia eskorty spustili paľbu na zaistencov. Troch z nich zabili hneď, medzi ktorými bol poslanec slovenského snemu, robotník F. Slameň. Pritom zastrelili aj svojho príslušníka J. Moravčíka, ktorý riadil auto. Okrem toho smrteľne poranili zaisteného nemeckého vojaka. Notára A. Bothára, zastrelili dodatočne, keď zistili, že je len ranený. Obete olúpili a miestni odbojoví činitelia vylúpili aj ich byty. Niektorí zaistenci prežili: boli len postrelení a partizáni pokladali za mŕtvych alebo sa im podarilo ujsť. Vrahovia boli príslušníkmi Pohronského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov a pochádzali hlavne z blízkej dediny Horná Lehota.

Toho dňa v pri Sklabini (pri Martine), v ktorej sídlilo velenie 1. part. br. gen. Štefánika, jej príslušníci odstrelili handlovského krčmára P. Frömmela, jeho šoféra a dvoch závozníkov, ktorí 25. augusta išli do Martina po pivo.

Toho dňa v Martine partizáni v mestskom dome zastrelili stolára J. Košinu, člena Hlinkovej gardy (HG). Keď dlho nechodil domov, jeho synovec sa išiel za ním pozrieť a tiež ho odstrelili. Takisto na stanici odstrelili hodinára F. Šťastného.

Toho dňa v martinskej nemocnici komisár 1. part. br. gen. Štefánika Andrej Ľach zastrelil poľného policajta Luifa, ktorý bol ranený pri útoku partizánov vo Vrútkach predchádzajúceho dňa. Bola to pomsta za to, že nemeckí vojaci dodatočne zabili partizána, poraneného pri tomto útoku.

28. augusta krátko pre šiestou hodinou v Kasárňach v Martine skupina vojakov a partizánov v slovenských uniformách pod velením Cyrila Kuchtu pri údajnom pokuse o odzbrojenie zastrelila asi 20 Nemcov, prevažne vojakov, ktorých predchádzajúci večer odbojári na nátlak veliteľa I. part. br. gen. Štefánika Velička zadržali vo vlaku počas cesty cez Slovensko na martinskej železničnej stanici, kde ich vraj partizáni z jeho skupiny mienili prepadnúť a postrieľať bez ohľadu na to, že stanica bola plná cestujúcich civilistov. Dôstojníci z martinských kasární sa vraj tomu snažili zabrániť a ponúkli Nemcom prenocovanie v kasárňach, čo prijali. Počas tejto noci Veličko žiadal, aby Nemci neopustili živí kasárne. Zavraždení boli olúpení o svoje osobné veci. Niekoľko členov skupiny streľbu prežilo. Tí boli odvlečení do Sklabine.

Toho dňa veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel v kasárňach dal zastreliť dvoch členov vojenskej hliadky, ktorí vraj vykrádali obchod.

Toho dňa asi o deviatej hodine ráno cigánsky partizán v Ľubochni na príkaz povstaleckého dôstojníka D. Gondu zastrelil asi 18 zajatých príslušníkov nemeckého strážneho oddielu tamojšieho nemeckého detského tábora, vrátane spojárky, okrem obrancu, ktorý vyhlásil, že nie je Nemec. Niektoré pramene udávajú 12- 21 zabitých. V nasledujúcich dňoch Gonda dal zastreliť istého Nemca, úradníka z továrne v Ružomberku, zajatého nemeckého vojaka a niekoľko slovenských vojakov z východoslovenskej armády, ktorí po jej odzbrojení Nemcami sa vracali domov a odmietli sa pridať k povstaniu, prípadne zbehov z povstaleckej armády.

Toho dňa na štáb br. kpt. J. Nálepku na vrchu Prašivá v Nízkych Tatrách doviezli 5 Nemcov, z toho 4 civilistov a 1 dôstojníka, ktorých zaistili v Brezne pri kontrole rýchlika idúceho z Košíc do Bratislavy a potom odviedli do lesa, kde ich zastrelili.

Toho dňa v Sklabini (pri Martine) partizáni z 1. part. br. gen. Štefánika zastrelili elektrotechnika J. Mikscha z Martina.

Možno toho dňa, no v každom prípade koncom augusta, v Sklabini bol zastrelený aj kníhviazač J. Renner z Martina a M. A. Pelz, pravdepodobne tiež z Martina.

Toho dňa pri Liptovskom Mikuláši partizáni zastrelili 7- 8 zajatých nemeckých vojakov v tomto meste.

Toho dňa pri Kamenici (pri Sabinove) zahynul tamojší chlapec L. Čuba. Spolu s ostatnými chlapcami z dediny našiel na ceste mínu, položenú partizánmi zo skupiny Čapajev. Tí ju pokladali za mydlo a začali ňou manipulovať. Pritom mína vybuchla a ťažko zranila Čubu, ktorý neskôr vo veľkých bolestiach zraneniam podľahol. Ďalší chlapec, J. Šulík bol poranený.

Toho alebo nasledujúceho dňa pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) partizáni zastrelili podľa niektorých údajov 22 nemeckých vojakov (podľa iných ich mohlo byť i viac), ktorých príslušníci ružomberskej posádky a partizáni predchádzajúceho dňa zadržali vo vlakoch prechádzajúcich cez Ružomberok a zaistili v kasárňach. Potom týchto vojakov, zväčša ranených a chorých, veliteľ tejto posádky Vesel vydal partizánom.

V noci z 28. na 29. augusta v Skarbskom (pri Vranove nad Topľou) partizáni zabili bodákmi A. P. Hamzu v jeho dome.

V tejto noci na štábe partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov v Jasenskej doline (pri Brezne) partizáni zavraždili lesníka J. Vogela, nemeckej národnosti, z Pustého Poľa.

Pravdepodobne 29. augusta partizáni pri Sklabini zabili niekoľko Nemcov, ktorí predchádzajúceho dňa prežili streľbu v martinských kasárňach. Ušetrili len dve ženy a jedno dievča, ktoré boli zranené a dovezené do martinskej nemocnici na ošetrenie a liečenie. Z tejto skupiny bolo dohromady zabitých pravdepodobne 24 osôb, medzi nimi jedna žena. Niektoré pramene udávajú iný počet obetí, napr. 23, z toho jedna žena a jedno dieťa, takisto aj iný dátum zavraždenia tej skupiny Nemcov, ktorí prežili vraždenie v Martine. Po obsadení Sklabine nemeckým vojskom, príslušníci nemeckej bezpečnostnej služby- Sicherheistdienstu na odvetu zastrelili 3. októbra pri Martine 48 osôb, z toho 20 Sklabinčanov, ktorých obvinili z vrážd, účasti na povstaní alebo jeho podpore. Vraj za každého člena nemeckej skupiny boli odstrelené dve osoby, pričom pôvodne malo byť za každého člena odstrelených10 osôb.

Toho alebo nasledujúceho dňa v Hanušovciach nad Topľou (pri Girlatovciach) príslušníci zv. Čapajev zajali okolo 27 nemeckých vojakov a železničiarov. Podľa niektorých prameňov ich potom v Slánskych vrchoch všetkých zabili, podľa iného prameňa asi 6 a ostatných prepustili.

Toho dňa pri Livove (pri Bardejove) partizáni oddielu Lipa br. Klement Gottwald zavraždili príslušníka tamojšej finančnej stráže v Snakove, pravdepodobne sa volal Bajtúz. Okrem toho v nezistenom čase zavraždili svoju kuchárku a slovenského vojaka, ktorý zbehol z inej partizánskej skupiny.

29. alebo 30. augusta pri Bielom Potoku (pri Ružmoberku) na veliteľ Tretieho oddielu 1. part. br. J. V. Stalina Nikolaj Belov dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri L. Mikuláši. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka, nazývaná Tatiana. Počet obetí sa udáva 48 až 75, medzi nimi bolo i niekoľko žien.

30. augusta v Banskej Bystrici ráno partizáni z br. J. V. Stalina zastrelili dvoch ukrajinských utečencov v hlavnej železničnej stanici, dôchodcu I. Pittnera a fotografa Rumla nemeckej národnosti a 3 nemeckých vojakov pri radvanskej kasárni.

30. augusta pri Krivanoch (pri Sabinove) asi o 9. hod. diverzná skupina Mironova z br. Klement Gottwald vyhodila osobný vlak s civilnými cestujúcim. Pôvodne v tom čase mal ísť nemecký vojenský vlak, ale Nemci vymenili ich poradie. Jednotlivé pramene udávajú veľmi rozdielne počty obetí, od 2- 3 po 20. Podľa správy veliteľa partizánskej skupiny jeho nadriadeným, pri ich útoku bolo zabitých 71 nemeckých vojakov a dôstojníkov, čo je len názornou ukážkou nehodnovernosti mnohých takýchto správ. 31. augusta príslušníci 2. part. br. gen. Štefánika pri Vrícku (pri Turčianskych Tepliciach) podľa jedného prameňa zastrelili asi 6 funkcionárov Nemeckej strany, z toho 5 bolo z Vrícka a 1 z Lazian, podľa iného len 3.

Toho istého dňa príslušníci tejto brigády pri neďalekej Valči zastrelili učiteľa J. Taushäusera z Kláštora pod Znievom, pochádzajúceho z blízkej nemeckej dediny Vrícko.

Toho dňa pri Kvetnici (pri Poprade) príslušníci br. Za oslobodenie Slovanov zastrelili údajného vyzvedača nemeckej národnosti.

Toho dňa v Handlovej pri výsluchu, či neskrýva hľadanú osobu v nemocnici, príslušník partizánskej roty Nováky zastrelil tamojšiu ošetrovateľku J. Červeňovú.

Toho dňa v Janovej Lehote (pri Žiari nad Hronom) partizáni zahájili streľbu, pri ktorej zahynula miestna obyvateľka A. Bublaková.

Toho dňa pri Dolných Lelovciach, patriacich do Zemianskych Kostolian (pri Prievidzi), partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa, statkára K. Tarnóczyho.

Toho istého dňa partizáni zastrelili pri Podbrezovej tamojšieho krajčíra Lea Procheho, lebo vraj bol príslušník nemeckej tajnej polície. V skutočnosti asi preto, lebo bol Nemec.

Koncom augusta, v čase obsadenia Nitrianskeho Pravna partizánmi, títo v ňom zastrelili tamojšieho obchodníka s obuvou Danka.

Pravdepodobne koncom augusta, no možno aj začiatkom septembra komisár 1. part. br. gen. Štefánika Andrej Ľach v Nolčove (pri Martine) zastrelil sovietskeho utečenca z nemeckého zajateckého tábora, lebo odmietol vstúpiť do tejto brigády. Potom už sovietski utečenci do tejto brigády neodmietali vstupovať, bolo ich tam vyše 100.

31. augusta povstalci pri Príbovciach zajali trojčlennú posádku nemeckého dopravného lietadla. Zajatci boli dopravení do Martina, odkiaľ sa dostali do Sklabine. Podľa Veličkovej správy z 1. septembra boli zastrelení.

31. augusta alebo 1. septembra partizáni z l. part. br. J. V. Stalina pri Liptovskej Lúžnej (pri Ružomberku) zastrelili 22 nemeckých civilistov zaistených v Ružomberku a odtiaľ tu partizánmi privezených, napr. murára Ondreja (Andreja) Minicha z Dúbravy. Po porážke povstania boli exhumovaní, ako aj tí, čo boli zavraždení pri Bielom Potoku. Vojaci boli pochovaní pri kaplnke na Podsuchej, civilisti v počte 72 na cintoríne v Ružomberku. Zrejme neboli exhumované tie obete, ktoré boli zavraždené na iných miestach, lebo niektoré pramene udávajú až 160 zavraždených civilov z Ružomberka, ako aj vyšší počet zaistených vojakov. Za zavraždenie vojakov i civilistov si vraj veliteľ I. part. br. J. V. Stalina, A. Jegorov, vypýtal od povstaleckého národného výboru 20 000 korún, ktoré vraj dostal a byty obetí povstalci vylúpili.

1. septembra v Kysaku sovietsky partizán zastrelil železničiara Rimáka, ktorý pracoval pri posune vlaku, lebo vraj mávaním zástavkou dával znamenie nemeckým vojakom.

Toho dňa v kúpeľoch v Kováčovej (pri Zvolene) sa usídlil štáb br. kpt. Jána Nálepku. Takmer hneď po príchode partizáni zavraždili asi 10- 12 ľudí, medzi ktorými boli ukrajinskí utečenci, privezení z Krupiny alebo jej okolia. Podľa iného, menej spoľahlivého prameňa, obetí bolo 6- 8 a mali to byť to Nemci z dediny Píla pri Žarnovici.

Asi toho dňa v Oravskom Podzámku povstaleckí vojaci zajali 5 nemeckých vojakov a asi v ten istý deň pri Medzibrodí ďalších dvoch, ktorých odvliekli do Lučivnianskej doliny pri Párnici (pri D. Kubíne), sídla partizánskeho oddielu Tichonova, kde boli zastrelení.

Začiatkom septembra pri Suchej (pri Svidníku) vojaci z východoslovenských divízií, ktorí sa odmietli odzbrojiť nemeckými vojakmi a presúvali sa na povstalecké územie pod velením npor. Jána Daňa, zastrelili 7 zajatých nemeckých vojakov, zrejme na jeho pokyn. Z tých vojakov, ktorí sa nerozutekali domov, časť vojakov spolu s Daňom sa pridala k partizánom, časť k armáde.

Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z br. kpt. Jána Nálepku to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili.“ Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde vraj v r. 1944 a 1945 bolo zastrelených 50 Nemcov. 2. septembra partizáni z oddielu Vyšehrad, pričleneného k 2. part. br. gen. Štefánika, odvliekli z nemeckej dedine Chvojnica (pri Prievidzi) starostu A. Richtera a ďalších 5 mužov do Sklabine, kde boli zavraždení.

Toho dňa v Kunešove (pri Kremnici) partizán Martin Nemčok zastrelil miestneho občana I. Rückschlossa, lebo na výzvu nezdvihol ruky.

Toho dňa pri Dobšinej vo Vlčej doline partizáni zastrelili miestneho krajčíra, Nemca J. Nehrera, pod zámienkou, že mal zbraň, ktorú neodovzdal.

Toho dňa pri partizáni pri Sklabini (pri Martine) zastrelili A. Schmidta, dozorcu píly v Turanoch a rozdrúzgali hlavy 78 ročnému statkárovi J. Reichlovi a jeho dcéru Márii zo Záturčia.

Toho dňa v Brezne odbojári pre údajné vyzvedačstvo zastrelili obchodníčku I. Pokornú, ktorá bola nemeckej národnosti.

3. septembra pri Sklabini boli partizánmi rozdrúzgali hlavy dôchodcovi J. Tauserovi a železničiarovi J. Schmiedovi z Vrútok.

4. septembra v Brezne odbojári zastrelili murára F. Jirmera, ktorý bol nemeckej národnosti, lebo vraj neodovzdal zbrane.

