Povstaniu sa najmä v minulosti často oficiálne dával prívlastok slávne, hoci nie v jednej, ale v mnohých oblastiach slávne nebolo, ba bolo zlé a hanebné: snahou násilne zničiť slovenský štát^[1], ktorý vznikol pokojnou cestou a bol osožný pre jeho obyvateľov,^[2]

násilným odbojom proti zákonitej vláde, ťažením proti náboženským spoločenstvám- rušením cirkevného školstva^[3], porušením  prísahy mnohými jeho poprednými činiteľmi, nárastom promiskuity a znásilnení^[4], početnými klamstvami a osočovaniami, spreneverením a ničením spoločného majetku i súkromného majetku, rozmachom krádeží a lúpeží. 

Najhanebnejšími činmi odbojárov boli početné vraždy. Tie sa dlhodobo zamlčiavali, lebo sú najviac v rozpore s idealizovaním a oslavovaním povstania.^[5] Ozbrojený odboj na Slovensku bol úzko spojený s terorom, ktorý vyvrcholil počas povstania.

V nasledujúcom prehľade odbojárskeho teroru sú uvedené aj tie prípady, ktoré sa udiali aj pred povstaním alebo po ňom, lebo majú s ním súvislosť.

Nie sú uvedené tie prípady, ktoré sa udiali za hranicami vtedajšej Slovenskej republiky, napr. v Pači, ako aj tie, ktoré sa udiali po jej faktickom zániku v danej oblasti, t. j. po prechode sovietsko- nemeckého frontu, napr. v Divine. Nie sú uvedené tie prípady, ktoré mohli mať isté opodstatnenie, napr. keď partizáni boli zastrelení svojimi druhmi za spáchanie závažných zločinov. Tiež nie sú uvedené tie prípady, ktorých sa dopustili tie skupiny, ktoré neboli úradne natrvalo uznané ako partizánske, napr. skupinu Bílika v okolí Turzovky alebo Saksuna vo Vihorlate. Takisto je vynechaných asi 200 doteraz známych správ o vraždách, prevažne písomných zo strany odbojárov, ak je o nich málo údajov, alebo sú pochybnosti, či sa ich dopustili odbojári alebo či sa naozaj stali.^[6]

Prvou jeho známou obeťou odbojárov sa stal 7. 4. 1942 policajt A. Pažický, ktorého okolo 18. 50 hod. na Pirnagovom vrchu pri Vinnom (pri Michalovciach) zastrelil člen tvoriacej sa odbojovej skupiny, keď bezpečnostná hliadka sa snažila zaistiť členov tejto skupiny. Pritom Pažický, ani jeho spoločníci, nepoužili zbraň ako prví.^[7]

K ďalšej známej vražde došlo 11. 1. 1944 v Kurimke (pri Svidníku). Policajti J. Garay a B. Lindner z policajnej stanice v Hrabovčíku sem prišli preveriť správu o pobyte partizánov. Partizánov nenašli, ale zistili, kde sú ubytovaní. Partizáni K. Bystrov, N. Pisarenko a S. Sedov sa to dozvedeli, prišli do krčmy, kam sa policajti prišli zohriať, spustili na nich paľbu a zastrelili ich. Partizáni patrili do tvoriaceho sa oddielu pod velením Rokosovského (vlastným menom N. Litvin) a pozostávali zo sovietskych utečencov, zajatých vojakov, z nemeckých táborov. Do Kurimky prišli preto, aby získali do svojho oddielu ďalších členov z radov týchto utečencov. ^[8]

4. marca toho roku pri Humennom príslušníci partizánskej skupiny Pugačov I. Kudriavcev a S. Kačurovskij v podnapitom stave po hádke zastrelili svojho druha E. Šumského (tiež uvádzaný ako Schumsky).^[9] 

23. marca pri Bystričke (pri Martine) pri zásahu proti vytváranej partizánskej skupine

pod vedením V. Žingora partizán Valentin Sipačiev zastrelili policajta J. Krišteka, hoci ten nestrieľal. Páchateľ, sovietsky utečenec na Slovensku, asi 10 dní predtým pri Novom Meste nad Váhom zavraždil N. Skripničenka a spáchal dve lúpeže.^[10]

Koncom marca alebo začiatkom apríla r. 1944 v partizánskom tábore na vrchu Oblík pri Petrovciach (pri Prešove) veliteľ tvoriaceho sa partizánskeho zväzku Čapajev K. Bystrov zastrelil partizána K. Danilova, lebo zaspal na stráži.

Pravdepodobne v noci z 8. na 9. apríla, Bystrova a jeho zástupcu Dimitrija Portňagova ich druhovia zastrelili v spánku, lebo vynášali trest smrti za malé previnenia a žiadali vykonávať veľmi nebezpečné akcie.^[11]

5. mája partizáni z oddielu Pugačov sa snažili oslobodiť svojich zajatých druhov, o ktorých sa nazdávali, že sa nachádzajú v Soli (pri Vranove). Pri útoku na túto stanicu zastrelili policajta V. Gaža.^[12]

30. mája príslušník finančnej stráže L. Šivara (tiež Šivora) pri Podvlku (dnes patriaceho do Poľsku) pri Trstenej spozoroval partizánov, prechádzajúcich hranicu. Pokladajúc ich za pašerákov, vyzval ich, aby ostali stáť, načo títo zahájili paľbu a Šivaru ťažko zranili. Nasledujúceho dňa zomrel.^[13]

21. júna v Remeninách (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev olúpili a zavraždili učiteľa M. Šimu a potom vylúpili byt, kde bývala jeho rodina. Uvádzajú sa rôzne motívy jeho vraždy, obvykle jeho politická aktivita, napr. že chcel, aby isté pozemky boli pridelené miestnym občanom.^[14]

Pravdepodobne 26. júna pri Livovskej Hute (pri Bardejove) príslušníci zv. Čapajev pod velením A. Luneva a A. Miťajeva zastrelili partizánskeho veliteľa Nikolaja Rokosovského, lebo sa postavil proti začleneniu svojho oddielu do zv. Čapajev. Čapajevovci chceli zastreliť aj jeho zástupcu Pisarenka, ale tomu sa podarilo ujsť. Niektoré pramene udávajú iné dátumy.^[15]

28. júna pri Driečnej (pri Medzilaborciach) partizáni zastrelili vojaka J. Bangu  (Bagnu).^[16]

V noci zo 14. na 15. júla partizáni zo zv. Čapajev pri útoku na policajnú stanicu v Pečovskej Novej Vsi zastrelili policajta J. Orosza (resp. Orosa). Potom si zo stanice odniesli zbrane, strelivo a iné veci, vrátane peňazí.^[17]

V tomto mesiaci pri Kamienke nad Cirohou (pri Humennom) svojimi druhmi Alexejom Černovom a Michailom Titovom bol zavraždený náčelník štábu oddielu Pugačov J. Ilikčian.^[18]

23. júla pri Rakovčíku (pri Svidníku) partizáni smrteľne postrelili úradníka P. Mikleša pri pokuse opraviť diaľkový kábel, poškodený partizánmi zv. Čapajev, lebo slovenskú opravárenskú skupinu partizáni pokladali za nemeckú. Zároveň partizáni úmyselne zavraždili policajta P. Vašutu, ktorý náhodne cestoval s opravárenskou skupinou.^[19]

24. alebo 25. júla pri prepade odlúčeného vojenského stanoviska pri Hanušovciach (pri Vranove nad Topľou), zrejme v snahe zmocniť sa zbraní a streliva, partizáni zastrelili jeho veliteľa J. Holého.^[20]

29. júla pri Matiaške (pri Giraltovciach) partizáni zo zv. Čapajev zajali troch nemeckých vojakov, ktorí sa podieľali na zvážaní dreva do Hanušoviec nad Topľou a krátko nato ich zavraždili. Telá dvoch z nich sa našli pri susednej dedine Remeniny a tretieho sa našlo pri susednej dedine Vavrinec.^[21]

5. augusta pri Kamienke n. C. (pri Humennom) partizáni odvliekli a potom pri dedine zavraždili krčmára Andreja (tiež Ondreja) Lubiščáka. V júni ho olúpili o 7 000 korún, rádioprijímač, liehoviny a cigarety a požadovali o neho ďalších 13 000 korún, ktoré už nemal a čo asi bolo dôvodom vraždy.^[22]

9. augusta v Blatnickej doline (pri Martine) odbojári zabili údajného vyzvedača Weissa.^[23]

Toho dňa príslušníci zv. Čapajev odvliekli 4 policajtov z policajnej stanice v Šarišskom Štiavniku (pri Stropkove) na svoju základňu pri Hanušovciach n. Topľou (pri Giraltovciach) a tam ich zavraždili, lebo v rámci svojich služobných povinností boli činní proti partizánom.^[24]

10. augusta do Liptovskej Lúžnej (pri Ružomberku) na nákladnom aute prišiel podnikateľ A. Sojku z Dolného Kubína, ktorý vykupoval lesné plody a jeho podnik slúžil potrebám nemeckých jednotiek SS. Spolu s ním bolo 5 robotníkov. Partizáni z tvoriacich sa brigád Za slobodu Slovanov a 1. Štefánikovej brigády robotníkov, ktorí boli slovenskej národnosti, olúpili o peniaze a Sojku spolu so šoférom, vojakom Lönhartom, ktorí boli nemeckej národnosti, odvliekli ich na Latiborskú hoľu, zbili ich a zabili pre údajné vyzvedačstvo.^[25]

15. augusta príslušníci 1. Štefánikovej brigády prepadli kaštieľ Révayovcov v Turčianskej Štiavničke (pri Martine), s úmyslom získať voz a kone. Pritom komisár tejto brigády Andrej Ľach  strelou do chrbta zastrelil utekajúceho neozbrojeného sluhu J. Frkáňa.^[26]

