Slovensky 
English 
Français 
Deutsch 
Netradičný literárny príspevok k povstaleckej tematike. O memoároch Dr. A. Hirnera Matičná myšlienka
- Podrobnosti:
- Napísal: Ján Debnár
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 6843
V roku 1992 pribudla do pôvodnej slovenskej literatúry memoárová kniha Alexandra Hirnera Matičná myšlienka (vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 393 strán). Je to kniha, ktorú môžeme z veľkej časti zaradiť k dokumentárnej beletrii podávanej pútavým rozprávačským štýlom. Toto rozprávanie sa strieda s filozofickými či sociologickými úvahami i s podrobnými, priam zápisničnými opismi matičnej problematiky a vzájomných autorových vzťahov s niektorými známymi osobnosťami slovenského verejného a politického života, a v týchto častiach je kniha osobitne náročným čítaním. Nie je možné vo vymedzenom rozsahu venovať sa podrobnejšie tým častiam knihy, v ktorých sa autor venuje rozličným existenčným, organizačným a personálnym otázkam Matice slovenskej v období prvej Slovenskej republiky a v období obnovenej ČSR po smutne známe udalosti komunistického prevratu vo februári 1948. Vzhľadom na zásadné otázky, ktoré si kladie zborník Dies ater, hlavnú pozornosť sústredíme na autorovo rozprávanie o Slovenskom národnom povstaní a na niektoré závažnejšie súvislosti s týmto povstaním. Autor Matičnej myšlienky nepodáva akési schematické videnie povstania, aké poznáme z kníh spĺňajúcich postuláty socialistickej literatúry (korigovanej najmä autocenzúrou), ale veľmi otvorene rozpráva o koncepciách, udalostiach a činoch, na základe ktorých si môžeme vytvárať a dopĺňať svoje odpovede na otázky, či bolo povstanie pripravené, či bolo predčasné, či bolo vôbec opodstatnené hovoriť o jeho výdobytkoch. Do vyjdenia memoárovej knihy Matičná myšlienka sotva jestvovalo v slovenskej literatúre prozaické dielo, ktoré by sa svojou pútavosťou ako celok vyrovnalo Hirnerovmu rozprávaniu o konkrétnych organizačných, taktických a vojensko–politických otázkach povstania, o konkrétnych bojových akciách i o osobných stretnutiach nielen s povstaleckými vojakmi a partizánmi, ale aj s vojakmi nemeckými a sovietskymi. Autor túto knihu koncipoval v rokoch 1986–87, ale počas trvania komunistického režimu nemohla vyjsť, pretože tento režim prísne striehol na to, aby sa na stránkach tlače i v historiografii a v literárnych dielach neobjavilo nič, čo by narušovalo stranícky mýtus výkladu a hodnotenia SNP, čo by mohlo dopomôcť k odkrývaniu a hľadaniu skutočnej pravdy o tomto povstaní a vôbec o histórii prvej Slovenskej republiky a jej predstaviteľov. Kniha Matičná myšlienka je aj autentickým svedectvom istej názorovej rozpoltenosti slovenského intelektuála v štyridsiatych rokoch, predovšetkým jeho nevyjasnených i ľahkovážnych postojov k slovenskej štátnosti, postojov vyúsťujúcich na Slovensku koncom augusta 1944 do neuvážených politicko–vojenských činov bytostne sa dotýkajúcich slovenskej histórie na citlivom mieste; činov, ktoré možno viac ranili a poznačili Slovensko, než sme si to schopní uvedomiť. Dnes sa Slovensko v hodnotení týchto činov polarizuje na dva protichodné názorové tábory, a preto je veľmi dôležité hľadanie i objasňovanie pravdy, a v tomto zmysle majú čo povedať aj Hirnerove memoáre, pretože ich chápeme ako svedectvo dôležitých faktov, ktorými možno presvedčivo poukázať na mnohé negatívne stránky v príprave, v chaotickom začiatku a v samotnej realizácii SNP i v otázke tzv. výdobytkov povstania.