Toho dňa alebo 5. septembra na vrchu Eliášovka pri Litmanovej (pri Starej Ľubovni) veliteľ lúpiacich partizánov Saša dal zavraždiť tamojšieho starostu M. Žihala. Zrejme to bol Alexander Tulešov (resp. Talašev), veliteľ oddielu Zarja (t. j. Žiara), ktorého príslušníkmi boli aj Litmanovčania.

Toho dňa v Liptovskom Mikuláši na námestí odstrelili údajného vyzvedača.

V noci zo 4. na 5. septembra povstaleckí vojaci vylúpili podnikateľa K. Šabu z Tlmačov a statkára V. Štrbu z Bátoviec a potom ich z ich synmi na aute odvliekli medzi Budču a Dúbravu (pri Zvolene), kde asi o 5. 00 zastrelili Štrbu s dvoma synmi a Šabu a jedného jeho syna. Jeden zo Šabových synov bol len poranený a zachránil sa. V rozkaze veliteľa daného úseku povstaleckého vojska za podozrivých z vrážd sa označili Václav Bílek, Ján Palkovič a Juraj Poliak.

5. septembra z krčmy v Kluknave (pri Gelnici) príslušníci odboja odvliekli tamojšieho úradníka J. Kuhna, olúpili a zastrelili, lebo bol Nemec.

Toho dňa v Dolnom Kalníku (pri Martine), partizáni po surovom mučení zavraždili stolára J. Šedaja, starostu a predsedu HSĽS v Košťanoch nad Turcom a tiež miestneho veliteľa HG, zámočníka J. Matulu.

Toho dňa pri Partizánskej Ľupči (pri Ružomberku) partizáni z oddielu Pobeda (Víťazstvo) z br. Za oslobodenie Slovanov, zastrelili asi 32 Nemcov alebo osôb s nemeckými menami, prevažne civilov z Liptova, napr. katolíckeho kňaza R. Schedu z Liptovského Jána, ktorí boli najprv uväznení v Liptovskom Mikuláši a potom sem dovezení. Pokiaľ je známe, obete sa politicky neprejavovali a nikomu nepoškodili, skôr pomáhali. Medzi obeťami boli aj dvaja nemeckí vojaci. Vrahom bol údajne istý Cigán, ktorý vraj za každého zastreleného dostal 40 korún. Niektoré z obetí mučili, napr. Schedovi vyrezali kríž na chrbte. Obete boli olúpené, aj o ich zlaté zuby. Okrem nich na začiatku povstania pri dedine zastrelili údajného vyzvedača 8. decembra boli obete exhumované a zväčša pochované v miestach, odkiaľ pochádzali, najmä v Liptovskom Mikuláši. Obetí by mohlo byť pretože partizáni chceli odstreliť aj zaistených Slovákov, napr. J. Vernarca z Mikuláša, ale jeden z povstalcov schválne poškodil guľomety, ktorými ich mali zastreliť a po nepravdivej správe partizánskej hliadky, že sa blížia Nemci, partizáni sa rozpŕchli. Tak sa asi 13 osôb zachránilo.

6. septembra pri Heľpe (pri Brezne) partizáni zastrelili 6 osôb, medzi ktorými bol Š. Kobza (podľa jedného prameňa z Vyšehradného, podľa iného z Kľačna pri Prievidzi), ktorý tu viedol výstavbu vodovodu, a členov jeho rodiny, vrátane 7 ročnej vnučky a 2 ročného vnuka a tehotnej dcéry, pretože boli Nemci.

Toho dňa pri Uhrovci partizáni zastrelili lesníka R. Kochwassera a jeho manželku, vraj preto, lebo neodovzdal zbrane.

Toho dňa v Bujakove (dnes časť Brezna) pre neposlušnosť brezniansky posádkový veliteľ zastrelil des. A. Luštíka z blízkej Hornej Lehoty.

Toho dňa v Hanušovciach nad Topľou partizáni zastrelili riaditeľa tamojšej školy V. Heinsa, pravdepodobne pre jeho nemecké meno.

Toho dňa pri Dražkovciach (pri Martine), kam sa presídlil štáb 1. part. br. gen. Štefánika, partizáni zastrelili študenta I. Žuffu (Žuchu) z Bratislavy alebo Martina.

Toho dňa v Kremnici pri stretnutí s vojenskou hliadkou bol zastrelený robotník K. Oswald z Piargov, keď išiel do práce. Vraj vtedy niekto na neho z obchodu zo vzdialenosti 6 m vystrelil a páchateľa hliadka nezadržala. Pravdepodobne bol zastrelený touto hliadkou, ktorej členom bol Ján Zamba a ten sa o mesiac neskôr v Kremnici dopustil závažného zločinu.

Toho dňa v Kremnici pri bližšie neuvedených okolnostiach bol aj zastrelený vojak A. Sedlák z Dulovej Vsi partizánskou hliadkou.

Toho dňa pri Livovskej Hute (pri Bardejove) po predchádzajúcej hádke príslušníci partizánskeho zväzku Alexandej Nevskij zastrelili dvoch svojich druhov. Jedným z nich bol dlhodobý odbojár A. Sviantek (Šviantek) z Bardejova.

Asi toho dňa pri Ruskovciach (pri Bánovciach n. Bebravou) partizáni z 9. práporu zv. Ján Žižka zastrelili údajného nemeckého vyzvedača.

6. alebo 7. septembra partizáni z 1. čs. part. br. gen. Štefánika zastrelili robotníka Emila (Miloša) Ficeka z Priekopy (súčasť Vrútok), lebo vraj zo strechy spoza komína strieľal na partizánov. Vzhľadom na to, že mal ťažkosti pri chôdzi, nezdá sa, že by to bola pravda. Podľa jedného prameňa bol zavraždený pri Sklabini, podľa iných v Dražkovciach. 7. septembra pri Sklabini partizáni zabili rozdrúzganím hlavy obchodného pomocníka K. Richtera, pôvodom zo Sudiet, ktorý býval v Martine.

Toho dňa pri Dražkovciach partizáni zo Sklabine zastrelili úradníka K. Müllera z Necpalov- ktorý bol nimi zaistený preto, lebo ho pokladali za Nemca, asi aj kvôli jeho menu. Pri jeho prevoze nákladným autom do Sklabine partizáni zastali pred krčmou v Dražkovciach, kde jeden miestny obyvateľ z osobnej pomsty označil Müllera za nemeckú sviňu. To partizánom stačilo, aby Müllera hneď zastrelili.

V týchto dňoch príslušníci zv. Ján Žižka odvliekli z autobusu v Pružine (pri Považskej Bystrici) príslušníka závodnej stráže tamojšej zbrojovky a pre údajné vyzvedačstvo ho zastrelili pri Čičmanoch.

Toho dňa pred Radvanskými kasárňami v B. Bystrici partizáni zastrelili 3 nemeckých vojakov.

8. septembra v Liptovskom Michale príslušníci 1. part. br. J. V. Stalina zavraždili tamojšieho katolíckeho kňaza M. Martinku a potom vylúpili tamojšiu faru. Toho dňa pri Zvolene partizáni zastrelili tamojšieho zubného technika E. Bergera, lebo v r. 1942 prezradil polícii skutočnosti o tamojšom komunistickom ilegálnom hnutí, ktorého bol členom.

Asi toho dňa veliteľ povstaleckého úseku pri Bielom Potoku M. Vesel dal zastreliť jedného povstaleckého poddôstojníka, ktorý vraj ako zmobilizovaný príslušník Hlinkovej gardy a agent gestapa podrýval morálku.

9. septembra pri železničnej stanici v Detve istý dôstojník zastrelil študenta J. Vonkomera z neďalekého Tŕnia za strhávanie povstaleckej mobilizačnej vyhlášky. Vonkomer sa práve vracal z pracovného nasadenia ako žatevný komisár z odľahlých lazov, kam nechodili nijaké správy a zrejme ani nevedel, že sa začalo povstanie. Toho dňa v lese Vysoká pri Kučíne (pri Giraltovciach) partizáni zo zv. Čapajev zastrelili svojho druha P. Haníka. Bol z Mlynaroviec alebo z Kurimy.

Toho dňa pri Sklabini partizáni zastrelili krčmára a obchodníka J. Hogha z Turian, ktorý bol nemeckej národnosti.

V noci z 9. na 10. septembra partizáni pri Skačanoch (pri Partizánskom) zajali a potom zavraždili 4- 5 nemeckých vojakov.

10. septembra pri Sklabini partizáni zastrelili A. Langera, správcu chaty v doline pri turčianskej dedine Belá.

Toho istého dňa pri Banskej Bystrici vo vojenskej strelnici pri ceste na Hornú Mičinú partizáni pravdepodobne zastrelili nie menej ako 25- 30 Nemcov z Nemeckého Pravna a jeho okolia, napr. riaditeľa meštianskej školy R. Zeisela, ktorých predtým olúpili. Obetí bolo možno až 80- 90. Smrti unikol prednosta tamojšej železničnej stanice J. Fleischmann (tiež Fleišman) a jeho mladistvý syn, lebo sa prehlásili za Čechov. Na vraždách mal podiel aj npor. Sečanský, vraždili sovietske partizánky, podporoval ich veliteľ tejto strelnice. Na tomto mieste partizáni vraždili aj predtým, od začiatku septembra. Po obsadení B. Bystrice nemeckým vojskom tu sa exhumovalo 82 osôb, ale je možné, že asi 30 z nich zastrelili nemeckí vojaci hneď po jej obsadení. Medzi obeťami bolo i niekoľko žien a asi 10 ročné dievčatko, ktoré bolo zastrelené, keď išlo počas povstania k lekárovi so svojou matkou. Je možné, že nie všetky povstalecké obete boli exhumované.

Toho dňa v Nitrianskom Pravne (pri Prievidzi), v ktorom v tom čase prevažovalo nemecké obyvateľstvo, partizán zastrelil istého Slováka, nezastal hneď na výzvu. Partizán sa potom vyjadril, že keby vedel, že dotyčný nie je Nemec, nestrieľal by.

Toho dňa pri Malužinej (pri Liptovskom Hrádku) veliteľ tamojšieho povstaleckého úseku Ľudovít Šuška po vypočutí dal zastreliť raneného zajatého nemeckého vojaka, lebo počas zajímania chcel použiť zbraň a tiež zastrelil des. F. Boja z Lovče, lebo bez rozkazu stiahol svoje družstvo o 300 m naspäť. Potom nasledoval ešte väčší ústup a Šuška bol zbavený velenia na tomto úseku.

Toho dňa výbuchom míny položenou partizánmi pri Krásne nad Kysucou vo vlaku vezúcom uhlie bol zabitý brzdár A. Bulava z Čadce.

Toho dňa pri Zliechove partizáni zo 6. roty br. Jána Žižku zastrelili istého dozorcu Čelku, lebo sa vraj zle správal k sovietskym zajatcom.

Asi toho dňa pri Turčianskych Tepliciach odbojári zastrelili dvoch, možno aj viac ukrajinských utečencov.

10. alebo 11. septembra na partizánskom štábe v kúpeľoch pri Kováčovej bol zastrelený krčmár Š. Vigaček z Krupiny a jeho syn, ako aj Krupinčanky Krásna a Didová. Okrem uvedených prípadoch sa tu vraždilo aj v ďalšie dni. Celkový počet obetí, vrátane zajatých nemeckých vojakov, vraj bol asi 50. Údajne ich strieľal komisár tejto brigády Anton Šagát. V novembri tu bolo exhumovaných a pochovaných na miestnom cintoríne 20 alebo 25 osôb, z toho 5 žien. Je možné, že nie všetky obete partizánov pri tejto dedine sa našli, vraj boli zavraždené na inom mieste v lese.

11. septembra partizáni pri Sklabini zastrelili úradníka a predsedu HSĽS v Sučanoch A. Kočalku a 11 Nemcov z nemeckého dedín tzv. Hauerlandu (z okolia Kremnice, z Hornej Nitre a z Horného Turca).

Toho dňa na ceste medzi Levočou a Levočskou Dolinou výbuch míny zabil obyvateľa tejto dediny Š. Mlynarčíka. Túto cestu zamínovala 1. rota br. Klement Gottwald.

Toho dňa výbuchom míny, položenou odbojárom J. Vojtom, na železnici pri Krásne nad Kysucou bol zabitý vlakvedúci P. Šurman zo Svrčinovca.

Toho dňa vo Zvolene, v miestnej časti Pod dráhami, partizáni zastrelili pravdepodobne 12- 14 osôb, no možno až 30, zväčša ukrajinských utečencov.

12. septembra partizáni na tom istom mieste vo Zvolene zastrelili ďalších 6 osôb. Podľa oboch svedkov partizáni mali sídlo na zvolenskom zámku, kde pôsobil štáb brigády Za oslobodenie Slovanov. Niekoľko rokov po vojne sa tu osádzal stĺp elektrického vedenia a tak obete boli exhumované a pochované na neďalekom mieste.

Toho dňa do Sklabine povstalci odvliekli autodopravcu R. Leitmanna z Nitrianskeho Pravna, aj s jeho autom. Odkiaľ sa už nevrátil. Okrem neho a spomenutých obetí na tomto mieste do polovice septembra bolo zavraždených aj mnoho iných osôb, hlavne Nemci z Hauerlandu. Po obsadení Sklabine nemeckým vojskom sa tu exhumovalo pravdepodobne 138 obetí, vrátane členov nemeckej skupiny, zastrelených v Martine 28. augusta. Iné pramene uvádzajú 140 až 174 obetí. Pritom sa zistilo, že prevažnú väčšinu obetí pred zavraždením mučili. Vraždili príslušníci spravodajskej a protispravodajskej skupiny pod velením zástupcu Veličkovho zástupcu Jurija Černogorova, nazývaní aj čatou smrti. Zo Slovákov poprednú úlohu v tom zohrávali dôstojníci Štefan Procházka a Vojtech Danko, ktorý neskôr ušiel do Nemecka. V decembri väčšina obetí bola pochovaná v Martine, niektoré z nich ich príbuzní pochovali v mieste bydliska.

13. septembra v Poráči (pri Spišskej Novej Vsi) príslušníci Tretej diverznej roty br. Kl. Gottwald zastrelili Nemca Lehra z Rudnian. Podľa jedného prameňa za údajné vyzvedačstvo, podľa iného z osobnej pomsty.

Toho dňa na námestí v Dolnom Kubíne istý partizán zastrelil vojaka A. Javornického z Martina. Príčinou bola hádka: vojak vytýkal partizánovi, že títo nepomáhali vojakom brániť obranné postavenie na Brestovej (na ceste z Ružomberka do D. Kubína) a partizán vojakovi, že vojaci sa rozutekali pred mnohonásobne slabším nemeckým protivníkom.

Toho dňa veliteľ partizánskeho oddielu Piotr Tichonov medzi D. Kubínom a Párnicou zastrelil partizána, lebo ako vodič v opitom stave spôsobil nehodu, ktorá nemala vážnejšie následky.

V nasledujúcich dňoch na základni tohto oddielu v Lučivnianskej doline (pri Párnici) partizáni zastrelili 3 ukrajinských utečencov (jednému sa podarilo ujsť) a J. Zelinu zo Zázrivej.