Asi v týchto dňoch vo Vinnom (pri Michalovciach) partizáni z oddielu Pugačov na príkaz svojho veliteľa I. Kudriavceva zastrelili svojho druha J. Vaľa, lebo ten v ňom 20. júla smrteľne postrelil veliteľa toho oddielu Pugačova (vlastným menom A. Jemeľjanova). Vaľo tvrdil, že to bolo nešťastnou náhodou, ale jeho spoločníci boli zrejme presvedčení, že to bolo zámerne a chceli sa mu odplatiť.^[27]

21. augusta veliteľ 1. Štefánikovej brigády na Kantorskej lúke pri Sklabini (pri Martine) dal zastreliť partizána Ivana, lebo sa vyhýbal práci v tejto brigáde.^[28]

24. augusta príslušníci tejto brigády prepadli pílu v neďalekých Turanoch a zastrelili  veliteľa závodnej stráže K. Achtbergera, lebo vraj bol spolupracovníkom gestapa^[29]. Partizáni tiež  ulúpili vyše 2 milióny korún, ktoré boli prichystané na výplatu robotníkom tohto podniku. Časť z nich použili na nákup pálenky.^[30]

Toho dňa pri Chvatimechu (pri Brezne) partizáni z Nálepkovej brigády zastavili vlak, vyvliekli z vlaku dvoch nemeckých vojakov a 2- 3 nemeckých civilistov, odvliekli ich na partizánsky štáb v Suchej doline pod Chabencom a zastrelili ich.^[31]

V noci z 24. na 25. august príslušníci zv. Čapajev prepadli železničnú stanicu v Margecanoch. Pritom jej príslušníci zajali a potom zastrelili nemeckých vojakov E. Klauckeho a L. Ziwnustku. Okrem toho pri zastavovaní auta štátnej lesnej správy zo Starej Vody (pri Gelnici) zastrelili tamojšieho lesníka A. Leška. Auto si potom partizáni privlastnili. Niektorí partizáni z nádražného bufetu si ulúpili alkohol a cigarety.^[32]

25. augusta príslušníci 1. Štefánikovej brigády zajali 7 mužov z nemeckej dediny Horná Štubňa (pri Turčianskych Tepliciach). Jednému z nich sa podarilo ujsť, ostatných partizáni zastrelili.^[33]

26. augusta pri Sklabini príslušníci tejto brigády, pravdepodobne jej mínerského oddielu, najskôr olúpili o cennosti a šaty jednu ženu a osem mužov, z ktorých traja boli Nemci od Kremnice a potom ich zastrelili. Jeden z nich, daňový úradník Karol Nemčok z  Dolnej Vsi, bol len postrelený a podarilo sa mu prežiť. Mal byť zavraždený z pomsty, pre vykonávanie svojho zamestnania.^[34]

27. augusta  večer v Brezne na podnet miestnych odporcov slovenskej vlády, medzi ktorými bol aj veliteľ posádky Sekuris, partizáni zaistili niekoľkom miestnych ľudáckych činiteľov, lebo chceli požiadať vládu o ráznejší postup proti partizánom. Naložili ich na nákladné auto, ktoré ich vraj malo odviezť na partizánsky štáb v Jasenskej doline, kde ich mali postrašiť a potom prepustiť domov. Pri ich prevoze istý partizán z eskorty z neznámeho dôvodu vystrelil, načo ostatní členovia eskorty spustili paľbu na zaistencov. Troch z nich zabili hneď, medzi ktorými bol poslanec slovenského snemu, robotník F. Slameň. Pritom zastrelili aj svojho príslušníka J. Moravčíka, ktorý riadil auto. Okrem toho smrteľne poranili zaisteného nemeckého vojaka, príslušníka nemeckej vojenskej misie v Bratislave. Notára A. Bothára zastrelili dodatočne, keď zistili, že je len ranený. Obete olúpili a miestni odbojoví činitelia vylúpili aj ich byty. Niektorí zaistenci prežili: boli len postrelení a partizáni ich pokladali za mŕtvych alebo sa im podarilo ujsť. Vrahovia boli príslušníkmi Pohronského oddielu br. Za oslobodenie Slovanov a pochádzali hlavne z blízkej dediny Horná Lehota.^[35]

Toho dňa v pri Sklabini (pri Martine), v ktorej sídlilo velenie 1. Štefánikovej brigády, jej príslušníci odstrelili handlovského krčmára P. Frömmela, jeho šoféra a dvoch závozníkov, ktorí 25. augusta išli do Martina po pivo.^[36]

Toho dňa v Martine partizáni v mestskom dome zastrelili stolára J. Košinu, člena Hlinkovej gardy^[37] (HG). Keď dlho nechodil domov, jeho synovec sa išiel za ním pozrieť a tiež ho odstrelili. Takisto na stanici odstrelili hodinára F. Šťastného.^[38]

Toho dňa v martinskej nemocnici komisár 1. Štefánikovej brigády Andrej Ľach zastrelil poľného policajta Luifa, ktorý bol ranený pri útoku partizánov vo Vrútkach predchádzajúceho dňa. Bola to pomsta za to, že nemeckí vojaci dodatočne zabili partizána, poraneného pri tomto útoku.^[39]

28. augusta krátko pre šiestou hodinou v kasárňach v Martine skupina vojakov a partizánov v slovenských uniformách pod velením Cyrila Kuchtu pri údajnom pokuse o odzbrojenie zastrelila asi 20 Nemcov, prevažne vojakov, ktorých predchádzajúci večer odbojári na nátlak veliteľa 1. Štefánikovej brigády, P. Velička, zadržali vo vlaku počas cesty cez Slovensko na martinskej železničnej stanici, kde ich vraj partizáni z jeho skupiny mienili prepadnúť a postrieľať bez ohľadu na to, že stanica bola plná cestujúcich civilistov. Dôstojníci z martinských kasární sa vraj tomu snažili zabrániť a ponúkli Nemcom prenocovanie v kasárňach, čo prijali. Počas tejto noci Veličko žiadal, aby Nemci neopustili živí kasárne. Zavraždení boli olúpení o svoje osobné veci. Podľa tvrdenia odbojárov prestrelku podnietil jeden nemecký vojak, ktorý sa nechcel dať odzbrojiť a začal strieľať z pištole. Ak by to aj bola pravda, to nebol dôvod na postrieľanie takmer všetkých členov skupiny. Naviac, pri ich dodatočnej exhumácii 21 z nich, sa zistilo, že 16 z nich boli zabití výstrelom do hlavy.^[40] Niekoľko členov skupiny streľbu prežilo. Tí boli odvlečení do Sklabine.

Toho dňa veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel v kasárňach dal zastreliť dvoch členov vojenskej hliadky, ktorí vraj vykrádali obchod.^[41]

Toho dňa asi o deviatej hodine ráno cigánsky partizán v Ľubochni na príkaz povstaleckého dôstojníka D. Gondu zastrelil asi 18 zajatých príslušníkov nemeckého strážneho oddielu tamojšieho nemeckého detského tábora, vrátane spojárky, okrem obrancu, ktorý vyhlásil, že nie je Nemec. Niektoré pramene udávajú 12 – 21 zabitých.^[42]

V nasledujúcich dňoch Gonda dal zastreliť istého Nemca, úradníka z továrne v Ružomberku, zajatého nemeckého vojaka a niekoľko slovenských vojakov z východoslovenskej armády, ktorí po jej odzbrojení Nemcami sa vracali domov a odmietli sa pridať k povstaniu, prípadne zbehov z povstaleckej armády.^[43]

Toho dňa na štáb Nálepkovej brigády na vrchu Prašivá v Nízkych Tatrách doviezli 5 Nemcov, z toho 4 civilistov a 1 dôstojníka, ktorých zaistili v Brezne pri kontrole rýchlika idúceho z Košíc do Bratislavy a potom odviedli do lesa, kde ich zastrelili.^[44]

Toho dňa v Sklabini (pri Martine) partizáni z 1. Štefánikovej brigády zastrelili elektrotechnika J. Mikscha z Martina.^[45]

Možno toho dňa, no v každom prípade koncom augusta, v Sklabini bol zastrelený aj kníhviazač J. Renner z Martina a M. A. Pelz, pravdepodobne tiež z Martina.^[46]

Toho dňa pri Liptovskom Mikuláši partizáni zastrelili 7 – 8 nemeckých vojakov, ktorých zajali v tomto meste.^[47]

Toho dňa pri Kamenici (pri Sabinove) zahynul tamojší chlapec L. Čuba. Spolu s ostatnými chlapcami z dediny našiel na ceste mínu, položenú partizánmi zo skupiny Čapajev. Tí ju pokladali za mydlo a začali ňou manipulovať. Pritom mína vybuchla a ťažko zranila Čubu, ktorý neskôr vo veľkých bolestiach zraneniam podľahol. Ďalší chlapec, J. Šulík bol poranený.^[48]

Toho dňa alebo v nasledujúcich dňoch do konca augusta Pri Bielom Potoku (súčasť Ružomberka) partizáni zastrelili okolo 22 nemeckých vojakov, ktorých príslušníci ružomberskej posádky a partizáni predchádzajúceho dňa zadržali vo vlakoch prechádzajúcich cez Ružomberok a zaistili v kasárňach. Potom týchto vojakov, zväčša ranených a chorých, veliteľ tejto posádky Vesel vydal partizánom, ktorí ich zastrelili.^[49]

V noci z 28. na 29. augusta v Skarbskom (pri Vranove nad Topľou) partizáni zabili bodákmi A. P. Hamzu v jeho dome.^[50]

V tejto noci na štábe partizánskej brigády Za slobodu  Slovanov v Jasenskej doline (pri Brezne) partizáni zavraždili lesníka G. Schlessingera, nemeckej národnosti.^[51]       

V týchto dňoch na Červenej Skale pri Telgárte partizáni tiež zastrelili lesníka J. Vogela nemeckej národnosti.^[52]

