Nepochybne najdôslednejšími skúmateľmi slovenskej situácie boli Nemci. V osobe vyslanca Hansa E. Ludina mali v Bratislave skutočne skvelého a schopného pozorovateľa. Hoci Ludin bol dlhoročným členom NSDAP, jeho pôsobenie na Slovensku nenieslo nijaké urážlivé známky arogancie a povýšenectva, aké sa spravidla pripisujú na vrub nacistom. Jeho postoj voči Slovensku a Slovákom bol plný pochopenia pre špecifické slovenské ťažkosti a zriedkavého porozumenia pre slovenskú psychológiu. Na jeseň v r. 1945 ho Američania vydali z koncentračného tábora v Natternbergu do rúk č-s úradov. Národní frontisti ho parádovali ako korunného svedka pred ľudové a národné súdy. Jeho výpovede boli však triezve a obdivuhodne kľudné. Neprechovával zášť voči nikomu a keď nemohol pomôcť, nikomu nepriťažil. A napokon súdili ako vojnového zločinca aj jeho. Medzi jeho obžalobcami boli ľudia, ktorí sa kedysi nehanebne uchádzali o jeho priazeň. Súd odoprel Ludinovi diplomatický štatus a súdil ho ako reprezentanta nepriateľskej moci. Dňa 20. januára 1948 odsúdili ho na trest smrti povrazom a trest aj vykonali. Bola to jedna z posledných spoločných akcií demokraticko-komunistického národného frontu.

Ako reprezentant Nemeckej ríše, v štáte pod nemeckou ochranou, si Ludin všímal pozorne veci okolo seba a snažil sa hodnotiť situáciu vecne a objektívne. Začiatkom apríla v r. 1944 poslal do Berlína ministrovi zahraničia von Ribbentropovi pravidelný štvrťročný dôverný report, do ktorého takto zhrnul výsledky svojich pozorovaní:

„Pred niekoľkými dňami Slovensko oslavovalo päť rokov svojho trvania ako štát. Keď človek pri tejto príležitosti vrhne spiatočný pohľad na päť uplynulých rokov, na ťažké okolnosti, za akých Slovenský štát vznikal, na úspechy, ktoré taký malý štát v tomto časovom rozpätí dosiahol a na postavenie, akého sa v galérii európskych národov mohol dopracovať, musí dôjsť k absolútne pozitívnym uzáverom. Na Slovensku panuje pokoj a poriadok, riešenie sociálnych problémov pokračuje, a tak sa odstraňujú napätia v nižších vrstvách obyvateľstva. Hospodárske ťažkosti, predovšetkým v priemyselnom sektore sa prekonali, hoci sa v čase vzniku Slovenského štátu zdali byť nezvládnuteľné a dnes má Slovensko aktívnu clearingovú špičku temer so všetkými krajinami Európy. Ešte ani dnes niet na Slovensku nijakých partizánov, a nemôže byť ani reči o nejakých prípadoch sabotáže. Štát pôsobí ako stabilizačný činiteľ nielen na poli vnútornej politiky, ale svojou účasťou v boji prispieva aj ku konsolidácii európskej pevniny ako hospodársky, tak i vojensky."

„Toto je dojem, ktorý človek nadobudne, keď pozoruje slovenské pomery z určitej vzdialenosti, ale tento dojem sa nestratí ani potom, keď skúma situáciu v jej podrobnostiach: dôkladnejšie a z blízkosti."