Toho dňa večer zo Slatiny nad Bebravou (pri Bánovciach nad Bebravou) partizáni z Prvej roty tvoriaceho sa zväzku Ján Žižka odvliekli roľníkov M. Mišáka a Š. Vranku, miestneho predsedu HSĽS. Mučili ich a potom ich zavraždil komisár tejto roty Vladimír Sedlář.

14. septembra pri Podkylave (pri Myjave) veliteľ prieskumnej jednotky 2. part. br. J. V. Stalina, Anton Jakubík, so svojimi druhmi zastrelil miestneho obyvateľa Štefana Marku, asi kvôli jeho účasti vo vojne proti Sovietskemu zväzu.

Toho dňa pri Novej Lehote (pri Handlovej) partizáni zastrelili občana nemeckej národnosti N. Kraussa, ktorý ich zbadal pri kosení. Zrejme sa ich zľakol a snažil sa od nich vzdialiť.

Toho dňa pri Levoči, na ceste do Kežmarku, nabehlo osobné auto na mínu. Z cestujúcich zahynuli J. Fircová zo Starej Ľubovne a M. Janoščík z Jarabiny. Cestu zamínovala br. Klement Gottwald.

Asi toho dňa pri Liptovskej Lúžnej povstalci mučili a zavraždili študenta J. Surového z Ružomberka, ktorý oboznamoval jeho obyvateľov, väčšinou sem utieknuvších pred obsadením tohto mesta nemeckým vojskom pod vplyvom hystérie, vyvolanou povstaleckou propagandou, že ich vojaci povraždia a žili tu s malými deťmi v zlých podmienkach, že sa spokojne môžu vrátiť domov.

15. septembra v evanjelickom kostole v Lúčkach (pri Kremnici) partizán Juraj Donoval z 5. oddielu 1. part. br. gen. Štefánika zastrelil učiteľa E. Liehmanna, keď sa tento snažil zachrániť sa pred zaistením.

Toho dňa pri Papradne (pri Považskej Bystrici) partizáni z oddielu Jan Žižka odvliekli z autobusu robotníka J. Lališa, veliteľa HG v susednej Jasenici a zavraždili ho. Jeho telo našli 18. septembra.

V tomto období, podľa jedného prameňa toho dňa, veliteľ oddielu Pavel, J. Trojan pre nejaký spor dal pri Banskej Štiavnici zastreliť odbojárov K. Ivanku a P. Ivanku z Veľkých Uheriec.

16. septembra v osade U Košovských pri Veľkom Poli (pri Žarnovici) skupina npor. Sitára zaistila a potom v lese zastrelila 4 nemeckých civilov.

Toho dňa pri Hnúšti partizáni z oddielu Sláva br. za oslobodenie Slovanov zavraždili strážnika B. Pelita, emigranta zo Sovietskeho zväzu.

Toho dňa zo Štiavnika (pri Bytči) partizáni z oddielu Jana Žižku odvliekli a pri Brvništi zastrelili A. Danielčíka, veliteľa miestnej HG, lebo vraj chcel nahlásiť ich pobyt.

16. alebo 17. septembra partizáni ostreľovali osobný vlak idúci z Ilavy smerom na Ladce, preplnenom robotníkmi. Pritom zabili J. Baša z Považského Podhradia a J. Dzuríka z Marikovej.

Možno toho dňa za údajné udavačstvo partizáni zo 7. roty zv. Ján Žižka zastrelili starostu J. Šimka z Ruskoviec (pri Bánovciach nad Bebravou).

17. septembra skoro ráno na moste cez Hron v Sliači, medzi obcami Hájniky a Rybáre, partizáni mučili, olúpili a zavraždili 11- 12 osôb, lebo vraj boli fašisti a vyzvedači, napr. poslanca slovenského snemu, katolíckeho kňaza A. Šaláta. Pretože táto vražda mala záporný ohlas u miestnych obyvateľov, páchatelia o niekoľko dní boli na tom istom mieste zastrelení svojimi druhmi. Na začiatku povstania v lese tu boli zavraždení i ďalší ľudia.

Pravdepodobne 18. septembra pri Necpaloch (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni zo štábu 1. part. br. gen. Štefánika odstrelili pravdepodobne 4 Nemcov a jeden z nich spáchal samovraždu. Podľa inej verzie obetí bolo 6 a k vražde došlo 8. septembra.

19. septembra v Kremnici partizáni zastrelili učiteľa A. Rotta, funkcionára Nemeckej strany.

Toho dňa večer na sídle partizánskeho štábu 2. part. br. gen. Štefánika pri Kunerade (pri Rajeckých Tepliciach) bolo zastrelených 5 ľudí z okolia, napr. starosta Turia O. Chovan. Vražednej skupine velil policajt Horváth, pôsobiaci v Rajci. Obetí by mohlo byť viac, keby sa jednému odsúdencovi, J. Očkajákovi, nepodarilo ujsť. Dôvodom k vraždám Turiančanov bola zrejme pomsta zo strany komisára tejto brigády Sedláčka, ktorý pred vojnou tu bol zamestnaný na stavbe vodovodu a pritom sa dopustil krádeže, na čo sa mu prišlo. Na tomto mieste sa vraždilo viac dní. Medzi obeťami boli aj ženy, napr. M. Martincová z Rajca. Podľa jedného prameňa Sedláček udal počet obetí na 17 osôb, podľa iného na asi 40 osôb, podľa ďalšieho odhadu ich bolo 80.

Toho dňa pri Žiari (pri L. Mikuláši) veliteľ liptovského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov Štefan Felčer odstrelil J. Marčeka, ktorý bol z tohto mesta. 21. septembra pri Sklenom (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni ako Karol Bance, , Gustav Kincel, Jozef Vidner atď. zastrelili 187 mužov z tejto nemeckej dediny a potom ich olúpili. Pretože príslušníci tejto jednotky pochádzali hlavne z Utekáča, ich jednotka sa aj nazývala aj skupina Utekáč, ktorá patrila do Leninského oddielu (tiež uvádzaný ako 9. oddiel alebo oddiel Nikolajava) 1. part. br. J. V. Stalina. Príkaz k vražde dal komisár tejto skupiny Leonid Slavkin. Na miesto činu sa mali dostaviť všetci muži z tejto dediny vo veku 15- 60 rokov pod zámienkou kopania zákopov pod hrozbou trestu smrti. V jame, ktorú vykopali, ich potom postrieľali a potom na nich nahádzali granáty. Menšej časti mužov sa podarilo zachrániť útekom do blízkeho lesa. Niekoľko mužov, medzi nimi miestny katolícky kňaz O. Pöss, boli len poranení a prežili. 63 mužov, ktorí mali byť odstrelení medzi poslednými, sa zachránili na zákrok miestneho učiteľa J. Štrica, ktorý kričal, že všetci sú nevinní ľudia a medzi nimi sú aj Slováci, i železničiara Poliaka. Tí potom boli odvezení do povstaleckého koncentračného tábora v Slovenskej Ľupči a odtiaľ zväčša do pracovného tábora v Hronci. Po vražde vrahovia cynicky vyzvali príbuzných obetí, ktorí ešte nevedeli, čo sa stalo, aby im priniesli jedlo. Podľa niektorých partizánov Skleňanov postrieľali preto, lebo sa k nim zle správali, napr. že do nich strieľali. Tí však túto samotnú možnosť popreli s tým, že už na začiatku povstania museli partizánom (z roty Nováky) odovzdať všetky zbrane pod hrozbou trestu smrti. Podľa jedného partizána Skleňanov zavraždili preto, lebo boli Nemci.

Toho dňa vo Veľkej Domaši (dnes už nejestvujúcej) partizáni zajali nemeckého dôstojníka, ktorý tam prišiel zaistiť ubytovanie pre nemeckých vojakov, potom ho odvliekli do lesa smerom na Holčíkovce a Rafajovce (pri Humennom), kde ho mučili a zastrelili. Následne nemeckí vojaci zaistili 27 mužov v Holčíkovciach a zobrali do Veľkej Domaši, kde ich mienili odstreliť, no na prosby katolíckeho kňaza Andreja Kovača od toho upustili.

Toho dňa partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka ostreľovali Trenčianske Teplice, pričom zabili Š. Zajaca z Kubrej, ktorý riadil civilné nákladné auto, s civilistami na korbe.

Možno toho dňa partizáni zastrelili Martničanov, maliara P. Šenšela a kachliara E. Gombárskeho, členov HG. Ich telá sa našli pri Martine. Podiel na tom vraj mal evanjelický farár zo Sučian a zároveň komunistický odbojár Vojtech Hruška.

22. septembra partizáni pri Handlovej zavraždili tamojšieho 4- 5 osôb, napr. lesníka I. Lihotského. Lesník bol mučený a zavraždený z dôvodu osobnej pomsty bývalého pytliaka pod politickou zámienkou. Po jej obsadení nemeckým vojskom nasledujúceho dňa sa pri nej našlo asi 30 osôb, vraj zavraždených povstalcami, z ktorých aspoň 11 bolo nemeckej národnosti.

Asi v tejto dobe pri Kremnických Baniach (pri Kremnici) partizáni zastrelili asi 16- 17 mužov a žien, pravdepodobne ukrajinských utečencov. Neskôr ich telá odstránili.

23. septembra pri Spišskej Novej Vsi pod vozom s civilmi vybuchla mína. Pritom zahynuli miestni obyvatelia V. Zimnikoval a Z. Šneiderová. Mínu pravdepodobne položili príslušníci br. Klement Gottwald.

Toho dňa poobede partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka ostreľovali Trenčianske Teplice, na ulici ktorých bolo mnoho civilov. Pritom zabili roľníka A. Piknu a chyžnú A. Majzlíkovú. Nemeckým vojakom nespôsobili nijakú škodu.

Asi toho dňa vo Veľkom Poli (pri Žarnovici), partizáni, pravdepodobne z oddielu Pavel, zastrelili miestneho obyvateľa W. Maxa, pretože pred rokmi zbil istého komunistu.

V tomto období pri Žiari (pri Liptovskom Mikuláši) vtedajší veliteľ liptovského oddielu brigády Za oslobodenie Slovanov Štefan Felčer dal zastreliť iného partizánskeho činiteľa, poľského profesora Dija (tiež Dila i Dilla). Podľa Felčera to bolo preto, lebo Dij bez jeho súhlasu dal zbrane inému oddielu, podľa iných ľudí preto, lebo súperili o vodcovstvo.

24. septembra z Hnilčíka (pri Spišskej Novej Vsi) partizáni odvliekli notára J. Magda a za dedinou ho zavraždili.

25. septembra večer na stanicu v Banskej Štiavnici prišiel preplnený vlak s asi 400 zaistenými civilmi nemeckej národnosti z Veľkého Poľa a okolitých obcí, prevažne robotníkov, ktorí mali konať nútené práce pre účely povstania. Eskortu tvorili partizáni z Novobanského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov. Ľudia boli prepravovaní bez poskytnutia vody, časť z nich bola v nákladných vozňoch a podlahou pokrytou karbidovým prachom bez prístupu vzduchu. Preto kričali, strhávali si zo seba šaty, niektorí sa zadusili. Nakoniec jeden z dozorcov otvoril dvere vagóna. Muži sa tlačili von, tí, čo boli pri dverách, vypadli von a ostali omdletí ležať na zemi. Jeden z dozorcov im priniesol vodu. Jeden zo z ležiacich sa čiastočne prebral a v kŕčoch začal hádzal okolo seba rukami a nohami, pričom silne kopol jedného z dozorcov. Istý povstalec ho na to zastrelil. Ostatní, čo ležali na zemi, sa zľakli a pokúsili sa ujsť. Dvoch z nich zastrelili, tretieho z nich chytili neskôr a obesili. Za trest povstalci asi 14 zaistencov odvliekli do staničného skladišťa a tam ich zastrelili. V ďalšom vozni sa zaistencom podarilo otvoriť dvere. Nato povstalci začali strieľať do vagóna a hodili doň granát. Celkove zahynulo 86 osôb. Po obsadení Banskej Štiavnice nemeckým vojskom toto vraj chcelo za trest zastreliť každého 10- ho obyvateľa Banskej Štiavnice, od čoho ich zachránil miestny katolícky farár, okresný predseda HSĽS František Jankovič, ktorý poukázal na to, že vrahmi neboli jeho farníci.

26. septembra na chate Trangoška v Nízkych Tatrách (pri Brezne) v noci skupina útočníkov, snažiacich sa zabiť veliteľa br. Za oslobodenie Slovanov, L. Kalinu, zabila jeho šoféra A. Mikovínyho a Kalinu zranila. Útočníkov viedol zástupca veliteľa Jevgenij Voľanskij (vl. menom Chaim Korencvit). Dôvodom bol asi boj o postavenie veliteľa v tejto jednotke.

27. septembra v Závadke (pri Spišskej Novej Vsi) povstalci olúpili miestneho obyvateľa M. Friedmanského, potom ho odvliekli a zavraždili.

V noci z 27. na 28. septembra v Modrovej (pri Piešťanoch) partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili policajta H. Lehutu, veliteľa miestnej HG, pre údajnú spoluprácu s nemeckým vojskom a vyhrážali sa, že vyvraždia celú jeho rodinu.

28. septembra pri Jarabinej (pri Starej Ľubovni) partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa J. Kormaníka, ktorého predtým olúpili o potraviny, šatstvo, peniaze, voz i kobylu. Keď išiel za nimi, aby mu vrátili aspoň kobylu s vozom, zastrelili ho.

Asi toho dňa v Zliechove príslušníci zv. Ján Žižka zastrelili 3 ruských emigrantov, ktorý vraj mali priaznivý vzťah k národnému socializmu.

29. septembra v Myjave na príkaz partizánskeho veliteľa oddielu Hurban, Miloša Uhra, zastrelili člena Nemeckej strany F. Heidera pre údajné udavačstvo. Toho dňa v Sklabinskom Podzámku partizáni napadli nemeckú hliadku. Dvoch jej členov pritom zastrelili a ďalších dvoch zajali, ktorých na to hneď tiež zastrelili Nasledujúci deň nemecké jednotky Sklabinský Podzámok vypálili.

30. septembra pri Nálepkove (pri Spišskej Novej Vsi) roľník M. Müller, idúc na pole, stúpil na mínu položenú partizánmi a zahynul. Tento priestor predtým mínovali príslušníci br. Klement Gottwald.

Toho dňa zomrel následkom zranenia stúpnutia na mínu pri Bajerove (pri Sabinove) 25. septembra, položenou partizánmi, miestny obyvateľ J. Ľaš. Aj v tejto oblasti pôsobili míneri z br. Klement Gottwald.

Toho dňa v Ludrovej (pri Ružomberku) zomrel miestny obyvateľ A. Mikulec, ktorého smrteľne zranil granátom partizán z Prvého oddielu Prvej brigády J. V. Stalina, pozostávajúceho hlavne z obyvateľov okolitých dedín. Ten granát hodil do ľudí, hasiacich požiar, založený partizánmi z tohto oddielu na viacerých miestach tejto dediny v noci z 29. na 30. septembra. V ružomberskej nemocnici zomrel aj Ludrovčan J. Novák, ktorého smrteľne postrelil partizán, keď sa odvážal svoj majetok pred ohňom. Podpálenie Ludrovej bolo trestom za nedostatočnú podporu jej obyvateľov povstaniu.