Pravdepodobne 29. augusta partizáni pri Sklabini zabili niekoľko Nemcov, ktorí predchádzajúceho dňa prežili streľbu v martinských kasárňach. Ušetrili len dve ženy a jedno dievča, ktoré boli zranené a dovezené do martinskej nemocnici na ošetrenie a liečenie. Z tejto skupiny bolo dohromady zabitých pravdepodobne 24 osôb, medzi nimi jedna žena. Niektoré pramene udávajú iný počet obetí, napr. 23, z toho jedna žena a jedno dieťa, takisto aj iný

dátum zavraždenia tej skupiny Nemcov, ktorí prežili vraždenie v Martine. Po obsadení Sklabine nemeckým vojskom, príslušníci nemeckej bezpečnostnej služby- Sicherheistdienstu na odvetu zastrelili 3. októbra pri Martine 48 osôb, z toho 20 Sklabinčanov, ktorých obvinili z vrážd, účasti na povstaní alebo jeho podpore. Za každého člena nemeckej skupiny boli odstrelené dve osoby, pričom pôvodne malo byť za každého člena odstrelených 10 osôb.^[53]

Toho dňa pri Livove (pri Bardejove) partizáni oddielu Lipa z Osobitnej partizánskej brigády Klementa Gottwalda zajali a zavraždili príslušníka tamojšej finančnej stráže v Snakove alebo Lenartove, pravdepodobne sa volal Bajtúz. Okrem toho v nezistenom čase zavraždili svoju kuchárku.^[54]

29. augusta alebo alebo 1. septembra pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemci zajatých pri L. Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1. Stalinovej brigády. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana, Tamara- Tamaru vynechať) Fadejevna Linkevičová, ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. 30. septembra vystúpila v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto vrahyňa oslavovala.^[55]

Toho dňa v Žiline partizáni zastrelili Pavlu Simmovú, nemeckej národnosti.^[56]

30. augusta v Banskej Bystrici ráno partizáni z 1. Stalinovej brigády zastrelili dvoch ukrajinských utečencov v hlavnej železničnej stanici, dôchodcu I. Pittnera  nemeckej národnosti  a pri radvanských kasárňach troch nemeckých vojakov.^[57]

Toho dňa pri Krivanoch (pri Sabinove) asi o 9. hod. diverzná skupina Mironova z Gottwaldovej brigády vyhodila osobný vlak s civilnými cestujúcim; jednou z obetí bol aj slovenský vojak Š. Fiľ zo Stariny. Pôvodne v tom čase mal ísť nemecký vojenský vlak, ale Nemci vymenili ich poradie. Jednotlivé pramene udávajú veľmi rozdielne počty obetí, od 2- 3 po 12. Podľa správy veliteľa partizánskej skupiny jeho nadriadeným, pri ich útoku bolo zabitých 71 nemeckých vojakov a dôstojníkov,^[58] čo je len názornou ukážkou nehodnovernosti mnohých takýchto správ.

Toho dňa pred cementárňou v Lietavskej Lúčke (pri Žiline) povstalci zastrelili úradníka nemeckej národnosti Schádena.^[59]

Asi toho dňa v Hanušovciach nad Topľou (pri Girlatovciach) príslušníci zv. Čapajev zajali okolo 27 nemeckých vojakov a železničiarov. Podľa niektorých prameňov ich potom v Slánskych vrchoch všetkých zabili, podľa iného prameňa asi 6 a ostatných prepustili.^[60]

31. augusta Ján Pšenka a niekoľko ďalších príslušníkov 2. Štefánikovej brigády pri Vrícku (pri Turčianskych Tepliciach) podľa jedného prameňa zastrelili asi 6 funkcionárov Nemeckej strany, z toho 5 bolo z Vrícka a 1 z Lazian, podľa iného prameňa len 3 miestnych obyvateľov.^[61] Počas povstania pri dedine odbojári zastrelili aj J. Bakalu.^[62]

Toho istého dňa príslušníci tejto brigády pri neďalekej Valči zastrelili učiteľa J. Taushäusera z Kláštora pod Znievom,^[63] pochádzajúceho z blízkej nemeckej dediny Vrícko.

Toho dňa pri Kvetnici (pri Poprade) príslušníci br. Za slobodu Slovanov na príkaz partizána Zelinku zastrelili údajného vyzvedača nemeckej národnosti.^[64]

Toho dňa v Handlovej pri výsluchu, či neskrýva hľadanú osobu v nemocnici, príslušník partizánskej roty Nováky zastrelil tamojšiu ošetrovateľku J. Červeňovú.^[65]

Toho dňa v Janovej Lehote (pri Žiari nad Hronom) partizáni zahájili streľbu, pri ktorej zahynula miestna obyvateľka A. Bublaková.^[66]

Toho dňa pri Dolných Lelovciach, patriacich do Zemianskych Kostolian (pri Prievidzi), partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa, statkára K. Tarnóczyho.^[67]

Podľa jedného prameňa toho dňa, podľa iného 26. augusta, partizáni zastrelili pri Podbrezovej tamojšieho krajčíra L. Procheho, lebo vraj bol príslušníkom nemeckej tajnej polície. V skutočnosti asi preto, lebo bol Nemec.^[68]

Koncom augusta, v čase obsadenia Nitrianskeho Pravna partizánmi, títo v ňom zastrelili tamojšieho obchodníka s obuvou Danka.^[69]

Pravdepodobne koncom augusta, no možno aj začiatkom septembra komisár 1. Štefánikovej brigády, Andrej Ľach, v Nolčove (pri Martine) zastrelil sovietskeho utečenca z nemeckého zajateckého tábora, lebo odmietol vstúpiť do tejto partizánskej jednotky. Potom už sovietski utečenci neodmietali vstupovať do tejto brigády,^[70] bolo ich tam vyše 100.  

31. augusta povstalci pri Príbovciach zajali trojčlennú posádku nemeckého dopravného lietadla. Zajatci boli dopravení do Martina, odkiaľ sa dostali do Sklabine, kde toho alebo nasledujúceho dňa boli príslušníkmi 1. Štefánikovej brigády zastrelení.^[71]

Toho dňa alebo 1. septembra partizáni z l. part. br. J. V. Stalina pri Liptovskej Lúžnej (pri Ružomberku) zastrelili 22 nemeckých civilistov zaistených v Ružomberku, napr. murára Ondreja (Andreja) Minicha z Dúbravy. Po porážke povstania boli exhumovaní, ako aj tí, čo boli zavraždení pri Bielom Potoku, spolu 72. Vojaci boli pochovaní v prímestskej časti, pri kaplnke na Podsuchej,  civilisti na cintoríne v Ružomberku. Možno neboli exhumované všetky obete, lebo niektoré pramene udávajú väčší počet zavraždených civilistov, napr. podľa partizána G. Čausova z tejto brigády v Ružomberku bolo zajatých a zastrelených 270 Nemcov. Za zavraždenie vojakov i civilistov si vraj partizánsky veliteľ  A. Jegorov vypýtal od povstaleckého národného výboru 20 000 korún a byty obetí povstalci vylúpili.^[72]

Koncom augusta pri Podbrezovej partizáni zastrelili Friedricha Krahla (Bedřicha Krála).^[73]

1. septembra v Kysaku sovietsky partizán zastrelil železničiara Rimáka, ktorý pracoval pri posune vlaku, lebo vraj mávaním zástavkou dával znamenie nemeckým vojakom.^[74]

Toho dňa v kúpeľoch v Kováčovej (pri Zvolene) sa usídlil štáb Nálepkovej brigády. Takmer hneď po príchode partizáni zavraždili asi 10 – 12 ľudí, medzi ktorými boli ukrajinskí utečenci, privezení z Krupiny alebo jej okolia. Podľa iného, menej spoľahlivého prameňa, obetí bolo 6- 8 a mali to byť to Nemci z dediny Píla pri Žarnovici.^[75]

Toho dňa v Oravskom Podzámku povstaleckí vojaci zajali 5 nemeckých vojakov a asi v ten istý deň pri Medzibrodí ďalších dvoch, ktorých odvliekli do Lučivnianskej doliny pri Párnici (pri D. Kubíne), sídla partizánskeho oddielu Tichonova, kde boli zastrelení.^[76]

Začiatkom septembra pri Suchej (pri Svidníku) vojaci z východoslovenských divízií, ktorí sa odmietli odzbrojiť nemeckými vojakmi a presúvali sa na povstalecké územie pod velením npor. Jána Daňa, zastrelili 7 zajatých nemeckých vojakov, zrejme na jeho pokyn. Z tých vojakov, ktorí sa nerozutekali domov, časť vojakov spolu s Daňom sa pridala k partizánom, časť k armáde.^[77]

Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z Nálepkovej brigády to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili.“ Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou (Hapudka), kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov. Údajne v rámci odplaty Nemci v Zvolene na židovskom cintoríne zabili 145 ľudí.^[78]

2. septembra partizáni z oddielu Vyšehrad, pričleneného k 2. Štefánikovej brigády, odvliekli z nemeckej dedine Chvojnica (pri Prievidzi) starostu A. Richtera a ďalších 5 mužov do Sklabine, kde boli zavraždení.^[79]

Toho dňa v Kunešove (pri Kremnici) partizán Martin Nemčok zastrelil miestneho občana I. Rückschlossa, lebo na výzvu nezdvihol ruky.^[80]

Toho dňa pri Dobšinej vo Vlčej doline partizáni zastrelili miestneho krajčíra, Nemca J. Nehrera, pod zámienkou, že mal zbraň, ktorú neodovzdal.^[81]

Toho dňa pri partizáni pri Sklabini (pri Martine) zastrelili A. Schmidta, dozorcu píly v Turanoch a rozdrúzgali hlavy 78 ročnému statkárovi J. Reichlovi a jeho dcéru Márii zo Záturčia.^[82]

Toho dňa v Brezne odbojári pre údajné vyzvedačstvo zastrelili obchodníčku I. Pokornú, ktorá bola nemeckej národnosti.^[83]

