Monografia „Neuveriteľné sprisahanie" je mojou knižnou prvotinou. Písal som ju popri svojom pravidelnom zamestnaní v r. 1961-62. Vychádzala na pokračovanie v týždenníku „Slovák v Amerike" v r. 1963-64 a v knižnej forme sa objavila v lete r. 1944 ako emigrantský príspevok k 20. výročiu politicko-vojenského sprisahania proti Slovenskej republike. Išlo mi v nej o realistické vykreslenie tragických udalostí z roku 1944, ako sa ony javili slovenskému emigrantovi z perspektívy 20-ročného časového odstupu. Nie je to teda vedecká štúdia, ale skôr osobný pohľad na určitý úsek slovenskej histórie. Som si vedomý, že práca trpí všetkými nedostatkami diela písaného zďaleka a s obmedzeným prístupom k primárnym zdrojom informácií.
Od r. 1964 sa naše poznatky o povstaní značne rozšírili i prehĺbili. Zverejnili sa objemné zväzky dôležitých súčasných dokumentov, napísali sa desiatky nových kníh, vyšli mnohé zaujímavé štúdie a zborníky. Zvlášť roky, 1964-65 a 1968-69 boli bohaté na nové a cenné príspevky, i keď určité aspekty povstania ešte stále ostávali nedotknuté a nedotknuteľné. Na základe týchto informácií sa žiadalo, aby sa II. vydanie tejto monografie patrične doplnilo, rozšírilo a opravilo. Do takejto práce som sa však nechcel púšťať, a preto som odmietal viaceré možnosti, aby som dal súhlas k II. vydaniu Neuveriteľného sprisahania na Slovensku.
Priatelia ma však presvedčili, že dielko – i napriek svojím obsahovým nedostatkom – má čo povedať čitateľovi na Slovensku, kde až doteraz bolo prísne zakázaným čítaním. Kniha je ukážkou, ako Slováci pozerali na povstanie tam, kde sa dala písať jeho história bez cenzúry, bez ideologického usmerňovania, bez strachu, čo na to povie sused, brat, alebo obávaný prokurátor. Nuž predpokladám tento plod emigrantskej tvorby nášmu čitateľovi pod Tatrami v nádeji, že v ňom nájde niečo zaujímavého, nového a podnetného. Ponechal som knihe jej pôvodný formát, iba na niekoľkých miestach som urobil malé štylistické zmeny a spresnil niektoré faktografické údaje.
Kniha prichádza do rúk čitateľa na Slovensku s 30-ročným oneskorením. V tomto zmysle je obžalobou krušných čias neslobody, ktoré – dúfajme – patria k nenávratnej minulosti. Želal by som si, aby ju slovenský čitateľ (i ten, ktorý s nej obsahom a uzávermi nesúhlasí) pokladal za úprimne mienený vklad do debaty o povstaní z r. 1944, ktoré za posledných 50 rokov prešlo síce mnohými prehodnocovacími procesmi, ale napriek všetkým úmorným úsiliam ešte stále ostáva neuzavretou kapitolou našej histórie.
Povedalo a napísalo sa o ňom mnoho, ale nepovedalo sa ešte všetko. A niečo z toho, čo sa zamlčuje, skresľuje a obchádza, zachytáva aj táto monografia.
Broadview, Južná Austrália, 2. decembra 1992
František Vnuk