English 
Français 
Deutsch 
Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
Bielik, P. - Mulík, P.: Dies Ater. Čierny deň 29. august 1944
Výber príspevkov zo seminára Dies Ater uskutočneného 26. 8. 1993 v Bratislave doplnený o výpovede svedkov a dokumenty. Polstoročie uplynulo od udalosti, ktorá náš národ vnútorne rozdelila. Pre jedných bola „národným povstaním", pre druhých „národnou tragédiou". V dejinách bola táto udalosť viacnásobne prehodnocovaná až nakoniec ju nekritickí interpreti vyzdvihli na najvyšší piedestál a spravili ju predmetom kultu tak, že ju vyhlásili za „národnú a demokratickú revolúciu" a za počiatok dejín moderného slovenského národa. Dnes, keď môžeme slobodne vyjadriť svoj názor, dávame v našom zborníku priestor tým, ktorí videli udalosti súvisiace s povstaním a povstalcami z iného zorného uhla, ako pripúšťala doterajšia marxistická interpretácia. Nazdávame sa, že predkladané príspevky sa pokúšajú o triezvy, nepatetický obraz povstania. Predovšetkým poukazujú na niektoré javy, ktoré sa zamlčiavali, alebo sa im nedávala patričná váha. Sú to najmä zločiny proti ľudskosti páchané povstalcami, ktoré sú nepremlčateľné, keď sa páchajú na civilnom obyvateľstve a zajatcoch, nezávisle na tom, ktorá bojujúca strana sa ich dopustila. Čo však podstatné referáty odhaľujú, je to pravá tvár povstania, ktoré si okrem deklarovaného boja proti fašizmu dalo za ciel likvidovať slovenskú suverenitu. Organizátori povstania, domáci i zahraniční, principiálne odmietali nielen režim Slovenského štátu po 14. marci 1939, ale aj akúkoľvek myšlienku na samostatný štátny život slovenského národa. Je preto nanajvýš nepochopiteľné, že súčasná Slovenská republika vyhlásila tento deň za svoj štátny sviatok. Zborník je prvotinou na ceste k reálnemu videniu vlastných dejín. Preto prosíme tých, ktorí majú záujem pomôcť pri zostavovaní podobných prác, aby prispeli svojimi spomienkami, dokumentmi alebo inými spôsobmi.
Hlboko sa skláňame pred všetkými ľudskými obeťami, ktoré priniesla posledná vojna a ktoré Slováci prinášali na všetkých frontoch, ale najviac vo svojej vlasti počas jesene 1944. Hoci náš postoj k 29. augustu 1944 nie je kladný, neprenášame ho na radových účastníkov tejto zložitej udalosti, ktorí sa do nej do značnej miery zapojili nedobrovoľne, alebo na základe nepravdivých, neúplných či skreslených správ. Táto nešťastná udalosť si aj u nich vyžiadala svoju vysokú daň: strádaním na frontoch, v zajateckých táboroch, následkami na zdraví. U mnohých si vyžiadala i najvyššiu daň, ich životy. Aj pre ich zneužitie a obete sme najvýznamnejší deň tejto udalosti nazvali nešťastným dňom. Zostavitelia
Poďakovanie
Občianska iniciatíva, ktorá zorganizovala seminár Dies ater v Bratislave dňa 26. 8. 1993, vyslovuje poďakovanie za podporu na vydanie zborníka DIES ATER – NEŠŤASTNÝ DEŇ – 29. AUGUST 1994 všetkým šľachetným Slovenkám a Slovákom, najmä priateľom zo Zahraničnej Matice slovenskej v Kanade a Slovenskej ligy v Spojených štátoch amerických, menovite: Metod BALCO, Ing. Igor BAZOVSKÝ, Ján BELIANSKY, MUDr. Milan BEREŠ, Anton BRCHNEL, Michal BUČKO, Jozef FERKOVIČ, Rudolf GREGUŠ, MUDr. L. P. HINTERBRUCKNER, Ján A. HOLÝ, Jozef IHNÁT, Juraj KANTOR, František KOŠŤÁK, Tibor KOVALOVSKÝ, Michal KUBENÍK, Juraj LUPJAN, Dr. František LYSÝ, Ing. Vojtech MIŠÍK, Wiliam MIHALOVIČ, Emil PAVELEK, MUDr. Ľudovít PAVLO, Viktor ŠEBO, Pavol ŠLAPÁK,
GRATIAS AGERE
Vydala: občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč
Zostavili: Dr. Peter Bielik, Dr. Peter Mulík
ISBN 80-7114-127-5.
© autori
Na stránkach 29august1944.sk publikované so súhlasom Dr. Petra Bielika.
- Detaily
-
Napísal:
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 12608
Puč v auguste r. 1944 bol zložitou udalosťou, ktorý sa vyznačoval nejednotnosťou motívov a cieľov jeho účastníkov. U najpočetnejšej skupiny, príslušníkov armády nižších hodností, obvykle išlo len o vedomie obrany voči Nemcom, o ktorých často šli nepravdivé hrôzostrašné správy, napr. že strieľajú všetkých zajatých slovenských vojakov, že civilistov–mužov odvliekajú do Nemecka, že napichávajú deti na bodáky atd. Nemali úlohu mala lživá správa o zavraždení prezidenta Tisa Nemcami, prípadne o jeho zajatí Nemcami. Do značnej miery účasť tejto skupiny na puči bola nedobrovoľná.
Vcelku iné pomery vládli v partizánskom hnutí, v ktorom sa prejavoval silný komunistický vplyv.
