Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 Svedectvá doby Pravda o Povstaní '44 Memoriál pplk. Jána Šmigovského

... Slovak Republic 1939-1945

... A Black Day

... Der Unglückstag

... Uprising against Tiso's Government

... An Incredible Conspiracy

... Tiso's Strong Opposition to Communism and Distrust of Soviets

Motto“

 Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44 | Svedectvá doby | Pravda o Povstaní '44 | Memoriál pplk. Jána Šmigovského | For Foreigners | Propagácia|

K 70. výročiu „porážky fašizmu“:

Krátky dokument Čierny deň Slovenska (29. august 1944):

K doteraz tradovanej histórii partizánskeho odboja... /so called oral history/

K serióznym výskumom partizánskej kriminality:

Výstava Slovenský štát a augustové povstanie v roku 1944 v dobových materiáloch:

Už 22 rokov nás, prvú ponovembrovú generáciu slovenskej mládeže nútite oslavovať počiatočný deň vypuknutia Povstania '44, – a teda 29. august – ako štátny sviatok Slovenskej republiky!

Dňa 29. septembra 1992, prijali ste v Slovenskej národnej rade zákon č. 489 o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky s prehlásením: „[SNR] Vedomá si významu Slovenského národného povstania, v ktorom slovenský národ 29. augusta povstal do boja proti totalite, útlaku, rasizmu, fašizmu, potlačovaniu ľudských a občianskych práv a nehľadiac na obete prejavil túžbu žiť slobodne a hlásiac sa k odkazu celého antifašistického odboja...“

Dôvodová správa k zákonu pritom protirečivo v dobách kreovania druhej Slovenskej republiky, podsúva zmyslu štátneho sviatku, že sa ním má sláviť aj myšlienka boja proti slovenskej štátnej samostatnosti, keď sa v nej doslova uvádza: „Dňa 29. augusta 1944 povstal slovenský ľud i príslušníci národností žijúcich na Slovensku proti totalitnému režimu, ako aj proti nacistickému okupantovi, s myšlienkou vytvorenia slobodného demokratického Československa.“ A táto vnútorná protirečivosť uzákoneného štátneho sviatku zostáva v nástupníckom zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 prítomná dodnes, i v čase právnej existencie slovenskej štátnej samostatnosti!

Tebe, Sloven, čo ľpneš na koreni,
dlžen som pravdu o rodnej zemi.

Teba, Sloven, čo robils' na postati,
schytám Ťa tuná na úvrati...

Stoj! Zastav sa našinec, v tomto sveta zhone, lebo nemá zmyslu ponáhľať sa, ak nevieš pred čím vlastne utekáš... A Ty vskutku utekáš, už sedemdesiat rokov pred tým strašným rozkolom, ktorý vyrval Ťa v jeden strašný deň z Tvojej vlastnej zemi a spravil z Teba bedač bez vlastnej vôle, bez vlastných dejín, bez mena a svojej tváre, ktorú, zachovávaš si odvtedy hádam aspoň pred Bohom.

Tým strašným dňom začalo sa Tvoje prenasledovanie. Odvtedy si doma znova bitý, opäť raz nikomu na Tebe nezáleží. V ten čierny deň rozhodlo sa o Tvojich obrancoch, o Tvojej inteligencii, o Tvojich spisovateľoch, o Tvojich generáloch, o Tvojich štátnikoch, o Tvojich dušpastieroch, o Bohu. Nad najlepšími z Tvojho, slovenského rodu, zlomila sa v ten čierny deň palica. Svine. Tak budú od toho prekliateho dňa zovať Tvojich otcov a dedov. Proste svine. Tak budú od toho zlovestného dňa volať všetkých obetavcov, ktorí štvrťstoročie žertvovali pre slovenskú vec. Obyčajné svine. Také je odvtedy meno pre tých, ktorí nekradli národu, ktorí neožobračovali slovenský ľud, ale ktorí, naopak, preň obetovali svoj vlastný život. Obetovali pre druhých, ako im Kristus-Pán bol kázal. Obetovali sa pre Boha Trojjediného, ako ho vlastným rozumom boli poznali.

Od toho zlopovestného dňa, 29. augusta 1944, začala sa likvidácia najlepších synov slovenského národa. A pokračuje dodnes. Už plných sedemdesiat rokov bez prestávky, lebo, Sloven, znova prišiel si o svoj štát. Mať ho ukázal sa to byť pre Teba život. Povstať proti nemu ukazuje sa to byť Tvojou smrťou...

Viem, národe môj, zle Ti je. Blízkych Ti poslali na onen svet. Okradli Ťa. Oklamali Ťa. Rozbili Ti rodinu a Ty nemáš z čoho žiť. A Ty už o tom všetkom nechceš znova počúvať... Ty radšej bežíš pokrokovým skokom vpred... vstriec ďalším čertom-diablom. Nepýtaš sa, mohli by ma vtedy i dnes okradnúť, ak by som si bol býval lepšie strážil vieru? Nepýtaš sa, mohli by ma vtedy i dnes oklamať, ak by som nestratil pravú vieru? A nepýtaš sa, mohli by mi vtedy i dnes rozbiť rodinu, ak by som si ju tužil Bohom a obrazom Svätej rodiny? Vari si vtedy i dnes živý iba chlebom?

Nepýtaš sa. Zahriakli Ťa. Nehľadáš koreň svojej biedy. Unavili Ťa.

Dlžen som ale, Tebe, Sloven, čo ľpneš na koreni, pravdu o rodnej zemi. Vďaka Vám za ňu, Vnuk i Ďurica, Vy ešte len budete naša spravodlivá palica!

Vďaka i Vám, statoční, ktorí pre pravdu riskovali ste život na prični!

Sloven, poznaj pravdu a prestaň mlčať! Naveky pochovaj s pietou padlých bez rozdielu bojujúcej strany a s nimi i ten čierny deň. Zo slov tuná ale, ktoré prinášam Ti ako na podnose, a ktoré – smutnoslávne – opakoval Ti Tvoj dedo, nech sú hlásne trúby! Z pera exulantov, ktorým miesto drahých kontraktov drali lacný papier v cudzine, nech je meč! Tak chop ho, Sloven, chop, a bojuj už konečne pod svojím menom, pod vlastnou zástavou, pod bielym dvojkrížom sám za seba, núkajúc nepriateľovi zase raz

za Boha život, za národ slobodu!


Igor Cagáň,
správca Rodného domu prezidenta Tisu
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.