Koncom septembra alebo začiatkom októbra 1944, asi týždeň pred obsadením tejto oblasti nemeckým vojskom, partizáni pri Pitelovej (pri Žiari na Hronom) zavraždili Žida Ing. Bocka s manželkou, ktorý tu pôsobil ako stavbyvedúci na výstavbe cesty.

1. októbra o 17. 15 pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) veliteľ tamojšieho povstaleckého úseku M. Vesel zastreliť 4 vojakov, ktorí zbehli, napr. Jána Hubu z Liptovskej Osady. Pretože zbehnutie z povstania bolo veľmi rozšíreným javom, ak by sa uplatnil u všetkých zbehov, boli by to ďalšie tisíce zbytočných obetí povstania. Na porovnanie možno uviesť, že v Slovenskej armáde nebol popravený ani jediný vojak, či už z dôvodu zbehnutia, ústupu alebo iného dôvodu.

Začiatkom októbra pri Konskej (pri Liptovskom Mikuláši) veliteľ liptovského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov (Štefan) Felčer dal zastreliť istého vojaka ktorý bez povolenia svojich nadriadených nechcel vydať vojenský materiál pre Felčerov oddiel. Sklad materiálu potom Felčer nenašiel. Pritom počas Felčerovho pôsobenia tento oddiel nevyvíjal nijaké bojové akcie.

2. októbra v Starej Bystrici (pri Čadci) partizánmi, pochádzajúcimi prevažne z tohto okolia, bol olúpený a potom zavraždený jej starosta, krčmára G. Meštánek. Asi 3. októbra medzi Jastrabím a Mníchovou Lehotou partizánmi bol olúpený o auto, peniaze, šaty a zastrelený mäsiar Š. Juríček z Trenčína, člen HG, keď chcel v jeho okolí nakúpiť svine, podľa partizánov pre Nemcov.

Asi v tomto období partizáni zo zväzku Alexander Nevskij na lazoch Šváby (pri Krupine), kde sídlil ich štáb, zastrelili 5 osôb, z toho 2 ženy.

Možno 4.- 6. októbra v háji pri Bobrovčeku (pri Liptovskom Mikuláši) Š. Felčer dal zastreliť pre neopodstatnené obvinenie z vyzvedačstva obyvateľku L. Mikuláša Musilovú a obyvateľa Bobrovčeka R. J. Könyveša. Podľa iného prameňa k vraždám došlo 17. septembra a obyvateľka L. Mikuláša sa volala A. Šidová.

Najskôr 5. októbra pri osade Kolarovice pri Petroviciach (pri Bytči) partizáni z piateho oddielu 2. part. br. gen. Štefánika zastrelili svojho veliteľa J. Dorociaka z Turzovky, lebo sa vraj postavil proti tomu, aby zbíjali. Spolu s nim boli zastrelení 2 sovietski partizáni. Po zastrelení Dorociaka príslušníci tohto oddielu pravdepodobne nevykonávali nijakú bojovú činnosť.

6. októbra o 6. 58 hod. pri Lieskovanoch (pri Spišskej Novej Vsi) partizáni zrejme omylom vyhodili vlak s robotníkmi, cestujúcimi do zamestnania. Na mieste zahynul R. Borodáč a ďalšie 4 osoby, 17 bolo ťažko zranených, z ktorých do 10. októbra zahynuli ďalší 4. Neskoršia správa uvádza až 13 obetí. Partizáni boli z br. Klement Gottwald. Toho dňa v Kremnici vo väznici vojak Ján Zamba zabil 64 ročnú M. Daubnerovú z Kunešova a ďalšie 2 Nemky z okolia a po hádke s krčmárom J. Zandthom toho istého dňa chcel i tohto zastreliť.

Toho dňa partizáni pri osade Prielok, patriacej do Dolnej Strehovej (pri Veľkom Krtíši) zastrelili J. Mužika, ktorého odvliekli z osady Hámor, patriacej do Muli, pre údajné vyzvedačstvo.

Toho dňa v Mokradi (pri Dolnom Kubína) partizáni prenasledujúci menšiu nemeckú jednotku zastrelili 12 mesačného syna odbojára J. Janotu na rukách jeho matky, keď s ním vychádzala s pivnice.

Asi toho dňa v Hnojnom (pri Michalovciach) pri opätovnom lúpení rodiny mlynára Anguša člen partizánskeho oddielu Veža Vojtech Grünberger zastrelili jeho syna, učiteľa Pavla, lebo im jeho otec nemohol dať ďalšie peniaze. Vo svojej správe uviedli, lebo vraj udával partizánov. Nebola to pravda, lebo kvôli Angušovi nebol nikto zatknutý, alebo odvlečený. Hlavnou náplňou tohto oddielu bolo lúpenie a takmer nevyvíjal bojovú činnosť.

7. októbra v Súľove- Hradnej (pri Považskej Bystrici) partizáni olúpili rodinu Žilovcov, odvliekli otca i syna Žilovcov za dedinu, kde zavraždili otca- gardistu M. Žilovca, ktorý sa vyjadroval proti nim. Syn bol len poranený a podarilo sa mu ujsť.

Toho dňa pri Senohrade (pri Krupine) partizáni zastrelili 3 mladých mužov, z ktorých 2 podľa výzoru pochádzali z Ázie, možno to boli utečenci zo Sovietskeho zväzu, pravdepodobne 5. oddielom 1. part. br. gen. Štefánika.

8. októbra v Súľove- Hradnej (pri Bytči) partizáni olúpili a zastrelili mäsiara F. Kossoňa z Hliníka nad Váhom, ktorý tu prišiel kúpiť svine.

Toho dňa v Trebichave (pri Bánovciach nad Bebravou), v ktorej sa vtedy zdržiaval štáb br. Ján Žižka, partizáni zastrelili lesníka J. Urbánka z Horných Naštíc. Okrem neho v tomto období počas pobytu tohto štábu v tejto dedine, v jej blízkosti partizáni zavraždili mnoho ľudí. Asi 9 z nich, ktorí boli pochovaní len v plytkých hroboch v miestnej časti Stráň, na jar Trebichavčan František Hudec spolu s otcom exhumoval a pochoval na miestnom cintoríne. Exhumácia ďalších, ktorí boli pochovaní nad krčmou v miestnej časti Podhora a na ďalšom mieste, Chripkách: len tu malo byť zavraždených asi 30 osôb i na iných miestach, sa už nekonala. Bola zastavená na pokyn z vyšších miest. Podľa dobovej tlače tu bolo zavraždených asi 40 osôb. Podľa miestnych obyvateľov počet obetí bol ešte vyšší.

10. októbra na následky postrelenia zomrel člen HSĽS, murár J. Pavlovič. Partizáni ho zaistili 10. septembra v Starej Turej a v blízkom Hrachovišti ho postrelili pri pokuse o útek.

Toho dňa veliteľ Leninského oddielu I. part. br. J. V. Stalina Piotr Nikolajev pri Blatnici (pri Martine) znásilnil a zavraždil tamojšiu obyvateľku A. Duchajovú. Toho dňa pri Stráňanoch (pri Starej Ľubovni) partizáni z oddielu Zaria zajali 3 Nemcov zo stavebnej organizácie Todt, ktorí mali na starosti výstavbu mostov: Jelleneka, Perglera a Wiebauera a potom ich zastrelili.

11.- 15. októbra v Babinej (pri Krupine) partizán Alexander Kakara zastrelil 2 Cigánov zo susednej dediny Banský Studenec, ktorých partizáni podozrievali, že slúžili ukrajinským vojakom ako sprievodcovia. V tomto období asi 2 000 vojakov ukrajinskej národnosti, ktorí dobrovoľne slúžili Nemecku, bojovalo proti povstaniu. Ďalších asi 10 000 bolo nasadených v tylových jednotkách na Slovensku a niekedy sa zúčastňovali protipartizánskych akcií.

13. októbra pri Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom) v noci niektorým zo svojich partizánskych druhov bol výstrelom zozadu zastrelený veliteľ 2. part. br. J. V. Stalina, Iľja Dibrova (Dibrov), ktorý jej velil asi týždeň. Mnoho rokov sa o tom šírila do verejnosti nepravdivá a nepravdepodobná verzia, že Dibrovu zabila niekoľkočlenná skupina nemeckých vojakov, ktorým sa podarilo ujsť. Už krátko po vražde sovietski partizáni oznámili, že jej organizátorom bol M. Uher, veliteľ oddielu Hurban tejto brigády.

Toho istého dňa na Brinkách pri Toryskách (pri Levoči) bol zastrelený partizán, komunista O. Bendík, člen levočského oddielu. Podľa oficiálnej verzii páchateľmi boli nemeckí agenti, podľa inej verzie levočskí komunisti medzi sebou bojovali o vedúce funkcie, podľa ďalšej verzie Bendíka zastrelili jeho druhovia, lebo sa postavil proti ich lúpeniu.

Toho dňa pri Ľubietovej (pri Banskej Bystrici) povstaleckou eskortou boli zavraždení 6 slovenskí dôstojníci, ktorí sa nepridali k povstaniu, napr. plk. O. Zverin a O. Kanák. Podľa oficiálnej verzii boli zastrelení pri pokuse o útek. Možno to bolo preto, lebo mohli ohroziť popredných povstaleckých dôstojníkov v ich kariére.

Okolo 14. októbra pri Ľutove (pri Bánovciach nad Bebravou) partizáni zo 7. roty zv. Ján Žižka zastrelili pre údajné udavačstvo tamojšieho obyvateľa, stavebného robotníka P. Tomeka, no zrejme preto, lebo ho pokladali za Nemca.

15. októbra v Oravskom Podzámku partizáni začali hneď strieľať na prechádzajúce osobné auto s civilistami a pritom smrteľne poranili úradníka M. Stana. Asi toho dňa pri osade Kulháň patriacej do Nemečiek (pri Topoľčanoch) príslušníkmi 10. práporu zv. Ján Žižka boli zastrelení dvaja údajní vyzvedači.

15. alebo 16. októbra v osade Plešivá, patriacej do Zázrivej, partizáni, pravdepodobne z oddielu Signál, zastrelili Hruštínčana F. Hoju, ktorý im nosil tabak, vraj preto, aby neprezradil, kde sa nachádzajú a tiež Zázrivčana O. Kozáka- Kildiša a Čadčana J. Beleša.

16. októbra v osade Kozinská, patriacej do Zázrivej (pri Dolnom Kubíne) partizáni zo skupiny Výbuch zastrelili miestnych obyvateľov P. Štiaka a roľníka J. Trnovca. Domnievali sa, že Trnovec, člen povstaleckého národného výboru, ktorý partizánom preukázal pomocné služby, na nich strieľal a začali ho biť. Keď ich Štiak začal prosiť, aby Trnovca pustili, odvliekli oboch na Vyšný koniec a zastrelili. Už na druhý deň príslušníci oddielu Signál, konštatovali, že obaja nemali nič spoločného s protipartizánskou činnosťou. Toho dňa v Ludrovej (pri Ružomberku) zomrel tamojší obyvateľ Š. Šindléry, ktorého spolu s J. Novákom smrteľne zranil partizán, keď si odvážal majetok pred ohňom počas spomenutého trestného prepadu tejto dediny partizánmi v noci z 29. na 30. septembra.

17. októbra večer v kopaniciach Majeričky patriacich do Podbranča (pri Myjave) partizáni zastrelili miestneho predsedu HSĽS, murára J. Kubu. Okrem neho v presne nezistenej dobe z tejto dediny zavraždili aj Š. Havlíka, pre údajnú spoluprácu s Nemcami.

18. októbra na samote Mikláč, patriacej do Zbory (pri Púchove), partizáni sa pokúsili odzbrojiť policajnú hliadku z Lúk. Pritom zastrelili policajta M. Kurica, ktorý sa postavil na odpor.

Toho dňa v Ruskej Porube (pri Stropkove) komisár oddielu Ščors zo zväzku Stalin zastrelil sovietskeho partizána K. Adgodajevka.

19. októbra pri Príbovciach (pri Martine) pri oprave železničnej trati, mínou položenou partizánmi boli zabití robotníci J. Fujko a J. Húščava.

20. októbra nemeckí vojaci pomáhali orať na pozemku statkárky H. Stridzelovej pri Drietome (pri Trenčína). Partizáni 3 z nich zajali a potom 2 z nich, K. Gutscheho a W. Melzela zastrelili, tretiemu sa podarilo ujsť.

22. októbra v Detve spravodajský dôstojník Nikolaj z 1. part. br. gen. Štefánika zastrelil horára P. Lehockého z lazu Blýskavica z Horného Tisovníka na udanie miestnych obyvateľov ako nemeckého agenta. V skutočnosti to bola pomsta za jeho svedomité vykonávanie služby.

Toho dňa z Jakubovian (pri Sabinove) partizáni odvliekli a zavraždili miestnych obyvateľov J. Galajdu a J. Martona pre údajnú spoluprácu s Nemcami. Asi 23. októbra pri vrchu Kyjov vo Vihorlate, kde niekoľko partizánskych skupín malo základne, partizáni zastrelili veliteľa polície v Michalovciach Ľ. Šišku, lebo vraj spolupracoval s Nemcami a zle sa správal k miestnym obyvateľom.

V noci z 23. na 24. októbra v Malých Ledniciach (pri Púchove) partizáni zavraždili obchodníka K. Pohanku a jeho manželku. Potom ich obchod a krčmu vylúpili.

24. októbra dňa vo Vyšných Hágoch (pri Poprade) partizáni olúpili a zastrelili lesníka E. Polnisha s manželkou, ktorí boli nemeckej národnosti a vraj zrádzali. Páchatelia boli z oddielu Vysoké Tatry br. Za oslobodenie Slovanov.

Toho dňa partizáni v B. Bystrici zastrelili riaditeľa Slavošovských papierní B. Janotu (Janatu), lebo sa hlásil k nemeckej národnosti a bol podozrivý z nepriateľskej činnosti a E. Lackovú, možno nedopatrením.

Toho dňa pri Žiari partizáni z oddielu Ľvovci zastrelili učiteľa A. Krasa (pôvodne sa volal Kraus) z neďalekých Liptovských Matiašoviec, pravdepodobne kvôli osobnému sporu.

25. októbra komisár liptovského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov Ján Galica v Žiarskej doline zastrelil nemeckého vojaka H. Nussa, ktorého predchádzajúceho dňa partizáni zajali pri neďalekom Liptovskom Mikuláši, keď sa tam neozbrojený prechádzal s dievčaťom, lebo vraj bol veliteľom koncentračného tábora v Dachau, hoci v zozname veliteľov tohto tábora sa nenachádza. Keď nemeckí vojaci ho hľadali, istý partizán zo Smrečian na nich vystrelil a zabil jedného z nich. Na odvetu 28. októbra nemecké vojsko delostrelectvom ostreľovalo Smrečany i Žiar, čím poškodilo najmä Smrečany a obsadilo obe dediny. Pritom zahynulo 5 miestnych obyvateľov. Mohlo ich zahynúť oveľa viac, lebo pôvodne Nemci chceli postrieľať 300- 400 mužov v Smrečanoch, ale na príhovor miestnych činiteľov od toho upustili. Možno by upustili aj od prepadu týchto dedín, lebo ich prípravy boli viditeľné a miestni občania ich chceli poprosiť, aby im neublížili, ale zástupca partizánskeho veliteľa, zubný technik Weiss z L. Mikuláša im pohrozil, že ak sa o to pokúsia, budú zastrelení.