Toho alebo nasledujúceho dňa pri Fačkove (pri Rajci), kde vtedy sídlil štáb 2. Štefánikovej brigády, jej príslušníci zastrelili F. Šandrika, riaditeľa hotela v Rajeckých Tepliciach. Ten napriek zložitej situácii sa snažil zabezpečiť riadny chod hotela, a preto odišiel do Žiliny. Istý človek z osobného nepriateľstva partizánom tvrdil, že odcestoval kvôli spolupráci s nemeckým vojskom. Po vražde ho partizáni úplne zbavili šiat, odsekli mu prst, na ktorej mal zlatú obrúčku, vybili mu zlatú korunku a vylúpili tento hotel, najmä zásoby liehovín.^[84]

Asi toho dňa pri Rohožníku (pri Giraltovciach) sovietska radistka A. Rachovskaja zo zväzku Stalin zastrelila zajatého nemeckého vojaka.^[85]

3. septembra pri Sklabini partizáni rozdrúzgali hlavy dôchodcovi J. Tauserovi a železničiarovi J. Schmiedovi z Vrútok.^[86]

Toho dňa asi pri Košarovciach sovietski partizáni zo zväzku Stalin zastrelili vedúceho drevoskladu z blízkych Medzilaboriec českej národnosti a jeho syna, lebo miestni obyvatelia ich obvinili, že sú vyzvedači.^[87]

V týchto dňoch pri Žarnovici, na mieste, kde sa konávali dobytčie trhy, pravdepodobne novobanskými partizánmi boli zavraždení  T. Horu a K. Gaspar z neďalekej nemeckej dediny Píla a tiež  J. Braxator, J. Brigant, Pius Motzbäuchel a L. Schneider z blízkej nemeckej dediny Veľké Pole ^[88].

Taktiež v týchto dňoch na začiatku povstania povstalci zavraždili J. Strbu z Píly pri blízkom Župkove^[89] a pri vzdialenejších Oslanoch sovietsky partizán zastrelil J. Angleta z Veľkého Poľa.^[90] 

Asi v týchto dňoch v Olejníkove (pri Sabinove) partizáni zastrelili hájnika E. Kušnirika.^[91]

4. septembra v Brezne odbojári zastrelili murára F. Jirmera, ktorý bol nemeckej národnosti, lebo vraj neodovzdal zbrane.^[92]

Toho dňa alebo 5. septembra na vrchu Eliášovka pri Litmanovej (pri Starej Ľubovni) veliteľ lúpiacich partizánov Saša dal zavraždiť tamojšieho starostu M. Žihala.^[93] Zrejme to bol Alexander Tulešov (resp. Talašev), veliteľ oddielu Zarja (t. j. Svitanie), ktorého príslušníkmi boli aj Litmanovčania.

Toho dňa v Liptovskom Mikuláši na námestí odstrelili údajného vyzvedača.^[94]

Toho dňa pri Telgárte, pri kóte 1012, veliteľ tamojšieho povstaleckého úseku, Ján Juraj Stanek, dal zastreliť zbeha z vojska, ktorý kradol, z 5. roty 5. pluku.^[95]

V noci zo 4. na 5. septembra povstaleckí vojaci vylúpili podnikateľa K. Šabu z Tlmačov a statkára V. Štrbu z Bátoviec a potom ich z ich synmi na aute odvliekli medzi Budču a Dúbravu (pri Zvolene), kde asi o 5. 00 hod. zastrelili Štrbu s dvoma synmi a Šabu a jedného jeho syna. Jeden zo Šabových synov bol len poranený a zachránil sa. V rozkaze veliteľa daného úseku povstaleckého vojska za podozrivých z vrážd sa označili Václav Bílek, Ján Palkovič a Juraj Poliak.^[96]          

5. septembra z krčmy v Kluknave (pri Gelnici) príslušníci odboja odvliekli tamojšieho úradníka J. Kuhna, olúpili a zastrelili, lebo bol Nemec.^[97]

Toho dňa v Dolnom Kalníku (pri Martine), partizáni po krutom mučení zavraždili stolára J. Šedaja, starostu a predsedu miestnej organizácie HSĽS v Košťanoch nad Turcom a tiež miestneho veliteľa HG^[98], zámočníka J. Matulu.^[99]

Toho dňa pri Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči (pri Ružomberku) partizáni z oddielu Pobeda (Víťazstvo) z br. Za slobodu Slovanov, zastrelili asi 32 Nemcov alebo osôb s nemeckými menami, prevažne civilov z Liptovského Mikuláša a blízkych dedín, napr. katolíckeho kňaza R. Schedu z Liptovského Jána, ktorí boli najprv uväznení v Liptovskom Mikuláši a potom sem dovezení, aby ich neoslobodili nemeckí vojaci, ktorí rýchlo postupovali k Liptovskému Mikulášu od východu. Pokiaľ je známe, obete sa politicky neprejavovali a nikomu nepoškodili, skôr pomáhali. Medzi obeťami boli aj dvaja nemeckí vojaci. Vrahom bol údajne istý Cigán, ktorý vraj za každého zastreleného dostal 40 korún. Niektoré z obetí mučili, napr. Schedovi vyrezali kríž na chrbte. Obete boli olúpené, aj o ich zlaté zuby. Okrem nich na začiatku povstania pri dedine zastrelili údajného vyzvedača 8. decembra boli obete exhumované a zväčša pochované v miestach, odkiaľ pochádzali, najmä v Liptovskom Mikuláši. Obetí by mohlo byť viac, pretože partizáni chceli odstreliť aj zaistených Slovákov, napr. J. Vernarca z Mikuláša, ale jeden z povstalcov schválne poškodil guľomety, ktorými ich mali zastreliť a po nepravdivej správe partizánskej hliadky, že sa blížia Nemci, partizáni sa rozpŕchli. Tak sa asi 13 osôb zachránilo. Takisto obeťami mohli sa stať aj Nemci z Liptovského Hrádku, ktorí boli tiež zaistení, no stihli ich oslobodiť postupujúce nemecké vojsko.^[100]

Asi toho dňa na partizánskej základni pri Krížoch (pri Bardejove) boli zabití údajní dvaja nemeckí vyzvedači.^[101]

Asi toho dňa príslušníci armády v Slánskych vrchoch zastrelili dvoch zajatých nemeckých vojakov.^[102]

Asi toho dňa príslušníci zv. Ján Žižka pod velením Dmitrija Rezuta odvliekli z autobusu v Pružine príslušníka závodnej stráže zbrojovky v blízkej P. Bystrici, nemeckej národnosti a pre údajné vyzvedačstvo ho zastrelili pri Čičmanoch, kde žil.^[103]

6. septembra pri Heľpe (pri Brezne) partizáni zastrelili 6 osôb, medzi ktorými bol Š. Kobza (podľa jedného prameňa z Vyšehradného, podľa iného z Kľačna pri Prievidzi), ktorý tu viedol výstavbu vodovodu, a členov jeho rodiny, vrátane 7 ročnej vnučky a 2 ročného vnuka a tehotnej dcéry, pretože boli Nemci.^[104]

Toho dňa pri Uhrovci sovietski partizánsky veliteľ zastrelil lesníka R. Kochwassera a jeho manželku, vraj preto, lebo neodovzdal zbrane.^[105] 

Toho dňa v Bujakove (dnes časť Brezna) pre neposlušnosť brezniansky posádkový veliteľ zastrelil des. A. Luštíka z blízkej Hornej Lehoty.^[106]

Toho dňa v Hanušovciach nad Topľou partizáni zastrelili riaditeľa tamojšej školy V. Heinsa,^[107] pravdepodobne pre jeho nemecké meno.

Toho dňa pri Dražkovciach (pri Martine), kam sa presídlil štáb 1. Štefánikovej brigády, partizáni zastrelili študenta I. Žuffu (Žuchu) z Bratislavy alebo Martina.^[108]

Toho dňa v Kremnici pri stretnutí s vojenskou hliadkou bol zastrelený robotník K. Oswald z Piargov, keď išiel do práce. Vraj vtedy niekto na neho z obchodu zo vzdialenosti 6 m vystrelil a páchateľa hliadka nezadržala.^[109] Pravdepodobne bol zastrelený touto hliadkou, ktorej členom bol Ján Zamba a ten sa o mesiac neskôr v Kremnici dopustil závažného zločinu.

Toho dňa v Kremnici pri bližšie neuvedených okolnostiach bol aj zastrelený vojak A. Sedlák z Dulovej Vsi partizánskou hliadkou.^[110]

Toho dňa pri Livovskej Hute (pri Bardejove) po predchádzajúcej hádke príslušníci partizánskeho zväzku Alexandej Nevskij zastrelili dvoch svojich druhov. Jedným z nich bol dlhodobý odbojár A. Sviantek (Šviantek) z Bardejova.^[111]

Toho dňa príslušníci armády pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) zajali šesť nemeckých vojakov a odovzdali ich partizánom, ktorí ich tu hneď zastrelili.^[112]

Toho dňa pri Ruskovciach (pri Bánovciach n. Bebravou) partizáni z 9. práporu zv. Ján Žižka zastrelili údajného nemeckého vyzvedača.^[113]

Asi toho dňa, po dobytí Telgártu veliteľ tamojšieho povstaleckého vojska Ján Juraj Stanek pre podozrenie spolupráce s Nemcami dal zastrelili majiteľa tamojšieho penziónu. Raz sa uvádza pod menom Romani, raz ako Anton Rumpelmayer.^[114]

6. alebo 7. septembra partizáni z 1. Štefánikovej brigády zastrelili robotníka Emila (Miloša) Ficeka z Priekopy (súčasť Vrútok), lebo vraj zo strechy spoza komína strieľal na partizánov. Vzhľadom na to, že mal ťažkosti pri chôdzi, nezdá sa, že by to bola pravda. Podľa jedného prameňa bol zavraždený pri Sklabini, podľa iných v Dražkovciach.^[115]