„Na vnútropolitickom sektore došlo k všeobecnému vyostreniu situácie. Pod vplyvom udalostí sa zomkýňajú užšie a tuhšie dohromady tie kruhy, čo vždy stáli na nemeckej strane. Bohužiaľ počet prívržencov tohto smeru nie je veľmi veľký. V predchádzajúcich mesiacoch sa ich rady doplňovali z masy tých kolísavých váhavcov, ktorých postoj sa riadil podľa frontových hlásení. Dnes sa táto fluktujúca masa vo väčšine pridáva na tú stranu, ktorá sa vždy viac-menej otvorene stavala proti Nemecku. Stanovisko týchto kruhov v ich odbojnom postoji proti slovensko-nemeckému spojenectvu a spolupráci sa opäť vyhrotilo. Komunisti v tomto hrajú však iba neveľmi dôležitú úlohu, ide tu hlavne o Čechov a ich stúpencov čechoslovákov. V poslednom čase tlač vedie ostrý boj proti Čechom a dožaduje sa ich vysídlenia. Zatiaľ však veľká časť národa je opäť vystavená českému vplyvu. České knihy, filmy, hry, ktoré tu kedysi tak energicky odmietali, sa dnes prijímajú so záujmom a české šlágre a pesničky sa oduševnene spievajú po kaviarňach."

„A tak sa zdá, že hlasy tlače azda zodpovedajú oficiálnemu stanovisku, nie však želaniu obyvateľstva. Podvratná česká propaganda pracuje dnes otvorenejšie než kedykoľvek predtým. V poslednom čase sa opätovne hromadia prepady a útoky na Nemcov a na nacionalisticky zmýšľajúcich Slovákov. Prevažne majú v tom prsty tunajší českí inteligenti. Pri takýchto incidentoch polícia sa správa veľmi zvláštne. Vo viacerých otvorených prípadoch zatkla napadnutého (Nemca alebo Slováka), s odôvodnením, že provokoval a nenechal na pokoji útočníka, ktorého provokatívne správanie bolo pritom úplne jasné."

„Slovensko je ešte stále – ba dnes viac ako predtým – kolbišťom skutočne fantastických chýrov, ktoré sa šíria po celej krajine rýchlosťou vetra. Nedávno preletel krajinou celý rad takých správ, ktoré sa týkali osoby prezidenta Dr. Tisu, ako aj Dr. Tuku. Cieľavedomým objektom podobnej kampane sa stal aj mešťanosta Bratislavy Dr. Belo Kováč. Skutočnosť je taká, že Dr. Kováč je pre svoj korektný postoj voči Nemcom v neľúbosti u radikálnych Slovákov, ktorí mu vyčítajú predovšetkým to, že nevykonal so žiaducim úspechom slovakizáciu Bratislavy. Jeho odchod je viac než istý, pretože už nefiguruje na zozname členov bratislavskej obecnej rady, navrhovanom HSĽS."

„Nový zákon o obecnej samospráve znamená ťažký úder pre nemeckú a maďarskú menšinu. Prakticky sa táto legálna reforma prejavuje tak, že nemecká národnostná skupina nielenže stratí zastúpenie v obecných radách mnohých obcí, ale v niektorých príliš okatých prípadoch nebude mať v obecnom výbore nijakého zástupcu, kde doteraz mala mešťanostu (napríklad Poprad-Deutschendorf). Tento zákon je len ukážkou, ako sa zo slovenskej strany vedie národnostný boj nielen veľmi odhodlane a cieľavedome, ale i veľmi šikovne. Nemecká skupina je pri tom v obťažnej situácii, pretože rozsiahlym nasadením dobrovoľníkov zbraní SS na front, chýbajú jej v národnostnom zápase schopní a odhodlaní ľudia."

„Zatiaľ, čo Nemci zo Slovenska dnes viac, než kedykoľvek predtým prinášajú v európskom oslobodzovacom boji obetu krvi, vojenská účasť Slovákov na tomto zápase je ešte stále iba symbolická. Slovenská armáda, ktorá v krátkom čase svojej existencie si vedela vyslúžiť pozornosť, pochvalu a slávu, v jeseni minulého roku stratila svoju dobrú povesť v niekoľkých hodinách, keď Rýchla divízia dala sa na bezhlavý útek a bola úplne rozbitá. Slovenská armáda disponovala vynikajúcim ľudským materiálom. Slovenský vojak sám o sebe je udatný a húževnatý a hlavne stíhací letci sa výborne osvedčili. Ale dnes armáda je nainfikovaná protinemeckými a komunistickými heslami a už nie je viac spoľahlivým nástrojom, akým bola len pred rokom. Nemalú vinu na tomto vývoji nesie dôstojníctvo, ktoré bolo takmer úplne vychované v českom duchu. V jeho radoch sú ešte stále početní Česi a českí legionári (sám minister národnej obrany generál Čatloš bol legionár). Spomínané udalosti na východnom fronte dali podnet k celej sérii procesov pred vojenským súdom. Mnohých dôstojníkov penzionovali a nateraz je v prúde rozsiahla reorganizácia dôstojníckeho zboru, ktorá sa ešte neskončila. Ale i tak sotva možno očakávať nejaký radikálny obrat."