Toho dňa v Slovenskej Ľupči (pri Banskej Bystrici) partizáni zastrelili E. Büchlera, kožušníka z Martina alebo z Bratislavy. V ten deň ušlo niekoľko sto zaistencov z väzenia, ktoré bolo v zámku pri tejto dedine, pretože sa dozvedeli, že partizáni ich chcú zastreliť. Partizáni na nich spustili paľbu. Po nej sa v lesíku pri tejto dedine našla zastrelená žena s 2 deťmi, pravdepodobne z Martina. Zrejme zahynuli v dôsledku tejto paľby.

Asi v ten deň pri Kremnici partizáni zabili z 15 mužov z blízkej dediny Lúčky a 10 mužov z dediny Kopernica. Pretože boli Nemci, boli povstaleckými činiteľmi nasadení za veľmi zlých pracovných podmienok na nútené práce vo Vlkanovej a v Sliači, napr. v chladnom októbrovom počasí spávali po 70 v jednom železničnom vagóne. Boli prepustení krátko pred príchodom nemeckého vojska. Nešli domov bezpečnou hlavnou cestou, ale kratšou vedľajšou lesnou cestou a už sa nevrátili. Obetí spomedzi nich by mohlo by niekoľko sto, ak by ich podľa návrhu niektorých predstaviteľov povstaleckej armády postrieľali. Medzi nimi by boli aj Slováci, ktorí sa tu sčasti nachádzali na základe bezdôvodných udaní. Aj pre obavu, že by takýto krok vyvolal rozsiahle nemecké represálie, tento návrh sa odmietol.

26. októbra pri Lednických Rovniach (pri Púchove) príslušníci II. part. br. J. V. Stalina brigády zastrelili lesníka R. Nathera, ktorý bol nemeckej národnosti, pre podozrenie z vyzvedačstva.

Pravdepodobne toho dňa v krčme v Novej Lehote (pri Piešťanoch), veliteľ br. Boženko, A. Snežinskij (vlastným menom Aroneckij alebo Areneckij), pre podozrenie z vyzvedačstva zastrelil mladistvých I. Mikloviča z blízkeho Pobedima a V. Dobroňa (Dobronského) z Dolného Hričova, ktorí pridali k partizánom, no po krátkom čase od nich chceli zbehnúť.

27. októbra na niekoľkých miestach pri osade Magurka, patriacej do Partizánskej Ľupči (pri Ružomberku), partizáni olúpili a zavraždili skupinu civilistov nemeckej národnosti, hlavne z Kunešova. Tí boli tiež povstaleckými činiteľmi nútene nasadení na stavby, napr. letiska pri Brezne, za veľmi zlých pracovných podmienok, najmä trpeli hladom. Krátko pred príchodom nemeckého vojska, 25. októbra, boli prepustení. Domnievali sa, že najlepšie cesta domov bude cez Liptov. Takmer nikto z nich sa nevrátil, okrem tých, ktorí počas pochodu oddelili od hlavnej skupiny alebo ktorým sa podarilo ujsť. Podľa viacerých prameňov ich dal zavraždil Mikuláš Končinský z oddielu Pobeda br. Za oslobodenie Slovanov. Pochovaní boli v miestnych častiach Viedenka, Dolinka a Kapustisko. Jednotlivé pramene udávajú rôzny počet obetí: 69, asi 75, asi 90.

28. októbra pri Klenovci (pri Rimavskej Sobote) partizáni zo zv. Chruščov zastrelili obecného sluhu J. Moncoľa zo susednej Kokavy nad Rimavicou, pre údajnú spoluprácu z nemeckým vojskom.

30. októbra v Heľpe partizáni pre neoprávnené podozrenie zo spolupráce s nemeckým vojskom zavraždili Heľpana M. Kukuľu. Toho dňa v Salmoši, ktorý je dnes súčasťou Novej Dediny (pri Leviciach) partizáni pod velením zástupcu náčelníka štábu oddielu Vorošilov, Františka Pindrocha, ostreľovali nákladné autá, ktoré viezli ukrajinských utečencov, pričom utrpela smrteľné zranenie K. Čornobilová. Ostatných utečencov partizáni zbili

.

V noci z 31. októbra na 1. november pri Ploskom (pri Jelšave) bol zastrelený partizán z oddielu Koloďažnyj, pochádzajúci z neďalekej Čiernej Lehoty, podľa všetkého niektorým zo svojich druhov.

1. novembra ráno pri lúpežnom prepade cestujúcich električky pri Trenčianskych Tepliciach partizáni z 9. práporu zv. Ján Žižka smrteľne poranili tamojšieho obyvateľa F. Baumgartnera, lebo bol nemeckej národnosti.

Toho istého dňa pri Trstíne (pri Trnave) partizáni z br. Boženko pod velením Snežinského vyhodili osobný vlak. Cieľom mnohých cestujúcich bola návšteva cintorínov. Pritom zahynuli železničiari J. Mikulka a J. Lysák a neskôr na následky zranení aj občan J. Procházka.

V tej dobe, podľa jedného prameňa 1. novembra, podľa iného 3. novembra, partizáni z oddielu skupiny Veža pri Vinnom (pri Michalovciach) zastrelili robotníka J. Bodnára z Michaloviec pre údajné vyzvedačstvo.

2. novembra pri Hradišti pod Vrátnom (pri Brezovej pod Vrátnom) partizáni z br. Boženko pod vedením Zdražila vyhodili osobný vlak. Pritom zahynul Brezovčan J. Rechtoris a ďalších 5 civilov, asi 10 civilistov bolo ťažko zranených, z ktorých aspoň 2 dodatočne zomreli na následky zranení. Podľa názoru miestnych obyvateľov vlak vyhodil oddiel Repta.

Toho dňa pri Lazisku partizáni zastrelili E. Kubáňa z neďalekého Liptovského Mikuláša.

V tomto čase v Hutách (pri L. Mikuláši) veliteľ oddielu Tichonov dal odstreliť komisára tohto oddielu Baťka- Tabakova, ktorý odišiel od tohto oddielu s väčšinou jeho slovenských príslušníkov.

V tom čase pri osade Gápel, ktorá patrí do Zliechova (pri Ilave) partizán I. Müller (neskôr Milén) na príkaz veliteľa oddielu I. part. br. J. V. Stalina Boginského zastrelil partizána Volkmanna. Podľa jednej verzie preto, lebo tento pred obchodom, do ktorého si išiel niečo kúpiť, odložil si pušku, podľa inej preto, lebo tú pušku predal.

3. novembra pri Dobrej Vode (pri Vrbovom) partizáni z oddielu Štefánik z 2. part. br. J. V. Stalina zastrelili lesníka A. Hirnera, možno pre jeho členstvo v Nemeckej strane.

Toho dňa pre nepravdivé podozrenie zo spolupráce s Nemcami partizáni zobrali z Uhrovca (pri Bánovciach nad Bebravou) podnikového strážnika M. Temeša a zastrelili ho v neďalekej Omastinej, kde sídlil štáb zväzku Ján Žižka.

Asi toho dňa pri vrchu Kyjov vo Vihorlate pri Vinnej (pri Michalovciach) partizáni zastrelili zajatého nemeckého poddôstojníka L. Ehna.

3. alebo 4. novembra pri Kľačanoch (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni zastrelili úradníka V. Grúňa z Bobrovca , ktorého tam vylákali a olúpili.

4. alebo 5. novembra pri Šterusoch (pri Vrbovom) partizáni zastrelili robotníkov J. Ilenčíka- Držku z Kočína a J. Huňavého z Dolného Lopašova.

V noci z 5. na 6. novembra pri osade Pištekovci patriacich do Valaskej Belej (pri Prievidzi) partizáni zastrelili miestnych obyvateľov A. Chrumku, jeho synovca a manželku, ktorú predtým znásilnili. Dôvod u manželov Chrumkovcov nie je známy, ich synovca zastrelili len preto, lebo sa neskoro vracal domov a mienil prespať u svojich príbuzných. Takisto vtedy zabili aj mlynárskeho pomocníka Š. Novotku z osady Števíkovci.

Asi v tomto čase vo Valaskej Belej partizáni odťali hlavu bohoslovcovi I. Teplanovi z Považskej Bystrice, ktorého vylákali z domu s peniazmi pod zámienkou záchrany jeho otca. Ale jeho otec už vtedy bol zavraždený partizánmi v Kunerade.

Toho dňa v Hraničnom (pri Starej Ľubovni) partizáni z Poľska zastrelili z neznámeho dôvodu miestneho obyvateľa J. Stašáka.

Asi toho dňa pri Košeci (pri Ilave), miestni partizáni zo zv. Ján Žižku, zavraždili J. Findela, bývalého správcu cementárne v Ladcoch a ďalších 5 Židov, ktorí sa tu skrývali. Jedno žena a jedno dievčatko bolo len zranené a zachránili sa. Vraj členovia tejto skupiny začiatkom r. 1945 zastrelili i miestnu duševne zaostalú obyvateľku Turčekovú, ktorá im nosila jedlo a ktorú zneužívali, následkom čoho otehotnela.

Asi 7. novembra pri vrchu Kyjov vo Vihorlate partizáni zastrelili zajatého nemeckého vojaka. O niekoľko dní nemecké jednotky prepadli túto základňu, pričom sa zmocnili vojnového denníka veliteľa najväčšej partizánskej jednotky na tomto mieste, Kriváňa, J. Vogla (neskôr Sokolovského). Vraj v ňom bolo, že velenie Kriváňa zastrelilo každého zajatého nemeckého vojaka. Preto na výstrahu 15. novembra na Bielej hore (pri Michalovciach) zastrelili 12 zajatých vojakov z tejto jednotky.

8. novembra na kopaniciach Jastrabinec patriacich do Myjavy bol svojim druhom zavraždený partizán L. Ševela z Nitry.

9. novembra na samote Pustatina patriacej do Trstína (pri Trnave) partizáni prepadli dom J. Notného. Jeho manželka s 10 ročnou dcérou Adrianou sa pokúšala ujsť, pričom bola postrelená a dcéra zastrelená. Je pravdepodobné, že partizáni vo tme nevideli, že uteká dieťa, ale aj tak nemali právo strieľať.

Toho dňa v Pribyline (pri L. Hrádku) partizáni zbili a potom zastrelili krajčíra A. Benčeka, možno preto, že bol členom HG alebo pre podozrenie, že nesympatizuje s nimi.

Toho dňa na ceste medzi Nižnou Slanou a Gočovom (pri Dobšinej) zahynuli výbuchom míny položenou partizánmi rehoľníčky K. Martinková a A. Švecová i šofér nemeckého vojenského auta, ktorí ich prevážal z Bardejova do Dobšinej.

Toho dňa z Veľkých Bedzian (dnes súčasť Topoľčian) partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka vylákali troch Cigánov: G. Karvaiho, Š. Kudryho a J. Lendela pod zámienkou hudby na svadbe a potom ich v hore zastrelili, lebo vraj prezradili Nemcom, že chceli zajať tamojšieho veliteľa nemeckej polovojenskej jednotky.

Toho dňa pri Prietrži (pri Senici) veliteľa družstva oddielu Reptu J. Žáka z o Záhorskej Vsi zastrelili jeho druhovia, lebo pri prestrelke s nemeckou jednotkou pri Hlbokom bol zranený na nohe. Obávali sa, že môže byť zajatý a potom môže prezradiť údaje o nich.

10. novembra na kopanici Harušťákovci, patriacej do Lubiny (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni z br. Boženko pre podozrenie zo spolupráce s Nemcami zavraždili lesníka J. Harušťáka (resp. Haruštiaka) s manželkou Annou a dcérou Emíliou a ich dom vylúpili.

Toho dňa partizáni z oddielu Plameň odvliekli lesného správcu Gödla (tiež Gödla, tiež Günla), tiež z Veľkých Uheriec (pri Partizánskom), aby ho vraj s niekoľkými ďalšími odvlečencami vymenili za osoby, zaistené nemeckými orgánmi. 24. novembra sa našlo jeho telo v Klížskom Hradišti.

Asi toho dňa pri Veľkej Frankovej (pri Spišskej Starej Vsi) partizáni zabili miestneho obuvníka J. Tropiaka, pravdepodobne pre podozrenie spolupráce s Nemcami.

Asi v tejto dobe, možno 11. novembra, vo vojenskom výcvikovom priestore Valaškovce (pri Humennom), partizáni zastrelili údajne asi 150 zajatých maďarských vojakov, lebo vraj niektorí z nich chceli ujsť a preventívne postrieľali i ostatných. Niektorým z nich sa podarilo uniknúť a zachrániť sa. Asi 30 vojakom partizáni dovolili poslať poštou pozdravy svojim blízkym, bez toho, aby sa mohli zmieniť, čo ich čaká. Niektorí vojaci sa asi chceli skryť v studni, ktorá slúžila ako vodný zdroj pre tento výcvikový priestor a tu boli zavraždení. Preto boli neskôr exhumovaní a pochovaní na inom mieste. V tejto oblasti pôsobili viaceré partizánske skupiny a nie je isté, ku ktorej patrili vrahovia. Podľa výpovede miestnych obyvateľov sa zdá, že by to mohol byť oddiel Bogun.

V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci mali zastreliť 25- 30 nováckych mužov, od čoho od odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič s poukazom na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.

11. novembra partizáni z nemeckej dediny Chvojnica (pri Prievidzi) odvliekli zo sebou 3 mužov, ktorých o niekoľko mesiacov pri Magure našli zastrelených.

Toho dňa pri Klíži (pri Topoľčanoch) partizáni odstrelili bankového úradníka J. Babkoviča a jeho brata z neďalekej Ješkovej Vsi, keď išli navštíviť brata v Skýcove.

12. novembra partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka vo Veľkých Ripňanoch (pri Nitre), ktorí tu chceli ulúpiť 6, 5 mil. korún určených na výkup obilia, zastrelili člena miestnej stráže E. Rolfusa, nemeckej národnosti.

Toho dňa v Honciach (pri Hnúšti) partizáni z oddielu Karol (tiež Otec) zajali 3 nemeckých vojakov, ktorých potom odstrelili na štábe oddielu v Čiernej Lehote. 16. novembra pri Prochote (pri Žarnovici), partizáni z br. kpt. Nálepku zastrelili zástupca veliteľa Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy (POHG) v Banskej Štiavnici J. Bevilaquu, ktorý tam prišiel za svojou manželkou, bývajúcou v tejto obci. Do týždňa zastrelili aj ďalších jeho 2- 3 druhov z POHG, ktorí prišli spolu s ním, lebo vraj prišli vyzvedať, hoci nevedeli, že v Prochote sú partizáni.