7. septembra pri Sklabini partizáni zabili rozdrúzganím hlavy obchodného pomocníka K. Richtera, pôvodom zo Sudiet, ktorý býval v Martine.^[116]

Toho dňa pri Dražkovciach partizáni zo Sklabine zastrelili úradníka K. Müllera z Necpalov- ktorý bol nimi zaistený preto, lebo ho pokladali za Nemca, asi aj kvôli jeho menu. Pri jeho prevoze nákladným autom do Sklabine partizáni zastali pred krčmou v Dražkovciach, kde jeden miestny obyvateľ z osobnej pomsty označil Müllera za nemeckú sviňu. To partizánom stačilo, aby Müllera hneď zastrelili.^[117]

Toho dňa pred Radvanskými kasárňami v B. Bystrici partizáni zastrelili 3 zajatých nemeckých vojakov.^[118]

Toho dňa v Banskej Štiavnici partizán Boso z oddielu Pavel zastrelil robotníka J. Valnera (Vallnera) z Hornej Rovne (vtedy bola súčasťou B. Štiavnice), dnes je súčasťou Štiavnických Baní), lebo vyčítal partizánom toho oddielu ich krádeže a lúpeže.^[119]

Asi toho dňa pri Levoči na štábe zväzku Stalin partizáni zastrelili zajatého nemeckého vojaka.^[120]

8. septembra v Liptovskom Michale príslušníci 1. Stalinovej brigády zavraždili tamojšieho katolíckeho kňaza M. Martinku a potom vylúpili tamojšiu faru.^[121]

Toho dňa pri Zvolene partizáni zastrelili tamojšieho zubného technika E. Bergera, lebo v r. 1942 prezradil polícii skutočnosti o tamojšom komunistickom ilegálnom hnutí, ktorého bol členom.^[122]

Toho dňa Kremničanov nemeckej národnosti  I. Hözla, M. Štubňovú, J. Turcera a ďalších partizáni odvliekli do Sklabine, kde boli odstrelení.^[123]

Asi toho dňa veliteľ delostrelectva povstaleckého úseku pri Bielom Potoku M. Vesel dal zastreliť jedného povstaleckého poddôstojníka, ktorý vraj ako zmobilizovaný príslušník HG a agent gestapa podrýval morálku.^[124]

9. septembra pri železničnej stanici v Detve istý dôstojník zastrelil študenta J. Vonkomera z neďalekého Tŕnia za strhávanie povstaleckej mobilizačnej vyhlášky. Vonkomer sa práve vracal z pracovného nasadenia ako žatevný komisár z odľahlých lazov, kam nechodili nijaké správy a zrejme ani nevedel, že sa začalo povstanie.^[125]

Toho dňa v lese Vysoká pri Kučíne (pri Giraltovciach) partizáni zo zv. Čapajev zastrelili svojho druha P. Haníka. Bol z Mlynaroviec alebo z Kurimy.^[126]

Toho dňa pri Sklabini partizáni zastrelili krčmára a obchodníka J. Hogha z Turian, ktorý bol nemeckej národnosti.^[127]

Toho dňa partizáni oddielu Tichonov pri Párnici (pri D. Kubíne) zastrelili 3- 4 ukrajinských utečencov. V tomto období zastrelili aj J. Zelinu zo Zázrivej.^[128]

V noci z 9. na 10. septembra partizáni pri Skačanoch (pri Partizánskom) zajali a potom zavraždili 4- 5 nemeckých vojakov.^[129]

10. septembra pri Sklabini partizáni zastrelili A. Langera, správcu chaty v doline pri turčianskej dedine Belá.^[130]

Toho istého dňa medzi Banskou Bystricou a Hornou Mičinou partizáni olúpili a zavraždili mnoho ľudí. Povstalecký dôstojník Samuel Korbel sa o tom zmienil: „Nenávisť a vyrovnávanie osobných účtov išlo tak ďaleko, že mnohí nevinní ľudia skončili svoj život v masových hroboch. Jeden takýto masový hrob bol blízko Mičinej, horskej dediny vzdialenej asi 6 – 8 kilometrov od Banskej Bystrice. Asi na pol ceste pred vojenskou strelnicou, veliteľ strelnice zastavil moje auto a pýtal sa ma, či chcem vidieť niečo, čo som ešte nevidel. V tomto ohľade mal pravdu. Asi 80 – 90 mŕtvol, údajne nemeckých špiónov, ležalo v dvoch dlhých priekopách. Veliteľ strelnice sa ma pýtal: „Dúfam, že súhlasíte, čo sme urobili s nepriateľmi.“ Ja som skoro nevedel vydať zvuk, hrdlo mi zvieralo od hroznej scény. No vidiac okolo seba ožratých ruských a našich partizánov, premohol som sa a na otázku som odpovedal pozitívne. Stál som nad otvorenými hrobmi a keby som odpovedal inak a vyslovil nesúhlas bol by som iste odstrelený a zmizol v zákopoch...Prípad som hlásil veliteľom povstania, no tí si to nevšimli...“ Medzi obeťami, ktoré aj olúpili, bolo indentifikovaných 15 Nemcov z Nitrianského Pravna, napr. riaditeľ tamojšej meštianskej školy R. Zeisel. Smrti unikol prednosta tamojšej železničnej stanice J. Fleischmann (tiež Fleišman) a jeho mladistvý syn, lebo partizánom tvrdili, že nie sú nemeckej národnosti. Na vraždách mal podiel aj npor. Michal Sečanský, veliteľ Nálepkovej brigády a sovietske partizánky, vrátane A. Linkevičovej. Na tomto mieste partizáni strieľali ľudí od začiatku septembra. Po obsadení B. Bystrice nemeckým vojskom tu sa exhumovalo 82 osôb. Medzi obeťami bolo i niekoľko žien a asi 10 ročné dievčatko,^[131] ktoré bolo zastrelené, keď išlo počas povstania k lekárovi so svojou matkou. Je možné, že z exhumovaných osôb asi 30 zastrelili nemeckí vojaci krátko po obsadení B. Bystrice, no tiež je možné, že nie všetky povstalecké obete boli exhumované.

Toho dňa v Nitrianskom Pravne (pri Prievidzi), kde v tom čase prevažovalo nemecké obyvateľstvo, partizán zastrelil istého Slováka, ktorý hneď nezastal  hneď na výzvu. Partizán sa potom vyjadril, že keby vedel, že dotyčný nie je Nemec, nestrieľal by.^[132]

Toho dňa pri Malužinej (pri Liptovskom Hrádku) veliteľ práporu Ľalia, Ľudovít Šuška, dal zastreliť raneného zajatého nemeckého vojaka a tiež zastrelil des. F. Boja z Lovče, lebo ten bez rozkazu stiahol svoje družstvo o 300 m naspäť. Potom nasledoval ešte väčší ústup a Šuška bol zbavený velenia na tomto úseku a bol menovaný za veliteľa práporu Narcis, na ten úsek, kde sa  nebojovalo. Tiež povstaleckí vojaci počas pôsobenia na tomto úseku, miesto toho, aby nemeckých zajatcov eskortovali do Banskej Bystrice, zastrelili niekoľkých z nich.^[133]

Toho dňa výbuchom míny položenou partizánmi pri Krásne nad Kysucou vo vlaku vezúcom uhlie bol zabitý brzdár A. Bulava z Čadce.^[134]

Toho dňa pri Zliechove partizáni zo 6. roty br. Jána Žižku zastrelili istého Čelku (Čajku), podľa jednej verzie preto, lebo sa zle správal k sovietskym zajatcom, podľa inej verzie pre vyzvedačstvo.^[135]

11. septembra na partizánskom štábe v kúpeľoch pri Kováčovej bol zastrelený krčmár Š. Vigaček z Krupiny a jeho syn údajne preto, lebo mali tajnú vysielačku, v skutočnosti z osobnej pomsty istého Krupinčana. Takisto z Krupiny v neznámy deň tu boli zavraždené dve ženy, M. Krásna a Didová. Pravdepodobne v októbri tu zavraždili nemeckých vojakov zajatých na hrade v Šašovskom Podhradí. Celkový počet obetí, vrátane zajatých nemeckých vojakov, vraj bol asi 50, na čom sa mal osobne podieľať komisár Anton Šagát. V novembri tu bolo exhumovaných a pochovaných na miestnom cintoríne 20 – 25 osôb, z toho 5 žien. Je možné, že nie všetky obete partizánov pri tejto dedine sa našli, vraj boli zavraždené na aj inom mieste, v lese.^[136]

Toho dňa partizáni pri Sklabini zastrelili úradníka a predsedu HSĽS v Sučanoch A. Kočalku a 11 Nemcov z nemeckého dedín tzv. Hauerlandu (bolo to územie pri Kremnici, v Hornej Nitre a v Hornom Turci).^[137]

Toho dňa na ceste medzi Levočou  a Levočskou Dolinou výbuch míny zabil obyvateľa tejto dediny Š. Mlynarčíka. Túto cestu zamínovala 1. rota Gottwaldovej brigády.^[138]

Toho dňa výbuchom míny, položenou odbojárom J. Vojtom, na železnici pri Krásne nad Kysucou bol zabitý vlakvedúci P. Šurman zo Svrčinovca.^[139]

Toho dňa za údajné udavačstvo partizáni zo Podlužianskeho oddielu (7. roty) zv. Ján Žižka zastrelili starostu J. Šimka z Ruskoviec (pri Bánovciach nad Bebravou).^[140]

Toho dňa vo Zvolene, v miestnej časti Pod dráhami, partizáni zastrelili pravdepodobne 12- 14 osôb, no možno až 30, zväčša ukrajinských utečencov.^[141]

Toho dňa pri Trnove (pri Martine) partizáni zastrelili G. Jurányiho z Turčianskych Teplíc.^[142]

12. septembra partizáni na tom istom mieste vo Zvolene zastrelili ďalších 6 osôb.^[143] Podľa oboch svedkov partizáni mali sídlo na zvolenskom zámku, kde pôsobil štáb brigády Za slobodu Slovanov. Niekoľko rokov po vojne sa tu osádzal stĺp elektrického vedenia a tak obete boli exhumované a pochované na neďalekom mieste.