- Podrobnosti:
- Napísal: Gejza Medrický
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 6071
Pre pokročilý vek, a žiaľ, pre ťažkú chorobu nemôžem sa už púšťať do sústavného hodnotenia tých statí Husákovho "Svedectva o SNP", v ktorých sa zaoberá pomermi v Slovenskom štáte. No keď kde–tu naďabím v tomto veľmi "usmernenom" diele na jeho – povedzme mierne – kritiky, rodia sa myšlienky, ktoré by som ešte rád zaznačil.
* * *
Napríklad 28. kapitolu knihy venuje autor "Rozkladu klérofašistického režimu", vlastne nepekným nadávkam na Tisu, pozbierajúc kadejaké citáty z Kosorinových zápiskov. Ďalej uverejňuje nie veľmi vedecké citáty aj z pamfletu J. Stanka "Zrada a pád", vydaných v 50. rokoch, ktoré škaredo pošklbali aj Husákov život, ba citátmi aj z pronacistickej propagačnej knihy českých novinárov Scheinosta, Kožíška a Wernera, ktorí boli platenými agentmi nacistického diktátorského Frankovho aparátu v Prahe.
Všetko toto autor pozbieral, len aby mohol uverejniť tieto vety:
"Keď však koncom augusta 1944 pozdvihol slovenský ľud svoj hlas a zbrane, ukázala sa vedúca garnitúra klérofašistického režimu v plnej nahote: ako agenti a prisluhovači barbarského nacizmu, ako nacistami dirigované bábky krachujúceho Hitlerovho režimu. Tisová skupina sa zúčastnila ujarmovania, vykynožovania vlastného národa, odhodila kresťanské učenie a skrvavila si ruky, zanechala sociálnu demagógiu a v strachu pred vlastným ľudom kričala o boľševickom nebezpečenstve. Málokde skrachovala tak hanebne celá politická strana, celá politická garnitúra, ako v prípade slovenských ľudáckych fašistov." (str. 504)
V riadkoch pred touto propagandistickou kyticou autor aspoň takto dačo priznáva:
"Za roky vojny ľudácky režim kadečím maskoval svoju reakčnú a protiľudovú tvár, svoju koncepciu, prerastajúcu stále viac do zvrhlej fašistickej doktríny i praxe: nacionálnymi heslami, kresťanským učením i sociálnou demagógiou. Treba povedať, že sa mu to istý čas aj darilo. Určitú masovú základňu Hlinková strana podporovaná katolíckym klérom mala a v začiatkoch slovenského štátu si ju rozšírila." (str. 504)
- Podrobnosti:
- Napísal: František Vnuk
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 3939
Nijaký úsek slovenských dejín nie je tak dôkladne preskúmaný ako udalosti z jesene 1944, známe pod menom "Slovenské národné povstanie". I keď nevieme o ňom všetko, čo sa vedieť dá (ešte stále nie sú preskúmané sovietske archívne pramene), tie podstatné veci poznáme. Ďalší výskum môže síce doterajšie vedomosti spresniť alebo doplniť, ale sotva vynesie na povrch niečo senzačne nového, alebo prelomového.
Z príležitosti blížiaceho sa 50. výročia výbuchu povstania a v období post–totalitného uvolnenia cenzúry a autocenzúry, sa opäť ozývajú hlasy "prehodnotiť povstanie" v podmienkach obnovenej slovenskej štátnej samostatnosti.
Nie je však potrebné nijaké ďalšie prehodnotenie alebo odideologizovanie. V atmosfére demokratickej tolerancie a plurality názorov povstanie prestáva byť pre slovenskú verejnosť politicko–ideologickým problémom a stáva sa mravným problémom. Kritériá historickej vedy rozhodne majú ďalej svoje opodstatnenie, ale ešte potrebnejšie je, aby sa neobchádzali ani zásady všeobecnej morálky. Pri tomto vážení na vážkach mravných princípov majú právo zasahovať do debaty o povstaní a jeho sprievodných zjavoch nielen tzv. odborníci a experti, ale každý z nás je rovnako oprávnený povedať svoj názor a vyniesť svoj súd.
Už nie je dôležité iba to, či niektorá partizánska jednotka mala 526 alebo 543 mužov a koľko z nich bolo komunistov; alebo či sa istá udalosť odohrala o 9. h predpoludním, alebo o 5. h popoludní, ale oveľa dôležitejšie je, či konanie účastníkov tejto akcie bolo morálne ospravedlniteľné z hľadiska osobného, národného a ľudského.