Pre charakter puču mali najväčší význam motívy a ciele vedenia puču, pričom boli rozdiely medzi jeho komunistickou a nekomunistickou zložkou. U vedenia puču okrem osobných išlo o tieto politické ciele:
1. Odstrániť režim 1. Slovenskej republiky
2. Zlikvidovať slovenský štát a obnoviť Česko-Slovensko
3. Uskutočniť ozbrojenú akciu proti Nemecku
- Detaily
-
Napísal:
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 12557
Qui ne gueule la verité, quand il sait la verité, se fait le complice des menteurs et des faussaires. (Kto nevykričí pravdu, keď ju pozná, zaraduje sa medzi luhárov a falšovateľov). – Charles Péguy v Lettre du Provincial, 21. dec. 1899.
Dňa 29. septembra 1992 Slovenská národná rada hlasmi svojich 89 poslancov (z celkového počtu 150) prijala zákon o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky. V zákone sa toto rozhodnutie odôvodňuje vysvetlením, že v tento deň – v roku 1944 – slovenský národ "povstal do boja proti totalite, útlaku, rasizmu, potlačovaniu ľudských a občianskych práv".1
Kedže tu išlo o rozhodnutie celonárodnej dôležitosti, bolo by sa žiadalo pristupovať k tejto kontroverznej záležitosti s patričnou rozvahou a zodpovednosťou; aby v atmosfére posttotalitnej slobody prejavu sa mohol k tomuto kroku vyjadriť celý národ pod Tatrami i za hranicami a aby do debaty mohli zasiahnuť aj tí, čo doteraz nemohli beztrestne hovoriť. Ved už dozrel čas, aby sa povedalo aj to, čo sa doteraz nesmelo povedať a aby sa slovenská verejnosť –a hlavne poslanci SNR, ktorí mali o osnove zákona hlasovať – dozvedeli aj to, čo sa dosial zatajovalo.
Ťažko pochopiť, že medzi poslancami SNR sa našla nadpolovičná väčšina takých reprezentantov národa, ktorí bez patričného uváženia a bez ohľadu na dôsledky svojimi hlasmi povýšili na štátny sviatok deň takej spornej a pochybnej hodnoty. Štátny sviatok je posvätný symbol národa, na ktorý každý občan hľadí s úctou, hrdosťou a sebavedomím. Ľudom, ktorí sa riadia zásadami kresťanskej morálky a hlásia sa k tradíciám európskej civilizácie, nie je však možné pokladať za takýto symbol povstanie.
- Detaily
-
Napísal:
- Kategória: Dies ater. Nešťastný deň 29. august 1944
- Návštevy: 7221
Po jednej z mojich prvých prednášok na Slovensku – hovoril som o slovenskom národe a jeho štátnosti – prišla ku mne jedna z najpoprednejších kultúrnych osobností Slovenska a položila mi otázku: "Prečo ste vo Vašej vynikajúcej prednáške nehovorili o Slovenskom národnom povstaní?" Odpoved dal som jej v tom zmysle, že ako historik hovorím na verejnosti iba o tom, čo dôkladne poznám zo štúdia historických prameňov. O tomto povstaní však jestvuje celý rad aj velmi objemných publikácií, ktoré si navzájom tak protirečia, že osobne budem o povstaní hovoriť až potom, keď si budem môcť preštudovať všetky tajné archívy, ktoré sa naň vzťahujú.
Ide tu teda o základnú metodologickú požiadavku, ktorej treba dať absolútnu prioritu. Už z toho, čo doteraz vieme, iniciatívu i vedenie povstania si privlastňuje aspoň päť rozličných centier. Kým teda nebudú historikom sprístupnené na slobodné preskúmanie archívy Komunistickej strany a vlády vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík, archívy strategických projektov a rozkazov najvyšších veliteľstiev sovietskej armády a najmä jej Druhého ukrajinského frontu, potom tajný archív vtedy ešte samozvaného prezidenta Dr. Edvarda Beneša, ako aj všetky archívy tak slovenských ako aj českých komunistických i občianskych ilegálnych skupín, dotial nebude možné rekonštruovať historicky fundovaný a aspoň tendenčne úplný obraz o povstaní z roku 1944. Zatial teda úlohou historikov je preskúmať a spracovať doposiaľ prístupné dokumentačné materiály, zbierať svedectvá pamätníkov, a hlavne domáhať sa sprístupnenia doposiaľ neprístupných dokumentov spomenutých hlavných činiteľov povstania. Myslím, že do tejto zámerovej perspektívy sa postavili aj organizátori tohto seminára, ktorému želám, aby urobil v tomto smere solídny krok dopredu.
Ak chceme diskutovať o povstaní na základe doteraz zistených faktov, tak si môžeme položiť jednu zo základných otázok, ktoré často pomáhajú identifikovať predbežne nie celkom jednoznačne dokumentované zámery: ide o klasické "Cui prodest?" – Komu prinieslo povstanie úžitok, prospech, komu bolo na osoh? Podľa doposiaľ prístupných dokumentov mali to byť "boje proti Nemcom", "odpor nemeckým obsadzovacím jednotkám", "veľká oslobodzovacia vojna slovenského národa", "boj za osvobození Československa", "revolúcia", "boje slovenských partizánú a některých jednotek slovenské armády, které přešly na stranu československé vlády, proti německým vojskům vstoupivším na Slovensko", "národne–revolučné povstanie", "bojové vystúpenie vojska i ľudu na Slovensku", "československo–sovietske povstalecké hnutie", – aby sme použili iba denominácie, používané zo strany samých povstalcov.