„V slovenskom hospodárskom živote – zo slovenského zorného uhla – sa docielilo mimoriadne veľa. Hospodársky život je skonsolidovaný, pracuje sa s vypätím všetkých síl a s využitím všetkých možností. Slovenské hospodárstvo je dnes nepochybne cennou zložkou európskeho hospodárskeho života. Hoci došlo k značnému zvýšeniu cien a k zdvihnutiu miezd, predsa na Slovensku niet onoho príšerného obrazu nekontrolovaného stúpania cenovej špirály, ako je to v susedných krajinách juhovýchodného európskeho priestoru. Ekonomická situácia je skôr deflačná než inflačná. Nedostatok peňazí je pomerne veľký. Jednou z príčin nedostatku peňazí je stav slovensko-nemeckých clearingov: Slovensko ma tak vysokú aktívnu clearingovú špičku, že sumou už ďaleko prerástla všetky slovenské peniaze súčasne v obehu. Slovenské hospodárske vedenie sa teda snaží všetkými prostriedkami zamedziť ďalší rast clearingovej špičky. Oficiálne takýmito rozličnými finančnými operáciami, akými je Slovenský štát zaangažovaný do clearingu, neoficiálne celým radom opatrení, ktoré musia mať ako konečný dôsledok pokles vo vývoze. Sem treba zahrnúť aj nedávno schválený úverový zákon. Vážni pozorovatelia situácie v exportných kruhoch, ktoré vyvážajú do Nemecka, sú rozhodne tej mienky, že nemecko-slovenská tovarová preprava v bežnom roku sa značne obmedzí vo svojom objeme azda viac, než sa všeobecne očakávalo."

Ludin
Bratislava, 5. apríla 1944.

To boli v krátkosti klady a zápory päťročnej bilancie, rekapitulácia národného života za sťažených medzinárodných politických pomerov. Report bol vlastne vysvedčením, ktoré nám vystavila cudzina. Vo všeobecnosti možno povedať, že Slováci vykazovali pekný úspech všade tam, kde vládol slovenský duch a pracoval slovenský človek. Konštruktívnu prácu rozleptávali hlavne čechoslovácke živly. Najzarmucujúcejšie nedostatky sa javili v tých sektoroch, kde slovenský duch nikdy hlbšie od povrchu neprenikol, ako tomu bolo v armádnom vedení. Bola to ominózna výstraha pre ťažké obdobie skúšok, ktorého príchod sa začínal črtať na obzore.

V r. 1944 začali sa sťahovať mraky nad slovenským vývojom, ktorý napriek vojnovým rokom bol až dovtedy pomerne pokojný. Tri dni po tom, čo Ludin poslal svoj dôverný report do Berlína, londýnsky a moskovský rozhlas oznamovali za zvukov fanfár v č-s. vysielaní, že jednotky Červenej armády vo svojom nezadržateľnom postupe na Berlín prekročili predmníchovské hranice Č-SR a zaujali akúsi osadu na Podkarpatskej Rusi. Na Slovensku, kde sa správy cudzieho rozhlasu počúvali a debatovalo sa o nich, hlásenie vyvolalo značné vzrušenie. Ludin sa vo svojom reporte iba povrchne zmienil o čechoslováckych živloch v slovenskom verejnom živote. Neboli mu známe podrobnosti o ilegálnej činnosti protištátnych grúp a skupín, ktoré v relatívnej bezpečnosti a beztrestnosti chystali smrteľný úder Slovenskému štátu.