Na Vianoce v r. 1943 si komunisti a demokrati sformulovali svoju vernosť a spoluprácu do paragrafov, aby to mali čierne na bielom. Zanechali nám tak neobyčajne prostoreký dokument optimizmu a alibizmu, ktorému prepadla tá vrstva, čo si namýšľala, že je chrbtovou kosťou národa. Hoci sa tvrdilo, že obe zložky sa „jednomyseľne“ dohodli, je isté, že už vtedy to bol zápas „kto z koho“. Komunisti si zaistili odstavce o spolupráci so ZSSR a proti opozícii demokratov aj odsek o samobytnosti slovenského národa na princípe „rovný s rovným.“ Demokrati pretlačili do zmluvy bod o konečnom riešení problémov, ktoré sa prenechávalo „zvoleným zástupcom slovenského ľudu“ (čo eminentne vyhovovalo českým politikom v Londýne, i keď obsah Vianočnej dohody im vôbec nebol po vôli). Iste si pri tom spomenuli, že Pittsburgská dohoda obsahovala podobnú výhradu a poukazovaním na túto klauzulu sa odopierali Slovákom všetky ostatné záväzky dohody.

Vianočná dohoda sa stala známou slovenskej verejnosti až septembri v r. 1944, keď ju Husák publikoval v prvom čísle povstaleckej „Pravdy“, aby priviedol, keď nie k rozumu, aspoň do rozpakov, čechoslovakizujúce krídlo demokratického odboja. Ináč dohoda bola historickou relikviou už aj v Banskej Bystrici, pretože pod tlakom vývoja udalostí bolo treba ísť ďalej, než dohoda stipulovala.

Je vôbec otázkou, či dohoda mala nejaký praktický význam, okrem toho, že je dokumentom jedného nepravdepodobného politického partnerstva. Ako nemilosrdne politický vývoj obišiel Vianočnú dohodu, o tom svedčí memorandum Slovenskej národnej rady, s ktorým prišli v marci v r. 1945 delegáti SNR (Šrobár, Ursíny, Styk, Husák, Novomeský, Šoltész) do Moskvy, aby vyriešili „pomer česko-slovenský“. Memorandum požadovalo dualistický štát, ktorý by mal spoločné iba zahraničné veci, národnú obranu a zahraničný obchod. Ináč moravsko-slovenská hranica mala byť aspoň spočiatku aj hranicou colnou, Slovensko malo mať vlastný snem, vlastnú vládu, ba i bezpečnostné orgány a osobitné vojenské oddiely. (Keď Husák argumentoval, že Slováci už mali svoj štát a nemôžu ísť späť do predmníchovského systému, odvrkol mu vraj Šrámek: „Dýť vaším programem jedete až do Rakousko-Uherska.“)

Text Vianočnej dohody bol nasledujúci:

„Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifaštistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada, ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.

I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:

1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.
2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú, či administratívnu moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým nebudú môcť všetku moc prevziať zvolení zástupcovia ľudu.
3. Po prevzatí moci, len čo bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský národ si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.
4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s č-s. vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.

II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:

1. Želáme si, aby národ slovenský a český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v Č-SR, v spoločnom štáte Slovákov a Čechov a na podklade princípu rovný s rovným.
2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite so ZSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.
3. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahranično-politickom a vojenskom opierať o ZSSR.
4. Vnútorné usporiadanie budúcej Č-SR má byť demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti.
5. Myšlienkou demokracie treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudsky dôstojný.
6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkví na smer a vedenie štátu.
7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavno-právnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne (určení) zástupcovia slovenského národa.

Bratislava, Vianoce 1943

Z textu Vianočnej dohody vidno, že odbojové skupiny na Slovensku, i keď si želajú obnovenie Č-SR, nechcú ju obnovovať v jej predmníchovskej podobe. Dávajú to najavo aj tým, že do slova (či do skratky) „Česko-Slovenská republika“ sústavne vkladajú spojovník.