Asi toho dňa pri Selci (pri Trenčíne) partizáni zastrelili svojho druha J. Sedláka z Krivosudu- Bodovky, lebo si riadne neplnil svoje povinnosti.

V noci zo 16. na 17. novembra v Pružine (pri Považskej Bystrici), partizáni zrejme omylom zastrelili robotníka F. Belavého, keď sa vracal domov z práce.

17. novembra v Slatvine (pri Spišskom Podhradí) niektorí partizáni z levočského oddielu lúpili na fare. Miestni obyvatelia chceli farárovi pomôcť a po ich príchode na faru partizáni zastrelili O. Kandrika.

Toho dňa pri Girovciach (pri Giraltovciach) po predchádzajúcom opakovanom olupovaní a po mučení partizáni z oddielu Buďonnyj (tiež oddiel I. Kuľbakina) zo zv. Čapajev zavraždili katolíckeho kňaza J. Nemca z Lieskovca.

18. novembra pri Závade (pri Stropkove), príslušníci zv. Čapajev krátko pred prechodom tejto jednotky cez front na sovietsku stranu, zastrelili komisára tejto jednotky A. Luneva, veliteľa oddielu tohto zväzku A. Miťajeva a ďalších 3 dlhodobých sovietskych príslušníkov tejto skupiny pre údajnú spoluprácu s nepriateľom. Neskôr sovietsky súd rozhodol, že s nepriateľom nespolupracovali.

Toho dňa pri Omastinej príslušníci zv. Ján Žižka po zverskom mučení zavraždili T. Rybára z neďalekých Dolných Ozoroviec pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s nemeckým vojskom. Okrem neho tu predtým, v presne nezistenom čase v októbri alebo v novembri, zavraždili aj lesníka H. Cigáneka z Uhrovca a jeho syna, lebo lesník bol nemeckej národnosti a mal na povale nemeckú zástavu a o niekoľko dní nato aj jeho manželku. Okrem nich pri Omastinej zabili aj mäsiara z Diviackej Novej Vsi.

19. novembra v pri Jaklovciach (pri Gelnici) partizáni zastrelili M. Medvecovú zo Žakaroviec pre podozrenie zo spolupráce s nemeckým vojskom. Predtým ju nemeckí vojaci vyšetrovali pre podozrenie z ukrývania partizánov.

20. novembra komisár oddielu Koloďažnyj Isakin v osade Hámor, patriacej do Ploského (pri Jelšave) z neznámeho dôvodu zavraždil správcu veľkostatku Okoličániho.

21. novembra komisár oddielu Koloďažnyj Isakin v Sirku (pri Jelšave) zastrelil tamojšieho obyvateľa J. Figuru, lebo bol vraj vyzvedač.

22. novembra v osade Kopec patriacej do Košeckého Podhradia (pri Ilave) partizáni zastrelili 70 ročného J. Urbánka, lebo im odmietol dať chlieb.

Toho istého dňa pri Ratkovej (pri Hnúšti) bol príslušníkmi oddielu Stalin br. Rákosi zastrelený A. Tuček, lebo vylákal od ľudí peniaze a šatstvo pod zámienkou podpory partizánov a vraj bol vyzvedačom.

24. novembra pri Habure (pri Svidníku) príslušník zv. Čapajev pri prechode tejto jednotky cez front na sovietsku stranu zastrelil náčelníka jej štábu Ľ. Kukorelliho.

25. novembra z Kamenice (pri Sabinove) partizáni, asi z okolia, odvliekli starostu J. Šoltísa a pri susednej Livovskej Hute ho zavraždili. Podľa jednej verzie kvôli falošnému udaniu, podľa inej preto, lebo sa snažil chrániť dedinu pred lúpiacimi partizánmi.

Toho istého dňa pri Braväcove, ktoré vtedy bolo súčasťou Beňuša (pri Brezne), partizáni br. Klement Gottwald zastrelili tamojšieho obyvateľa T. Bútoru. Spolu s ním vraj zastrelili i jeho syna pre podozrenie z vyzvedačstva.

26. novembra na kopanici Ošmek, ktorá je súčasťou Podolia (pri Vrbovom), veliteľ br. Boženko, Snežinskij, po hádke dal zastreliť zámočníka J. Babulica zo susedného Krajného, ktorý pomáhal partizánskemu oddielu Hurban.

27. novembra pri Pružine (pri Považskej Bystrici) pre zbehnutie bol zastrelený partizán F. Xander z oddielu Za vítězství (Vpřed), narodený v Petrovci. 27. alebo 28. novembra zo Sádečného (pri Považskej Bystrici) pre podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni odvliekli statkára T. Bediača. Jeho mŕtve telo sa našlo 8. decembra pri Domaniži.

28. novembra v Čičmanoch (pri Rajci) partizáni z pôvodnej roty Nováky olúpili krčmára J. Čecha. Potom sa ho snažili zavraždiť, i jeho manželku Máriu. Čech bol len postrelený, manželku bola zabitá. Podľa jednej verzie to bola pomsta za prevzatie krčmy v rámci tzv. arizácie, podľa inej vraj za predražovanie nápojov a jedál partizánom.

29. novembra pri Priechode (pri Banskej Bystrici), partizáni zajali dvoch policajtov. Jedného z nich postrelili, J. Dufeka zastrelili.

Toho dňa partizáni vylákali učiteľa M. Magúta (Magútha) z Kaľamenian a jeho brata Jána, tiež učiteľa z neďalekej Malatinej do lesa pod zámienkou, že jednému z nich vrátia niečo z toho, o čo ho predtým olúpili. Potom ich trýznili a zavraždili pod Veľkým Chočom, lebo jeden z nich vraj partizánom vytýkal lúpenie a hrozil im, že ich po vojne oznámi. Vrahovia boli zo oravskej skupiny oddielu Signál.

Začiatkom decembra v Novej Lehote (pri Piešťanoch) partizánskou skupinou Boženko bolo zavraždených 32 poľských občanov, ktorí tadiaľto prechádzali. 2. decembra na kopaniciach Vrzavka, patriacim do Bziniec pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom), partizáni z oddielu Hurban prepadli a zajali členov POHG z Nového Mesta n. Váhom. Zo zajatcov zastrelili veliteľa jednotky Š. Ondrejičku a aspoň ďalších 4 členov jednotky. Celkove vtedy zahynulo 11 členov tejto jednotky, zrejme časť z nich v boji. Jeden zo zajatcov, F. Petráš, bol len postrelený a pokus o vraždu prežil.

Toho dňa v lese pri Zlatne (pri Zlatých Moravciach) pre neopodstatnené podozrenie so spolupráce s nemeckým vojskom partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili horárov z osady Kľačany, Ľ. Ševčíka a J. Parkányiho.

Možno toho dňa alebo neskôr veliteľ 1. part. br. J. V. Stalina Alexej Jegorov v lese Matúšova dolina pri Sv. Ondreji n. Hronom- dnes súčasť Brusna (pri B. Bystrici) pod zámienkou vyzvedačstva dal zastreliť príslušníka svojej jednotky K. Maroša z B. Bystrice a jeho snúbenicu M. Michalíkovú. V skutočnosti to bolo za nejaké vyjadrenie Maroša. 4. decembra partizáni donútili Dr. G. Sílaša z Vysokej nad Kysucou, aby išiel ošetriť mimo dedinu ich ranených druhov. Na ceste z vysilenia zomrel.

Toho dňa v Habovke (pri Trstenej) partizáni zastrelili mlynára J. Tekeľa, ktorý im pomáhal, pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s Nemcami.

Asi toho dňa v hájovni pri Veľkom Poli (pri Žarnovici) partizáni z br. kpt. Jána Nálepku zastrelili istého Nemca, zrejme z tejto dediny.

6. decembra pri Hrádku (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni z br. Boženko zastrelili tamojších obyvateľov, robotníkov I. Basarábu a F. Basarábu. Tí sa tam dostali ako zajatci z ruskej armády počas 1. svetovej vojne. Tu sa usadili a do svojej vlasti sa už nevrátili. Vraj chceli pozrieť svojich krajanov, keďže v tejto jednotke bolo veľa partizánov zo Sovietskeho zväzu, no veliteľ tejto jednotky ich pokladal za vyzvedačov.

Možno 7. decembra pri Kšinnej partizáni zo zv. Jána Žižku zastrelili bývalého veliteľa jednej svojej roty Š. Buchela z Podlužian, lebo ho podozrievali zo zrady. Niektoré pramene udávajú dátum 10. december alebo 5. január.

8. decembra vo Vysokej nad Kysucou opitý partizán zastrelili v spánku policajta Š. Fialu, asi pre jeho svedomité plnenie svojich povinností.

Toho dňa v chotárnej časti Lúčna pri Zuberci (pri Tvrdošíne) partizán Walter Gross (neskôr Gronský) z oddielu Tichonov zastrelil chatára J. Daňa, lebo partizánom zatajil, že má šijací stroj, ktorý chceli použiť na šitie maskovacích plášťov.

Pravdepodobne 9. decembra v Novej Lehote (pri Piešťanoch), po krutom mučení na štábe br. Boženko, ktorý tu sídlil, pre podozrenie z vyzvedačstva bol zavraždený M. Dvorský zo susednej Starej Lehoty, ktorý si tu chcel kúpiť býčka.

11. decembra v Šuli (pri Veľkom Krtíši) partizáni zajali 3 nemeckých dôstojníkov, ktorých odvliekli a odstrelili.

V noci z 12. na 13. decembra v pri Novej Lehote (pri Piešťanoch), kde sídlila br. Boženko, dal jej veliteľ Snežinskij mučiť a zavraždiť asi 17 členov svojej jednotky, ktorých podozrieval, že chceli zradiť. Jednému z nich sa podarilo ujsť. Prevažná väčšina zavraždených boli zo Sovietskeho zväzu.

Asi toho dňa partizáni pri Ľubietovej zastrelili miestneho Cigána Ivaniča, lebo nemeckým vojakom prezradil, kde sa skrývali Židia.

14. decembra partizáni olúpili o všetok majetok riaditeľa školy Zányiho v Liešťanoch (pri Prievidzi) a odvliekli so sebou jeho syna, ktorého v lese zastrelili.

15. decembra pri Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij pre údajné vyzvedačstvo dal zabiť I. O. Sitnika a partizána J. V. Nikolajeva.

Toho dňa pri Nemeckej (pri Brezne) partizáni v idúcom autobuse smrteľne postrelili E. Filadelfiho a J. Jančíka z Ľubietovej. Filadelfi zomrel v ten deň, Jančík 18. decembra.

V týchto dňoch v novolehotskej kopanici Dastín (pri Piešťanoch) Snežinskij pre podozrenie z vyzvedačstva dal zabiť 5- 9 Rusov a Slovákov, ktorí sa chceli pridať k partizánom.

16. decembra pri Nálepkove (pri Gelnici) partizáni pri lúpeži tamojšieho lesníka zastrelili jeho manželku M. Karabovú. Na odvetu nemecké jednotky v blízkej Henclovej 21. decembra zastrelili 3 zajatých partizánov.

19. decembra partizáni z 2. diverzného oddielu br. Klement Gottwald zajali 9 nemeckých vojakov, ktorí prišli opraviť most pri Krokavke a potom ich na štábe poniže Krokavy (pri Jelšave) zastrelili.

20. decembra pri Medrického chate pri Kľaku (pri Žiari nad Hronom) veliteľ zv. Ján Žižka Teodor Pola dal odstreliť 3 ľudáckych činiteľov z Kľaku a blízkeho okolia. Bolo to na podnet členov miestneho revolučného národného výboru, ktorého členovia boli Fárekovými dlžníkmi a zrejme obetiam závideli alebo sa im chceli pomstiť. Boli zastrelení robotníci J. Hudeček a M. Zúbek. Obchodník Š. Fárek, ktorému najskôr dôkladne vylúpili obchod, bol iba postrelený a prežil. Po vojne bol postavený pred súd, no ten vyhlásil, že obvinenie udavačov o jeho spolupráce s Nemcami bolo nepravdivé. Pretože v januári 1945 nemeckí vojaci uskutočnili protipartizánsku akciu v Kľaku, čo mohlo byť ovplyvnené aj touto udalosťou, vypálili ho a zavraždili vyše 80 jeho obyvateľov a v susednom Ostrom Grúni vyše 60, po vojne tieto dediny navštívilo mnoho ľudí. Keďže osud Fáreka, Hudečka a Zúbeka bol v rozpore s oficiálnou propagandou, že len nemeckí vojaci vraždili nevinných ľudí, Fárek a príbuzní zavraždených dostali návrh, aby súhlasili s tým, že boli obeťou nemeckých vojakov. Kým príbuzní zavraždených s tým súhlasili a dostali odškodnenie, Fárek odmietol klamať a odškodnenie nedostal, pričom dostal prísny zákaz hovoriť o tejto udalosti.

Toho dňa alebo 22. decembra pri osade Laštiky patriacich do Kobylníc (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev, ktorí sa oddelili od hlavných síl tejto jednotky, zabili a olúpili partizána študenta J. Repka.

22. decembra pri Klenovci partizáni zo osobitného oddielu zv. Chruščov pod velením mjr. Petruchina zajali 65 maďarských vojakov. Asi 11 z nich sa k nim nechceli pridať, tak ich v tých dňoch odstrelili. Zajatci zrejme pochádzali z pomerne blízkej dediny Hodoscépány. Na tomto mieste partizáni pravdepodobne zastrelili i ďalších zajatcov.

Asi toho dňa v Malužinej (pri Liptovskom Hrádku) partizán Kordunov z br. Klement Gottwald zastrelil svojho druha Ľašu. Predtým, v októbri alebo v novembri, v Malužinskej doline partizáni zavraždili manželov V. Matulu a jeho manželku z Vyšnej Boce, ktorí tam stavali chatu a chceli autom odviezť jej vybavenie.

Asi v tomto čase nad Malužinou partizáni z Nižnej Boce olúpili a zastrelili 5- 9 Židov z blízkeho okolia, ktorí sa tu skrývali, o čom sa v Malužinej dozvedeli 25. decembra.

Takisto v zimnom období pri Malužinej v Jánskej doline pod Ďumbierom partizáni, z ktorých jeden bol z neďalekého Liptovského Jána, zastrelili asi 15 neozbrojených maďarských vojakov, ktorí prešli k partizánom.

24. decembra v Gaboltove (pri Bardejove) partizáni zastrelili roľníka J. Hažlinského.

Asi toho dňa pri osade Laštiky patriacich do Kobylníc (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev zabili partizánov, študentov P. Tkačenka a R. Teplého. Toho istého dňa večer v chate pre lesných robotníkov pri vtedajšej osade Štvrtocká Píla patriacej do Hrabušíc (pri Poprade), jeden partizán zavraždil asi 13 maďarských vojakov, ktorí sa mu vzdali, zrejme preto, aby sa zmocnil ich väčších zásob potravín. 25. decembra zomrel posledný človek z tejto skupiny, ktorý predchádzajúci deň bol ťažko ranený. Okrem nich v bližšie neurčenom čase odbojári pre údajné vyzvedačstvo zastrelili miestnych obyvateľov J. Fridmanského a E. Lučivjanskeho.