Toho dňa do Sklabine povstalci odvliekli  autodopravcu R. Leitmana z Nitrianskeho                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          Pravna, aj s jeho autom, odkiaľ sa už nevrátil. Okrem neho a spomenutých obetí na tomto mieste do polovice septembra bolo zavraždených aj mnoho iných osôb, hlavne Nemci z Hauerlandu. Po obsadení Sklabine nemeckým vojskom sa tu exhumovalo pravdepodobne 140 obetí, vrátane členov nemeckej skupiny, zastrelených v Martine 28. augusta. Iné pramene uvádzajú až 174 obetí. Pri exhumácii sa zistilo, že prevažnú väčšinu obetí pred zavraždením mučili až do takej miery, že mali zmrzačené telá. Vraždili príslušníci spravodajskej a protispravodajskej skupiny pod velením Veličkovho zástupcu Jurija Černogorova, nazývaní aj čatou smrti. Zo Slovákov poprednú úlohu v tom zohrávali dôstojníci Štefan Procházka a Vojtech Danko,^[144] ktorý neskôr ušiel do Nemecka. Podľa Velička v Sklabini malo byť zavraždených nie 146 osôb, ako to uviedli jedny nemecké noviny na Slovensku, ale oveľa viac, pretože od postrieľania nemeckej misie v Martine do konca tamojšieho pobytu, v tejto oblasti odbojári každý deň zlikvidovali 15 – 20 protivníkov. Takisto podľa Černogorova obetí bolo oveľa viac - 300.^[145]

12. alebo 13. septembra pri Spišskom Bystrom (pri Poprade) partizáni zo zväzku Alexander Nevskij zabili aspoň jedného zajatého nemeckého vojaka.^[146]

V týchto dňoch pri Turčianskych Tepliciach odbojári zastrelili aspoň dvoch ukrajinských utečencov.^[147]

V tých dňoch vo Vyšných Repašoch (pri Levoči) veliteľ levočského partizánskeho oddielu Štefan Slivka zastrelil príslušníka svojho oddielu L. Kissa, lebo ten bez príčiny strieľal z revolveru v miestnej krčme.^[148]

13. septembra v Poráči (pri Spišskej Novej Vsi) príslušníci Tretej diverznej roty Gottwaldovej brigády zastrelili Nemca Lehra z Rudnian. Podľa jedného prameňa za údajné vyzvedačstvo, podľa iného z osobnej pomsty.^[149]

Toho dňa na námestí v Dolnom Kubíne istý partizán zastrelil vojaka A. Javornického z Martina. Príčinou bola hádka: vojak vytýkal partizánovi, že títo nepomáhali vojakom brániť obranné postavenie na Brestovej (na ceste z Ružomberka do D. Kubína) a partizán vojakovi, že vojaci sa rozutekali pred mnohonásobne slabším nemeckým protivníkom.^[150]

Toho dňa veliteľ partizánskeho oddielu Piotr Tichonov medzi D. Kubínom a Párnicou zastrelil partizána. Podľa jedného prameňa preto, lebo ako vodič v opitom stave spôsobil nehodu, ktorá nemala vážnejšie následky, podľa iného preto, lebo spal.^[151]

Toho dňa večer zo Slatiny nad Bebravou (pri Bánovciach nad Bebravou) partizáni z Prvej roty tvoriaceho sa zväzku Ján Žižka odvliekli roľníkov M. Mišáka a Š. Vranku, miestneho predsedu HSĽS. Mučili ich a potom ich zavraždil komisár tejto roty Vladimír Sedlář.^[152]   

14. septembra pri Podkylave (pri Myjave) veliteľ prieskumnej jednotky 2. Stalinovej brigády, Anton Jakubík, so svojimi druhmi zastrelil miestneho obyvateľa Štefana Marku, asi kvôli jeho účasti vo vojne proti Sovietskemu zväzu.^[153]

Toho dňa pri Novej Lehote (pri Handlovej) partizáni zastrelili občana nemeckej národnosti N. Kraussa, ktorý ich zbadal pri kosení. Zrejme sa ich zľakol a snažil sa od nich vzdialiť.^[154]

Toho dňa pri Levoči, na ceste do Kežmarku, nabehlo osobné auto na mínu. Z cestujúcich zahynuli J. Fircová zo Starej Ľubovne a M. Janoščík z Jarabiny. Cestu zamínovala Gottwaldova brigáda, ktorá vo svojej správe uviedla, že výbuch zabil dvoch príslušníkov nemeckého vojska.^[155]

Toho dňa pri Kunerade (pri Rajci) príslušníci 2. Štefánikovej brigády zastrelili obchodníka Š. Teplana z Považskej Bystrice.^[156]

Asi toho dňa na štábe br. Za slobodu Slovanov v zvolenskom zámku zastrelili zajatého nemeckého vojaka, ktorého pravdepodobne zajal jej novobanský oddiel.^[157]

Asi toho dňa pri Liptovskej Lúžnej povstalci mučili a zavraždili študenta J. Surového z Ružomberka, ktorý oboznamoval utečencov, že sa spokojne môžu domov. Tí z neho pred obsadením nemeckým vojskom utiekli pod vplyvom klamlivej povstaleckej propagandy, že Nemci ich všetkých povraždia a žili tu s malými deťmi v zlých podmienkach.^[158]

15. septembra v evanjelickom kostole v Lúčkach (pri Kremnici) partizán Juraj Donoval z 5. oddielu 1. Štefánikovej brigády  zastrelil učiteľa E. Liehmanna, keď sa tento snažil zachrániť sa pred zaistením.^[159]

Toho dňa pri Papradne (pri Považskej Bystrici) partizáni z brigády Jan Žižka odvliekli z autobusu robotníka J. Lališa, veliteľa HG v susednej Jasenici a zavraždili ho. Lališovo telo našli 18. septembra.^[160]

Toho dňa príslušníci zväzku Čapajev pri Brezničke (pri Stropkove) zajali a potom zabili nemeckého vojaka, ktorý roznášal poštu príslušníkom svojej armády.^[161]

V tomto období, podľa jedného prameňa toho dňa, podľa iného 17. septembra, veliteľ oddielu Pavel, J. Trojan pre nejaký spor dal pri Banskej Štiavnici zastreliť odbojárov K. Ivanku a P. Ivanku z Veľkých Uheriec.^[162]

 Asi 16. septembra v osade U Košovských pri Veľkom Poli (pri Žarnovici) skupina npor. Sitára zaistila a potom v lese zastrelila 4 nemeckých civilov.^[163] 

Toho dňa pri Hnúšti partizáni z oddielu Sláva br. Za slobodu Slovanov zavraždili strážnika B. Pelita, emigranta zo Sovietskeho zväzu.^[164]

Toho dňa zo Štiavnika (pri Bytči) partizáni z brigády Jana Žižku odvliekli, olúpili a pri Brvništi zastrelili A. Danielčíka, veliteľa miestnej HG, lebo vraj chcel nahlásiť ich pobyt.^[165]

Toho dňa v Ráztočne (pri Handlovej) povstalecký vodič zrazil sovietskeho partizána. Iní sovietsky partizán ho za to hneď zastrelil.^[166]

16. alebo 17. septembra partizáni ostreľovali osobný vlak idúci z Ilavy smerom na Ladce, preplnenom robotníkmi. Pritom zabili J. Baša z Považského Podhradia a J. Dzuríka z Marikovej.^[167]

17. septembra skoro ráno na moste cez Hron v Sliači, medzi obcami Hájniky a Rybáre, partizáni mučili, olúpili a zavraždili  11 – 12 osôb, lebo vraj boli fašisti a vyzvedači, napr. poslanca slovenského snemu, katolíckeho kňaza A. Šaláta.^[168] Pretože táto vražda mala záporný ohlas u miestnych obyvateľov a informoval o nej aj rozhlas v Bratislave, páchatelia o niekoľko dní boli na tom istom mieste zastrelení svojimi druhmi. Na začiatku povstania v lese tu boli zavraždení i ďalší ľudia.^[169]

Toho dňa na železničnej stanici v Dolných Našticiach (pri Bánovciach n. B.) príslušníci zv. Ján Žižka zajali a potom zastrelili dvoch nemeckých vojakov.^[170]

Asi toho dňa partizáni z oddielu Vysoké Tatry br. Za slobodu  Slovanov vo Východnej (pri L. Hrádku) zastavili rýchlik a vyvliekli z neho 5 nemeckých vojakov. Dvoch z nich zastrelili pri pokuse o útek a potom aj ostatných, hoci sa o útek nepokúšali.^[171]

18. septembra pri Zvolene partizáni z Nálepkovej brigády zastrelili príslušníka br. Za slobodu Slovanov A. Melicherčíka a (zrušiť- pravdepodobne aj) D. Kamhála, po tom, ako sa im odmietli legitimovať.^[172]

Pravdepodobne toho dňa pri Necpaloch (pri Turčianskych Tepliciach) príslušníci miestnej národnej stráže odstrelili 4 nemeckých civilistov, ktorých predtým odvliekli do Sklabine (jeden z nich spáchal samovraždu). Podľa inej, nepravdepodobnejšej verzie obetí bolo 6 a k vražde došlo 8. septembra.^[173]

19. septembra v Kremnici partizáni zastrelili učiteľa A. Rotta (Rotha), funkcionára Nemeckej strany.^[174] V presne nezistený deň zavraždili aj jeho syna.

