Policajné riaditeľstvo v Bratislave.

Zápisnica napísaná u policajného riaditelstva v Bratislave dňa 29. augusta 1944 o 7.20 hod.

Dostavil(a) sa Lukáč Žiak, obv. tajomník HSLS, ktorý(á) sa narodil(a) dňa 26. V. 1915 v Slovenský Meder, okres Maďarsko, príslušný(á) do Topolčian, stav ženatý, r. k., býva Brezno n/Hronom, Hlinková ul. č. 4. a činí nasledujúce oznámenie:

Dňa 27. augusta 1944 o 21.10 hod. doma v Březne n/Hronom som počul velký buchot na prízemné dvere nášho domu. Keď som sa nenápadne pozrel cez okno môjho bytu na dvor, zazrel som tam asi 8 ozbrojených mužov, ktorí kričali, aby som otvoril dvere. Keďže dvere nikto neišiel otvoriť tie násilne vyrazili a hneď po schodoch vybehli na poschodie k vchodu do môjho bytu. Keď ani tu som nechcel otvoriť dvere, rozbili mi na dverách sklo. Pred dverami stáli traja s automatickými puškami ozbrojení muži. Tedy som im otvoril dvere, načo ma hneď sobrali i s pánom poslancom snemu Františkom Slameňom, ktorý bol práve u mňa na návšteve. Dole na dvore nás potom oboch odovzdali ďalším ozbrojeným mužom, ktorí potom nás na námestí naložili do tam pripraveného nákladného auta. Na tomto námestí sme stáli vyše 1 hod. Potom sme sa odtiaľ pohli autom smerom na Podbrezovú a keď sme zašli od námestia asi 300 m ozbrojení mužovia, ktorých bolo asi 20 jednoducho začali za jazdy na nás v aute strielať. Keď padla asi 4 rana, ja som sa prehodil t. j. vyskočil z jachajúceho auta na cestu, čím som utrpel silný otras svalstva na oboch rukách a nohách a menšie odreniny. Pri tom vyskočení z auta som stratil z nôh sandále a náramnicové hodinky z ruky zn. Lanco. Pri tejto prestrelke tiež bol usmrtený aj vodič auta, ktorý patril k ozbrojeným mužom, pričom auto narazilo do domu a ostalo tam stáť. Ja som sa so zeme hneď zdvihol, skočil pod jednu bránu a pozahumni som utekal domov pozrieť do svojho bytu čo sa stalo s mojou rodinou.

Mojej rodine sa nič nestalo, potom som šiel i s manželkou ku lekárovi Alexandrovi Pestremenkovi, ktorý oproti môjmu bytu mal byt aj ordináciu. Tento lekár ma ošetril načo som sa sobral spať.

Dňa 28. VIII. 1944 o 10.30 hod. som potom osobným vlakom odcestoval do Bratislavy za tým cielom, abych celý prípad hlásil úradom a sám sa nechal liečiť, lebo mám veľké bolesti nemôžem chodiť.

Viac nemám čo k podotknutiu.

Prečítal a podpísal.

Zapisovateľ:
Anton Lackovič, v. r.
polic. dost. zást.

Vidí:
Dr. Kordoš, v. r.
politic. hl. komisár.

Oznamovateľ:
Lukáč Žiak, v. r.
Za hodnovernosť odpisu:

Slovenský národný archív - Fond 203 - Kartón 394-3