25. decembra na hájovni Smrečina pri Valaskej (pri Brezne) partizáni z oddielu kpt. Vorobiova zavraždili lesníka A. Slabeja, jeho manželku, sestru a zaťa, vraj pre spoluprácu s nemeckým vojskom.

Toho dňa z kostola v Kľaku partizáni vyvliekli istého muža, potom ho v dedine mučili a zastrelili.

26. decembra pri v Pružine (pri Považskej Bystrici) partizáni pri opakovanom lúpežnom prepade zastrelili učiteľku M. Brieštenskú.

Toho dňa pri Petrovicach (pri Bytči), výbuchom míny položenou partizánmi proti nemeckým vojakom bol zabitý J. Šimek z blízkej osady Trebulovci patriacej do Makova.

Medzi 26.- 28. decembrom pri Motyčkách (pri Banskej Bystrici) bola zastrelená A. Kalmarová z Trenčína a ďalšie 3 osoby, ktoré sa tu skrývali od októbra. Motívom bola asi lúpež peňazí. Pretože v blízkosti sa našlo strelivo v zásobníku sovietskej výroby, možno dôvodne predpokladať, že vrah bol z radov partizánov.

28. decembra partizáni sa pokúsili lúpiť v Hraničnom (pri Starej Ľubovni). Ostreľovali dedinu a pritom zabili P. Leščáka.

Najskôr toho dňa pri Donovaloch, v miestnej časti Žobráčno, partizán O. Furdík zo Zvolena odmietol vykonať príkaz veliteľa Zajceva a chcel ísť k lekárovi. Keď za mal byť uväznený, chcel ujsť, pričom ho zastrelili.

29. decembra v Ladiciach (pri Zlatých Moravciach) partizáni olúpili a zastrelili starostu J. Demetera.

30. decembra pri Pavlovej Vsi (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni zavraždili tamojšieho predsedu HSĽS M. Varečku a krčmára J. Kmeťa.

Koncom roku 1944 príslušníci Druhého diverzného oddielu br. Klement Gottwald odstrelili údajného vyzvedača J. Liptáka z neďalekého Rákoša (pri Revúcej).

Asi začiatkom roku 1945 partizáni, pravdepodobne z br. Klement Gottwald, pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke odstrelili asi 25 zajatých vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora. Jeden prameň ich označuje za Rumunov, iný za Maďarov, zrejme išlo o maďarských vojakov rumunskej národnosti.

Asi medzi 1. a 8. januárom 1945 v Ostrom Grúni (pri Žarnovici) partizáni z br. kpt. J. Nálepku odstrelili skupinu zajatých nemeckých vojakov, pravdepodobne zo Slovenska. Jednotlivé pramene udávajú veľmi rozdielny počet, od 4 po 14- 17, najčastejšie 6.

3. januára pri Horných Ozorovciach (pri Bánovciach n. Bebravou) partizáni 9. práporu zv. Ján Žižka pre podozrenie spolupráce s Nemcami zastrelili podlužianskeho poštára P. Daniša, ktorý mal byť členom HG.

Toho istého dňa pri Vyhniach (pri Žarnovici) príslušníci skupiny Homolu z Novobanského oddielu zastrelili V. Žabenského, pre údajnú spoluprácu s Nemcami. 4. januára v Brezne príslušníci br. Jánošík zastrelili údajného udavača O. Göndöra.

Toho dňa na samote Predná Šatina, patriacej do Vysokej nad Kysucou, partizáni olúpili a zastrelili J. Galuščáka a J. Hazuchu a potom zapálil dom, v ktorom bývali.

4. alebo 5. januára v Prochote (pri Žarnovici) partizáni z oddielu Thälmann br. Stalin zavraždili lesníka J. Bariaka a jeho dve dcéry. Ako zámienka slúžilo nepravdivé obvinenie, že spolupracujú s Nemcami.

5. januára v Hruštíne (pri Námestove) partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa Š. Eliáša, keď sa vracal domov z krčmy s ďalšími mládencami, kde sa zabávali. 6. januára partizáni z 2. diverzného oddielu (pod velením Ostrovského) br. Klement Gottwald v Poproči (pri Jelšave) pre údajné vyzvedačstvo zastrelili K. Luhového, financa v neďalekých Kameňanoch.

Asi toho dňa jeden z veliteľov br. Boženko, G. Alimov, zastrelil pri Slatinke nad Bebravou (pri Bánovciach nad Bebravou) neznámy počet príslušníkov svojej jednotky, pochádzajúcich z južných oblastí Sovietskeho zväzu, ktorí pri prestrelke s nemeckou jednotkou dali sa na útek a pritom zahodili zbraň.

7. januára opití partizáni z 2. diverzného oddielu br. Gottwald pri terorizovaní miestneho obyvateľstva zavraždili baníka E. Romšáka v Rovnom (pri Hnúšti), ktorý sa predtým dobrovoľne zúčastnil povstania a vypálili dom P. Valenta.

Pravdepodobne 8. januára pri kopaniciach pri Hrádku (pri Piešťanoch) príslušníci br. Boženko zavraždili veliteľa partizánskeho oddielu Šrobár J. Stanáka a člena tejto skupiny E. Šuleka a pravdepodobne aj príslušníkov tejto skupiny I. Ickoviča a T. Bauera, vraj pre obavu veliteľa tejto brigády Snežinského, že Stanák sa stane veliteľom miesto neho.

9. januára partizáni zastrelili R. Kuchajdíva z Dlhého Poľa (pri Žiline), v jeho vlastnom dome, lebo vraj sympatizoval s Nemcami.

10. januára zomrel I. Ščurka, člen miestnej stráže v Hraničnom (pri Starej Ľubovni), ktorého partizáni smrteľne poranili, keď sa pokúšal zabrániť im v lúpení v obci.

Začiatkom druhej januárovej dekády v Novej Lehote (pri Piešťanoch) veliteľ brigády Boženko Snežinskij dal zabiť aspoň 8 členov svojej jednotky.

V noci zo 14. na 15. januára v Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste n. Váhom) partizáni z oddielu Hurban zavraždili pre údajné udavačstvo predsedu miestnej organizácie HSĽS, mlynára J. Vačka a jeho manželku a ich dom partizáni vylúpili. Vačkovej vytĺkli a zobrali zlaté zuby.

15. januára v Skýcove (pri Zlatých Moravciach) údajne sa chcel prihlásiť k partizánom istý človek, o ktorom vraj zistili, že ich chcel tamojšie partizánske skupiny otráviť kusom otrávenej látky, zašitej v kabáte a tak ho zastrelili. Okrem neho v zime zastrelili zajatého nemeckého dôstojníka a jeho sluhu a v neudanom období lesníka Kovárika s dcérou Annou, pre údajnú zradu. Takéto prípady vraj boli skoro na dennom poriadku.

V tomto období v pohorí Vtáčnik veliteľ oddielu Ščors z br. Boženko Ivan Časnyk zastrelil ukrajinského veliteľa 1. roty toho oddielu, lebo vraj bol zradca. 16. januára na neďalekých kopaniciach Súš, patriacich do Starej Turej, pre údajné vyzvedačstvo partizáni sa pokúsili vyvraždiť rodinu krčmára Mikulca. Mikulec a jeho 14 ročná dcéra útok prežili so zraneniami, manželka a ďalšia dcéra boli zabité.

16. alebo 17. januára pri Dobrej Vode (pri Vrbovom) partizáni zavraždili istého Žida, ktorý asi tiež bol partizánom.

17. januára pri Bujakove, dnes patriaceho do Brezna, asi o 15. hod. partizáni zahájili paľbu na skupinu nemeckých vojakov, ktorí práve vtedy sa nachádzali v blízkosti robotníkov J. Libiča z Braväcova a J. Tomka, pracujúcich na ceste. Pri vzniknutej prestrelke boli obaja zabití.

Asi toho dňa v osade Vrchrieka (pri Čadci) osoby pokladané za partizánov zavraždili partizána Kosťu z inej skupiny.

18. januára pri služobnej obchôdzke pri osade Havrania, patriacej do Zázrivej (pri D. Kubíne), partizáni mučili a zavraždili lesníkov J. Konštiaka a O. Štyráka. Bezprostredne pred prechodom frontu v Jakovanoch (pri Sabinove), ktorý sa udial 20. januára, partizáni zavraždili svojho veliteľa I. Orlova.

V noci z 19. na 20 januára v Hruštíne (pri Námestove) pre neoprávnené podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni zavraždili učiteľa J. Nemca. Tiež zabili členov miestnej stráže, predovšetkým protipožiarnej, Š. Martvoňa a T. Plaváka. Okrem toho ťažko zbili Nemcovu manželku, ich byt vylúpili a znásilnili miestne učiteľky. Jeden z vrahov bol z Oravského Podzámku. Pritom Nemec 27. decembra asi zachránil Hruštín od jeho vypálenia nemeckými vojakmi, keď títo sa vyhrážali starostovi, že tak urobia, ak neprezradí, kde sú partizáni, lebo ich presvedčil, že v obci partizáni nie sú a nikto z Hruštína k nim nepatrí.

20. januára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) partizáni z br. Boženko zarezali za údajné vyzvedačstvo mlynárskeho pomocníka K. Gajdošecha z Bošácej. Toho dňa večer pri Slovenskej Ľupči (pri Banskej Bystrici) záškodníci z hory zastrelili J. Smiešneho, ktorý tadiaľto išiel na nákladnom aute pivovaru.

Toho dňa pri Prosieku (pri L. Mikuláši) partizáni vyrezali jazyk, lebo hovoril po nemecky a potom zabili miestneho zverolekára P. Andaházyho.

22. januára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) príslušníci br. Boženko zabili J. Španára z neďalekých Moravian, ktorý sa chcel pridať k partizánom, lebo ho podozrievali z vyzvedačstva.

24. januára pri Novej Lehote (pri Piešťanoch) príslušníci br. Boženko pre údajné vyzvedačstvo zabili obchodníka O. Knopfemachera, Žida z Trenčína, ktorý sa skrýval na kopaniciach Dastín, zrejme pred Nemcami a dlhodobého partizána J. Hartíka, študenta z Prahy, pre údajné vyzvedačstvo a lúpež.

25. januára v Novej Lehote príslušníci tejto jednotky zavraždili M. Barbasovú (Bardejevovú)- vraj bola Židovka z Českej republiky, ktorá im niekoľko mesiacov varila, pre obavu, že by ich mohla otráviť. Ak by tak chcela, dovtedy mala k tomu dosť možností.

Toho istého dňa pri Liptovskej Anne partizáni zastrelili miestneho obyvateľa J. Mirjanského, ktorý sa predtým v miestnej krčme, kam partizáni večer pravidelne prichádzali, pohádal s veliteľom partizánskeho oddielu Signál Šarovom (vl. menom Šarapovom). V tej istej dobe tu zastrelili aj nejakého údajného zradcu.

27. januára pri prepade Terchovej partizáni postrelili člena miestnej stráže J. Laurenčíka- Patrenčiaka, ktorý nasledujúci deň svojim zraneniam podľahol.

29. januára vo Valašskej Belej partizáni zbili a potom zastrelili tamojšieho 69 ročného roľníka M. Trepača, lebo po bitke a hrozbe zastrelenia nemeckým vojakom prezradil jedného miestneho partizána, ktorého potom Nemci zaistili.

Možno toho dňa pri laze Smolenice alebo Krištofovci patriacich do Valaskej Belej partizáni zo zv. Ján Žižka zavraždili väčší počet zajatcov zo slovensko- nemeckej protipartizánskej jednotky. Jej veliteľom bol Birman (tiež Bürman), vytvorila sa v Sliači a mala 50- 80 členov. Na jej prvom nasadení bola bez boja zajatá, podľa väčšiny prameňov 22. januára v Kšinnej, podľa jedného 27. januára. Tam podľa jedného prameňa všetci jej príslušníci boli zabití, podľa iných prameňov len asi 20 jej príslušníkov nemeckej národnosti a ostatní vstúpili do tohto partizánskeho zväzku.

Pravdepodobne toho dňa v Hrachovišti (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni zastrelili člena HSĽS, roľníka P. Predného vraj za udavačstvo. Skutočným dôvodom bolo asi to, že Predný robil strechy na dlh a nejaký dlžník z radov partizánov sa tak chcel zbaviť veriteľa. Podľa iného prameňa k vražde došlo v noci z 31. januára na 1. februára.

2. februára v zázrivskej osade Biela pre podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni mučili a potom zabili učiteľa J. Schullera a nakoniec ho olúpili. Potom terorizovali dedinu.

Okolo 3. februára boli v Zázrivej partizáni zavraždili 3 maďarských vojakov.

Okrem nich v Zázrivej partizáni zastrelili ešte niekoľko ďalších maďarských vojakov, ktorí boli pravdepodobne Slováci z oblasti Békescsaby.

4. februára na laze Agnušinovci vo Valaskej Belej partizán Viktor zastrelil veliteľa svojho oddielu Krasnova (vlastným menom A. Krasnoperova), lebo sa chcel stať veliteľom miesto neho. Následne bol zastrelený svojim spoločníkom Nikolajom, ktorý tak chcel zakryť svoju účasť na tomto zámere.

V noci zo 4. na 5. februára v osade Havrania v Zázrivej tá skupina, ktorá zavraždil Nemca, zavraždila aj A. Piklu. Podľa jedného prameňa pre odsudzovanie Schullerovej vraždy, podľa druhého pre odmietnutie zohnať kone partizánom na lúpežné účely. Okrem spomenutých osôb v Zázrivej partizáni v bližšie neurčenom čase, pred napadnutím snehu v r. 1944 zastrelili niekoľko mladíkov, ktorí sa vraj chceli pridať k partizánom, lebo ich pokladali za vyzvedačov. Na ochranu pred partizánmi, ktorí lúpili, znásilňovali a vraždili, si Zázrivčania vytvorili domobranu v počte 180 mužov.

Pravdepodobne 5. februára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij dal zarezať roľníka M. Ábela a dvoch jeho synov, vraj pre snahu spojiť sa s nemeckým vojskom.

6. februára zomrel V. Kolár, obyvateľ kopaníc Agnušinovci vo Valaskej Belej, ktorého partizáni postrelili 4. februára pri ich vzájomnom boji o moc.

7. februára v Novej Lehote Snežinskij dal zabiť partizána zo svojej jednotky, A. Jelena, pre údajnú zradu.

Toho dňa v Prietrži (pri Senici) partizáni zajali a potom zastrelili príslušníkov POHG J. Míču a R. Popelára.

Toho istého dňa v neďalekom Hradišti pod Vrátnom partizáni pri prepade zastrelili dvoch policajtov a dvoch zajali. Zajatcov potom vyzliekli a strelili zozadu. Jeden z nich, J. Gbelec to neprežil, druhý sa dodatočne prebral a zachránil.