Toho dňa večer v sídle partizánskeho štábu 2. Štefánikovej brigády pri Kunerade (pri Rajeckých Tepliciach) bolo zastrelených 5 ľudí z okolia, napr. starosta Turia O. Chovan. Vražednej skupine velil policajt Horváth, pôsobiaci v Rajci. Obetí by mohlo byť viac, keby sa jednému odsúdencovi, J. Očkajákovi, nepodarilo ujsť. Dôvodom k vraždám Turiančanov bola zrejme pomsta zo strany komisára tejto brigády Sedláčka, ktorý pred vojnou tu bol zamestnaný na stavbe vodovodu a pritom sa dopustil krádeže, na čo sa mu prišlo. Na tomto mieste sa vraždilo viac dní. Medzi obeťami boli aj ženy, napr. M. Martincová z Rajca. Podľa jedného prameňa Sedláček udal počet obetí na 17 osôb, podľa iného na asi 40 osôb, podľa ďalšieho odhadu ich bolo 80.^[175]

Toho dňa v Dolnej Porube (pri Ilave) cigánsky partizán zastrelil miestneho obyvateľa, tesára A. Dureneca, lebo mu povedal, že nevyhrajú a pohádal sa s ním.^[176]

Toho dňa pri Žiari (pri L. Mikuláši) veliteľ liptovského oddielu br. Za slobodu Slovanov Štefan Felčer odstrelil J. Marčeka, ktorý bol z tohto mesta.^[177]

20. septembra pri Vernári (pri Poprade) partizán Sergej Volkov, komisár  4. diverznej roty Gottwaldovej brigády, zastrelil zajatého nemeckého vojaka.^[178] Partizáni tu tiež v zavraždili miestneho  kováča Tarnociho a jeho manželku. Podľa tamojšej  kroniky povstania  preto, lebo boli proti povstaniu, podľa jednej Vernárčanky  preto, lebo Tarnociová sa vyprávala  po nemecky s nemeckým vojakom, čo partizáni hodnotili ako vyzvedačstvo.^[179]

21. septembra pri Sklenom (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni ako Karol Bance , Gustav Kincel, Jozef Vidner atď. zastrelili 187 mužov z tejto nemeckej dediny a potom ich olúpili. Bola to pravdepodobne najväčšia odbojárska vražda. Vrahovia boli z Leninského oddielu (tiež uvádzaný ako 9. oddiel alebo oddiel Nikolajava) 1. Stalinovej brigády. Ten pozostával z obyvateľov Utekáča a okolia, zo študentov a členov KSS z Bratislavy a Nitry, zo židovských zaistencov z tábora v Novákoch, z politických väzňov a sovieyskych občanov. Príkaz k vražde dal komisár tejto skupiny Leonid Slavkin. Na miesto činu sa mali dostaviť všetci muži z tejto dediny vo veku 15- 60 rokov pod zámienkou kopania zákopov pod hrozbou trestu smrti. V jame, ktorú vykopali, ich potom postrieľali, následne na nich nahádzali granáty a nakoniec ich olúpili. Okolo 20 zaistencom  sa podarilo zachrániť útekom do blízkeho lesa. Niekoľko mužov, medzi nimi miestny katolícky kňaz O. Pöss, boli len poranení a prežili. 63 Skleňanov, ktorí mali byť odstrelení medzi poslednými, sa zachránili na zákrok železničiara Poliaka a najmä miestneho učiteľa J. Štrica, ktorý kričal, že všetci sú nevinní ľudia a medzi nimi sú aj Slováci. Tí potom boli odvezení do povstaleckého koncentračného tábora v Slovenskej Ľupči a odtiaľ zväčša do pracovného tábora v Hronci. Po vražde vrahovia cynicky vyzvali príbuzných obetí, ktorí ešte nevedeli, čo sa stalo, aby im priniesli jedlo. Podľa niektorých partizánov Skleňanov postrieľali preto, lebo sa k nim zle správali, napr. že do nich strieľali. Tí však túto samotnú možnosť popreli s tým, že už na začiatku povstania museli partizánom (z roty Nováky) odovzdať všetky zbrane pod hrozbou trestu smrti. Podľa jedného partizána Skleňanov zavraždili preto, lebo boli Nemci. Pôvodne partizáni chceli odstreliť aj mužov zo susednej nemeckej dediny Horná Štubňa, aj ich zhromaždili, ale nakoniec tí boli tiež odoslaní do tábora nútených prác v Hronci.^[180]

Na túto vraždu o niekoľko týždňov, 1. novembra zaplatil životom jeden povstalecký vojak- záložník, ktorého zajala miestna nemecká domobrana- Heimatschutz, lebo ho pokladali za dobrovoľného účastníka povstania. Obetí mohlo byť vtedy až 6, lebo spolu s ním boli zajatí ešte 5 účastníci povstania, ktorých Skleňania tiež chceli zastreliť, no keď zistili, že povstania sa zúčastnili ako vojaci základnej služby, prepustili ich.^[181]

Napriek tomu, že pri Sklenom partizáni zavraždili viac ľudí, ako neskôr nemecké jednotky v obciach Kľak a Ostrý Grúň, štátne orgány po vojne neprejavili nijakú iniciatívu k vyšetreniu prípadu a k potrestaniu páchateľov. Dokonca, keď v r. 2002 niekoľko bývalých Skleňanov podalo podnet na Generálnu prokuratúru, tá vyše roka napriek opakovaným urgenciám neurobila nič, hoci toto trestné oznámenie bolo najzávažnejšie  počas mnohých rokov na celom Slovensku. Až po obrátení sa na Ministerstvo spravodlivosti a medializácii nečinnosti Generálnej prokuratúry, táto začala konať.^[182]

Toho dňa vo Veľkej Domaši (dnes už nejestvujúcej) partizáni zajali nemeckého dôstojníka, ktorý tam prišiel zaistiť ubytovanie pre nemeckých vojakov, potom ho odvliekli do lesa smerom na Holčíkovce a Rafajovce (pri Humennom), kde ho mučili a zastrelili. Následne nemeckí vojaci zaistili 27 mužov v Holčíkovciach a zobrali do Veľkej Domaši, kde ich mienili odstreliť, no na prosby katolíckeho kňaza Andreja Kovača od toho upustili.^[183]

Toho dňa partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka ostreľovali Trenčianske Teplice, pričom zabili Š. Zajaca z Kubrej, ktorý riadil civilné nákladné auto, s civilistami na korbe.^[184]

Možno toho dňa partizáni zastrelili Martničanov, maliara P. Šenšela a kachliara E. Gombárskeho, členov HG. Ich telá sa našli pri Martine. Podiel na tom vraj mal evanjelický farár zo Sučian a zároveň komunistický odbojár Vojtech Hruška.^[185]

22. septembra partizáni pri Handlovej zavraždili tamojšieho 4- 5 osôb, napr. lesníka I. Lihotského. Lesník bol mučený a zavraždený z dôvodu osobnej pomsty bývalého pytliaka pod politickou zámienkou. Po jej obsadení nemeckým vojskom nasledujúceho dňa sa pri nej našlo zavraždených asi 30 osôb, z ktorých aspoň 11 bolo nemeckej národnosti.^[186]

Toho dňa podľa správy oddielu Majorov jeho príslušníci Muchoradskij a Barčuk pri Turovciach (pri Humennom) zajali a zastrelili nemeckého vojaka. Podľa spomienky osoby z tejto oblasti sa to stalo začiatkom októbra v miestnej časti „Na Dubovej“.^[187]

Asi v tejto dobe pri Kremnických Baniach (pri Kremnici) partizáni zastrelili asi 16- 17 mužov a žien, pravdepodobne ukrajinských utečencov. Neskôr ich telá odstránili.^[188]

V tomto období v Adidovciach (pri Snine ) partizáni zajali 3 nemeckých vojakov, ktorých potom zastrelili.^[189]

23. septembra pri Spišskej Novej Vsi pod vozom s civilmi vybuchla mína. Pritom zahynuli miestni obyvatelia V. Zimnikoval a Z. Šneiderová. Mínu pravdepodobne položili príslušníci Gottwaldovej brigády.^[190]

Toho dňa poobede partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka ostreľovali Trenčianske Teplice, na ulici ktorých bolo mnoho civilov. Pritom zabili roľníka A. Piknu a chyžnú A. Majzlíkovú. Nemeckým vojakom nespôsobili nijakú škodu.^[191]

Asi toho dňa vo Veľkom Poli (pri Žarnovici), partizáni, pravdepodobne z oddielu Pavel, zastrelili miestneho obyvateľa W. Maxa, pretože pred rokmi zbil istého komunistu.^[192]

V tomto období pri Žiari (pri Liptovskom Mikuláši) vtedajší veliteľ liptovského oddielu brigády Za slobodu Slovanov Štefan Felčer dal zastreliť iného partizánskeho činiteľa, poľského profesora J. Dija (tiež Dila i Dilla). Podľa Felčera to bolo preto, lebo Dij bez jeho súhlasu dal zbrane inému oddielu, podľa iných ľudí preto, lebo súperili o vodcovstvo.^[193]

24. septembra z Hnilčíka (pri Spišskej Novej Vsi) partizáni odvliekli notára J. Magda a za dedinou ho zavraždili.^[194]

25. septembra večer na stanicu v Banskej Štiavnici prišiel preplnený vlak s asi 400 zaistenými civilmi nemeckej národnosti najmä z Veľkého Poľa a z Píly, prevažne robotníkov, ktorí mali konať nútené práce pre účely povstania. Eskortu tvorili partizáni z Novobanského oddielu br. Za slobodu Slovanov. Ľudia boli prepravovaní bez poskytnutia vody, časť z nich bola v nákladných vozňoch a podlahou pokrytou karbidovým prachom bez prístupu vzduchu. Preto kričali, strhávali si zo seba šaty, asi 50 z nich sa zadusili. Nakoniec jeden z dozorcov otvoril dvere vagóna. Muži sa tlačili von, tí, čo boli pri dverách, vypadli von a ostali omdletí ležať na zemi. Jeden z dozorcov im priniesol vodu. Jeden zo z ležiacich sa čiastočne prebral a v kŕčoch začal hádzal okolo seba rukami a nohami, pričom silne kopol jedného z dozorcov. Istý povstalec ho na to zastrelil. Ostatní, čo ležali na zemi, sa zľakli a pokúsili sa ujsť. Dvoch z nich zastrelili, tretieho z nich chytili neskôr a obesili. Za trest povstalci 14 – 18 zaistencov odvliekli do staničného skladišťa a tam ich zastrelili na príkaz povstaleckého ppor. Szeneša. V ďalšom vozni sa zaistencom podarilo otvoriť dvere. Nato povstalci začali strieľať do vagóna a hodili doň granát. Celkove zahynulo asi 80 osôb. ()