Pravdepodobne toho istého dňa v Novej Lehote Snežinskij dal zastreliť miestnu obyvateľku K. Ábelovú a jej dcéru. Dom tejto rodiny partizáni vylúpili a zapálili. 8. februára na laze Pištekovci vo Valaskej Belej z rozhodnutia veliteľov zv. Ján Žižka jej členovia zastrelili I. Bagina a ďalších dvoch zajatých príslušníkov Pohotovostných oddielov POHG z Ilavy, hoci sa nedopustili nijakého zločinu, ani sa nezúčastnili protipartizánskych akcií. Štvrtému sa podarilo ujsť a zachrániť sa.

9. februára odbojár Žigmund Majerovič pri Čachticiach (pri Novom Meste n. Váhom), zastrelil príslušníka POHG Glucha, ktorý eskortoval jeho zaisteného brata, tiež odbojára.

Toho dňa pri Ľubietovej príslušníci 1. oddielu 3. partizánskeho pluku zajali a potom zastrelili nemeckého kapitána JUDr. Steinbucha, ktorý v občianskom živote bol právnym zástupcom mesta Stuttgart a ďalších 3 zajatých nemeckých vojakov.

Asi toho dňa pri Čičmanoch partizáni zo zv. Jána Žižka odstrelili I. Šestákovú z Jelšavy, pre údajné vyzvedačstvo.

Asi 10. februára pri Čičmanoch partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili z toho istého dôvodu L. Bergerovú, pôvodom z Rumunska.

11. februára v Žiline zomrel autodopravca P. Mišún z Považskej Bystrice, ktorého predchádzajúci deň večer v Prečíne partizáni smrteľne postrelili, keď z neho chcel odísť na svojom aute.

Toho dňa partizáni z br. Boženko pri Novej Lehote pri Piešťanoch zavraždili krajčíra E. Igaza z Topoľčian, ktorý sa chcel k nim pridať.

14. februára v Kovarciach (pri Topoľčanoch) partizáni olúpili a potom zastrelili správcu štátneho domova vojenských invalidov R. Vaculíka.

Toho dňa pri Ľutove (pri Bánovciach nad Bebravou) partizáni zastrelili 9 Židov, ktorí sa tu skrývali, asi kvôli lúpeži.

15. februára príslušníci oddielu Pobeda z br. Za oslobodenie Slovanov pre údajnú spoluprácu s Nemcami zastrelili pri Vyšnej Revúcej (pri Ružomberku) zastrelili lesného robotníka M. Blchu z tejto dediny.

Toho dňa 1945 v Novej Lehote (pri Piešťanoch) partizáni z br. Boženko zastrelili vysokoškoláka K. Škreka z Topoľčian, ktorý sa chcel k nim pridať.

V noci z 15. na 16. február medzi Petrovou Vsou a Holíčom partizáni z Kozlovovho družstva oddielu Repta 2. part. br. J. V. Stalina zastrelili a potom olúpili príslušníka finančnej stráže J. Hráneka, lebo vraj na nich vytiahol zbraň.

17. februára pri oprave trate poškodenej partizánmi pri Ochodnici (pri Kysuckom Novom Meste) nimi položená časovaná bomba zabila robotníkov B. Adámeka a J. Pijáka.

Toho dňa v osade Vrchrieka (pri Čadci), patriacej do Dlhého Poľa, pre nejaký spor sa vzájomne postrieľali 4 partizáni, medzi ktorými boli M. Palubiak z Dlhého Poľa a J. Polka z Turzovky. Vraj preto, lebo Palubiak patril k skupine, ktorá kradla a lúpila.

Toho dňa v Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij dal odstreliť bývalého účastníka povstania robotníka J. Krajča z miestnej kopanici Dolina, pre údajnú zradu a bývalého partizána J. Janíka (Janeka).

Okrem spomenutých prípadov Snežinskij v Novej Lehote alebo na iných miestach zavraždiť aj mnohé iné osoby, o ktorých nie sú známe dátumy úmrtí. Celkový počet jeho obetí v tejto dedine podľa miestnych obyvateľov mohol byť 100.

Toho dňa pri Trubíne (pri Žiari nad Hronom) príslušníci oddielu Thälmann z Hornonitrianskej partizánskej brigády zastrelili 2 zajatých nemeckých vojakov. Nasledujúceho dňa nemeckí vojaci podnikli trestnú výpravu, pri ktorej zabili dvoch miestnych obyvateľov, ktorých príbuzní boli partizánmi. Väčším represáliám zamedzil zástupca tamojšieho katolíckeho farára Povala a M. Kršiak.

20. februára o 20. hodine pri Poluvsí (pri Žiline) partizáni z bezprostrednej blízkosti strieľali na sanitku Slovenského červeného kríža, viditeľne spredu i zozadu označenú svietiacim krížom. Pritom zasiahli nádrž auta, ktoré začalo horieť. Jeho vodič, R. Galdoň z Gelnice, uhorel.

21. februára v Gbeloch (pri Senici) partizáni z Kozlovovho družstva oddielu Repta 2. part. br. J. V. Stalina zavraždili 79 ročného roľníka J. Žídeka, keď pred nimi bránil svoju manželku, lebo vraj spolupracovala s Nemcami.

24. februára na pri Bošácej (pri Novom Meste nad Váhom), pri kopanici Horné Kameničné, príslušníci 2. part. br. J. V. Stalina pre neoprávnené podozrenie so spolupráce s nemeckým vojskom mučili a zavraždili zástupcu starostu, notára Š. Kukuču.

Toho dňa v noci v Diviakoch nad Nitricou (pri Prievidzi) partizáni zastrelili šoféra B. Grambličku, keď sa po svadbe sťahoval nákladným autom do rodnej Valaskej Belej, lebo si mysleli, že auto patrí Nemcom.

26. februára z Poluvsia (pri Žiline) partizáni z brigády Suvorov odvliekli a zavraždili lesníka P. Šmeka (tiež Szmeka) a jeho syna, pretože musel nemeckej jednotke ukázať cestu k hájovni, v ktorej boli partizáni.

V noci z 26. na 27. februára z Krnče (pri Topoľčanoch) partizáni odvliekli roľníkov G. Paulena a A. Štrajchera. Neskôr boli obaja nájdení zavraždení.

27. februára pri Dúbrave (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni, medzi ktorými mal byť jeden Dúbravčan, zavraždili a olúpili 7 Židov, ktorí sa tu skrývali, napr. lekára M. Goldbergera z Dúbravy, ktorý bol aj predsedom ilegálneho výboru KSS v L. Mikuláši a bol podozrievaný zo spolupráce s gestapom.

Toho dňa pri Valči (pri Martine) príslušníci 2. Štefánikovej brigády zavraždili F. Šišu pre údajné vyzvedačstvo.

28. februára v Račkovej doline v blízkosti horárne pri Pribyline (pri Liptovskom Hrádku) veliteľ 1. part. br. M. R. Štefánika, P. Veličko, dal zastreliť asi 28 maďarských vojakov, medzi ktorými bol K. Tóth z Nededu, ktorí prešli k partizánom.

1. marca na kopaniciach Hlavina a Mikulci (pri Starej Turej) pre údajné udavačstvo partizáni zavraždili J. Jansa a M. Gregorovú.

3. marca v Zlatne (pri Zlatých Moravciach) partizáni, pravdepodobne z oddielu Plameň, zastrelili rozvozcu mlieka z neďalekých Mankoviec K. Sarku a jeho syna. V tom istom čase aj v neďalekých Mankovciach zastrelili priekupníka s vajcami Jokela (Jochela) zo Zlatých Moraviec a v bližšie neuvedenej dobe ženu zo Zlatna, pohlavne chorú partizánku a asi 24 zajatých nemeckých vojakov z Rakúska.

3. alebo 4. marca na Predvrícku pri Kláštore p. Znievom (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni z oddielu Slovan 2. part. br. gen. Štefánika, pochádzajúci z tejto oblasti, zavraždili roľníka J. Bakalu, predstaviteľa miestnej pobočky Nemeckej strany, lebo vraj zrádzal.

9. marca príslušníci 10. práporu zv. Jána Žižku v Necpaloch (pri Turčianskych Tepliciach) zajali inšpektora zákopových práca pre nemecké vojsko P. Zagorodnikova, maďarského dôstojníka J. Szabu so sluhom J. Kissom a potom ich zastrelili.

Asi toho dňa pri Blatnici, resp. Ďanovej (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni zajali 3 nemeckých vojakov, potom ich odvliekli do Gaderskej doliny, kde ich zastrelili.

9. alebo 10. marca pri Dlhej nad Kysucou (pri Čadci) sa 3 neozbrojení nemeckí vojaci- zbehovia stretli s partizánmi, ktorí ich zastrelili.

11. marca na kopaniciach U Škulov, patriacich do Lubiny (pri Novom Meste nad Váhom), partizáni zastrelili lesníka J. Dúbravu s manželkou, ktorá bola vo vysokom stupni tehotenstva, pretože pokutoval ľudí, ktorí si brali drevo z cudzieho lesa.

12. marca v Hornej Lehote (pri Dolnom Kubíne) člen oddielu Signál zavraždil svojho suseda, mlynára Š. Macáka, jeho manželku i ich osvojeného 4 ročného syna.

Pravdepodobne toho dňa v noci partizáni a potom zavraždili roľníka I. Tomu z Malej Lehoty (pri Žarnovici). Niekedy sa aj uvádza, že bol z Veľkého Poľa, lebo bol z lazu, ktorý sa nachádza pri rozhraní chotárov oboch dedín.

V ten deň z Malej Lehoty partizáni tiež odvliekli a zavraždili jej obyvateľa B. Pacalaja.

14. marca pri Vršateckom Podhradí (pri Ilave) príslušníci 2. part. br. J. V. Stalina zajali nemeckého dôstojníka a vojaka a ich zastrelili pri blízkom Krivokláte.

Toho dňa pri Oponiciach (pri Nitre) partizáni zastrelili 3 civilistov, ktorí cestovali osobným autom a v ňom mali zbrane.

15. alebo 16. marca pri Kalamenoch (pri Ružomberku) sovietsky veliteľ partizánskej skupiny zastrelil učňa J. L. Blchu z Bobrovca, lebo mu odmietol dať svoje topánky.

16. marca v osade Matejovec (pri Myjave) partizáni z oddielu Hurban zastrelili 2 zajatých nemeckých dôstojníkov.

18. marca v miestnej časti Rúbaň pri Valči (pri Martine) príslušníci Slovenskej národnej partizánskej brigády zastrelili miestneho obyvateľa A. Štiffela (Štiffeľa), asi pre podozrenie so spolupráce s nemeckými jednotkami. V tejto časti partizáni zastrelili viac osôb v rôznom čase.

19. marca vo Valašskej Belej (pri Prievidzi) pred vlastným domom partizáni zastrelili poľnohospodárskeho robotníka J. Mištinu, lebo ho podozrievali, že ich zrádza.

21. marca v Polome (pri Žiline) partizáni olúpili a zastrelili K. Fischera.

26. marca v Divine (pri Žiline) partizáni z oddielu Za vlasť po predchádzajúcom olupovaní zabili krčmára J. Čuraja.

27. marca v osade Nozdrovice patriacej do Košeci (pri Ilave), partizáni bez výzvy k zastaveniu začali strieľať do civilného nákladného auta, vezúce náklad do továrne a robotníkov. Pritom zastrelili vodiča F. Fischera.

28. alebo 29. marca v Hloži (pri Ladcoch) partizáni zajali a potom zastrelili 3 maďarských vojakov.

29. marca z kopaníc Korchani u Hura patriacich do Rakovej (pri Čadci) partizáni odvliekli a potom zavraždili roľníka Š. Zakopčaníka, ktorý si pred nimi bránil majetok.

Pravdepodobne toho dňa pri Kamennej Porube príslušníci Slovenskej národnej partizánskej brigády zavraždili hájnika P. Fraštiu z Rajca pre podozrenie spolupráce s Nemcami.

1. apríla pri Ladcoch boli partizáni zajali a potom odstrelili 2 nemeckých dôstojníkov. Nemci na odvetu 16. apríla zastrelili 19 miestnych obyvateľov. Pred prechodom frontu, ku ktorému došlo v Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom) 8. apríla, v lese Javorina a v okolí partizáni zastrelili nemeckých vojakov, ktorí sa im dali zajať bez boja. Podľa jedného prameňa ich bolo do 30, podľa iného, pravdepodobne presnejšieho, 42.

4. apríla z kopaníc v v Moravskom Lieskovom (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni dôkladne olúpili rodinu roľníka Š. Dedíka. Potom ho odvliekli s troma synmi a zavraždili ho, ako aj dvoch synov. Jednému synovi sa podarilo ujsť.

Asi toho dňa partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka zajali 4 nemeckých vojakov, ktorých zastrelili nad cintorínom v Kšinnej (pri Bánovciach nad Bebravou).

5. apríla 1945 pri Harvelke (pri Čadci) partizáni odvliekli a zavraždili miestneho manipulanta s drevom R. Prievozníka, ktorý verejne vyhlasoval, že po prechode frontu zverejní ich lúpenie.

10. apríla vo Vrchteplej (pri Považskej Bystrici) Slovenská národná partizánska brigáda zajala bez boja jednotku POHG, ustupujúcu z Kremnice. Jej 4 veliteľov partizáni sa rozhodli odstreliť. Zavraždení boli len 3, pretože jeden z nich bol len postrelený a prežil.

13. apríla v Červenom Kameni (pri Ilave) príslušníci 2. part. br. J. V. Stalina v hostinci zajali a potom zastrelili 2- 4 nemeckých vojakov.

17. apríla pri Štiavniku (pri Považskej Bystrici) partizáni zo Slovenskej národnej partizánskej brigády zajali jednotku maďarských vojakov. Jej troch dôstojníkov potom zastrelili.

20. apríla pri Vrtižeri (pri Považskej Bystrici) skupina partizánov pod velením Micháleka zajala dvoch nemeckých vojakov, ktorých potom zastrelila, lebo vraj jeden z nich sa dopustil vojnového zločinu.

25. apríla v Ochodnici (pri Kysuckom Novom Meste) partizáni z oddielu Sloboda zabili a olúpili starostu G. Baltiara, keď v noci strážil dedinu pred ich lúpežným prepadom.

27. apríla v noci do domu robotníka V. Prekopa v Sedmerovciach (pri Ilave) vtrhla skupina partizánov. Pod zámienkou, aby im ukázal cestu, donútili ho, aby išiel s nimi. Pri neďalekom Krivokláte ho olúpili o šaty a zavraždili.

V noci z 30. apríla na 1. mája pri Papradne (pri Považskej Bystrici) partizáni zajali a potom zavraždili 4 ustupujúcich nemeckých vojakov. Sú to posledné známe obete odboja v prvej Slovenskej republike.

Väčšina obetí boli občania Slovenska. Spomedzi nich to zväčša boli osoby nemeckej národnosti.

Aj keď prevažná väčšina účastníkov povstania sa nijakých zločinov nedopustila, s odbojom sú tieto vraždy neoddeliteľne spojené, a tým aj s jeho hodnotením.