Táto tragédia mala krvavé dozvuky. Po obsadení Banskej Štiavnice nemeckým vojskom v rámci odplaty za tento zločin nemecká bezpečnostná služba pri Kremničke (dnes súčasť B. Bystrice) zastrelila tamojších obyvateľov, vlakvedúceho  F. Cibulu a jeho dvoch jeho príbuzných pre podozrenie, že k uduseniu zaistencov vo vlaku došlo ich nedbalosťou () a okolo 18. decembra pri Píle zastrelila 8 ľudí, ktorí sa zúčastnili odboja alebo boli podozriví z neho. ⁽⁾ Represálie mohli byť oveľa rozsiahlejšie, lebo nemeckí činitelia pôvodne mienili odstreliť každého desiateho Banskoštiavničana, od čoho ich zachránil tamojší starosta, miestny katolícky farár a okresný predseda HSĽS, František Jankovič, ktorý poukázal na to, že vrahmi neboli jeho farníci.^[195]

26. septembra na chate Trangoška v Nízkych Tatrách (pri Brezne) v noci skupina útočníkov, snažiacich sa zabiť zástupcu veliteľa br. Za slobodu  Slovanov, L. Kalinu, zabila jeho šoféra A. Mikovínyho a Kalinu zranila. Útočníkov viedol veliteľ brigády Voľanskij. Pôvodne veliteľom bol Kalina a Voľanskij bol jeho zástupcom. Dôvodom bol asi boj o postavenie veliteľa v tejto jednotke.^[196]

Toho dňa pri Hodruši- Hámroch (pri Žarnovici) veliteľ práporu Dunaj Andrej Benka- Rybár s iným povstaleckým dôstojníkom a sovietskym partizánom zastrelil dvoch slovenských vojakov, lebo utekali z bojiska.^[197]

27. septembra v Závadke (pri Spišskej Novej Vsi) povstalci olúpili miestneho obyvateľa M. Friedmanského, potom ho odvliekli a zavraždili.^[198]

Toho dňa pri Kunerade pre údajné vyzvedačstvo partizáni zastrelili  I. Stieglitzovú Stiglitzovúň.^[199]

V noci z 27. na 28. septembra v Modrovej (pri Piešťanoch) partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili policajta H. Lehutu, veliteľa miestnej HG, pre údajnú spoluprácu s nemeckým vojskom a vyhrážali sa, že vyvraždia celú jeho rodinu.^[200]

28. septembra pri Jarabinej (pri Starej Ľubovni) partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa J. Kormaníka, ktorého predtým olúpili o potraviny, šatstvo, peniaze, voz i kobylu. Keď išiel za nimi, aby mu vrátili aspoň kobylu s vozom, zastrelili ho.^[201]

Asi toho dňa v Zliechove (pri P. Bystrici) príslušníci zv. Ján Žižka zastrelili 3 ruských emigrantov, ktorý vraj mali priaznivý vzťah k národnému socializmu.^[202]

29. septembra (alebo 19. septembra) v Myjave na partizán František Bim na príkaz veliteľa oddielu Hurban, Miloša Uhra, zastrelil člena Nemeckej strany F. Heidera pre údajné udavačstvo.^[203]

Toho dňa v Sklabinskom Podzámku partizáni napadli nemeckú hliadku. Dvoch jej členov pritom zastrelili a ďalších dvoch zajali a tých následne zastrelili^[204] Nasledujúci deň nemecké jednotky vypálili Sklabinský Podzámok.

Toho dňa pri Lietavskej Lúčke (pri Žiline) pre podozrenie z vyzvedačstva partizáni zastrelili P. Srníka z Babkova.^[205]

Toho dňa partizáni z 1. diverznej roty Gottwaldovej brigády medzi Švedlárom a Nálepkovom (pri Spišskej Novej Vsi) zajali zraneného nemeckého vojaka a potom ho zastrelili.^[206]

30. septembra pri Nálepkove roľník M. Müller, idúc na pole, stúpil na mínu položenú partizánmi a zahynul. Tento priestor predtým mínovali príslušníci Gottwaldovej brigády.^[207]

Toho dňa zomrel následkom zranenia stúpnutia na mínu pri Bajerove (pri Sabinove) 25. septembra, položenou partizánmi, miestny obyvateľ J. Ľaš. Aj v tejto oblasti pôsobili míneri z Gottwaldovej brigády.^[208]

Toho dňa v Ludrovej (pri Ružomberku) zomrel miestny obyvateľ A. Mikulec, ktorého smrteľne zranil granátom partizán z Prvého oddielu 1. Stalinovej brigády, pozostávajúceho hlavne z obyvateľov okolitých dedín. Ten granát hodil do ľudí, hasiacich požiar, založený partizánmi z tohto oddielu na viacerých miestach tejto dediny v noci z 29. na 30. septembra. V ružomberskej nemocnici zomrel aj Ludrovčan J. Novák, ktorého smrteľne postrelil partizán, keď sa odvážal svoj majetok pred ohňom. Podpálenie Ludrovej bolo trestom za nedostatočnú podporu jej obyvateľov povstaniu.^[209]

Koncom septembra vo Venecii, miestnej časti obce Lukov (pri Bardejove) veliteľ oddielu Lipa Vojtech Plachta zastrelil bývalého čatára slovenskej armády Hladilina (Hladylina) z Michaloviec.^[210]

Koncom septembra alebo začiatkom októbra 1944, asi týždeň pred obsadením tejto oblasti nemeckým vojskom, partizáni pri Pitelovej (pri Žiari na Hronom) zavraždili Žida Ing. Bocka s manželkou, ktorý tu pôsobil ako stavbyvedúci na výstavbe cesty.^[211]

1. októbra podvečer pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) veliteľ delostrelectva tamojšieho povstaleckého úseku M. Vesel zastreliť 4 vojakov, ktorí zbehli, napr. Jána Hubu z Liptovskej Osady.^[212] Pretože zbehnutie z povstania bolo veľmi rozšíreným javom, ak by sa tento zastrelili všetci zbehovia, počet obetí povstania z radov príslušníkov povstaleckého vojska by bol niekoľkonásobne vyšší.

Začiatkom októbra pri Konskej (pri Liptovskom Mikuláši) veliteľ liptovského oddielu br. Za slobodu Slovanov Štefan Felčer dal zastreliť istého vojaka ktorý bez povolenia svojich nadriadených nechcel vydať vojenský materiál pre Felčerov oddiel. Sklad materiálu potom Felčer nenašiel. Pritom počas Felčerovho pôsobenia tento oddiel nevyvíjal nijaké bojové akcie.^[213]

2. októbra v Starej Bystrici (pri Čadci) partizánmi, pochádzajúcimi prevažne z tohto okolia, bol olúpený a potom zavraždený jej dobrý starosta, krčmár G. Meštánek. To podlomilo zdravie jeho manželke, ktorá za dva mesiace zomrela na zlyhanie srdca.^[214]

Toho dňa z Necpál v Turci partizáni odvliekli K. Hlavňu, predsedu miestnej organizácie HSĽS a J. Zímena, veliteľa miestnej HG a tí sa už domov nevrátili.^[215]

Asi toho dňa príslušníci oddielu Belova (vl. menom Anatolij Kovalenko) zastrelili v Olejníkove (pri Sabinove) miestneho hájnika E. Kušnirika pre podozrenie so spolupráce s Nemcami.^[216]

Asi 3. októbra medzi Jastrabím a Mníchovou Lehotou partizánmi bol olúpený o auto, peniaze,  šaty a zastrelený mäsiar Š. Juríček z Trenčína, člen HG, keď chcel v jeho okolí nakúpiť svine, podľa partizánov pre Nemcov.^[217]

4. októbra pri Nižnej Sitnici (pri Stropkove) partizán Pančenko z oddielu Majorov zajal a zastrelil nemeckého vojaka.^[218]

Asi v tomto období partizáni zo zväzku Alexander Nevskij na lazoch Šváby (pri Krupine), kde sídlil ich štáb, zastrelili 5 osôb, z toho 2 ženy, vrátane katolíckeho kňaza S. Koroľuka.^[219]

Možno 4.- 6. októbra v háji pri Bobrovčeku (pri Liptovskom Mikuláši) Š. Felčer dal zastreliť pre neopodstatnené obvinenie z vyzvedačstva obyvateľku L. Mikuláša Musilovú a obyvateľa Bobrovčeka R. J. Könyveša.^[220] Podľa iného prameňa k vraždám došlo 17. septembra a obyvateľka L. Mikuláša sa volala A. Šidová.^[221]

Najskôr 5. októbra pri osade Kolarovice pri Petroviciach (pri Bytči) partizáni z piateho oddielu 2. Štefánikovej brigády zastrelili svojho veliteľa J. Dorociaka z Turzovky, lebo sa vraj postavil proti tomu, aby zbíjali. Spolu s nim boli zastrelení 2 sovietski partizáni.^[222] Po zastrelení Dorociaka príslušníci tohto oddielu pravdepodobne nevykonávali nijakú bojovú činnosť.

Ráno 6. októbra pri Lieskovanoch (pri Spišskej Novej Vsi) partizáni vyhodili vlak s robotníkmi, cestujúcimi do zamestnania. Z nich 5 zahynulo hneď a 8 neskôr na zranenia.^[223] Partizáni boli z Gottwaldovej brigády.

Toho dňa v Kremnici vo väznici vojak Ján Zamba zabil 64 ročnú M. Daubnerovú z Kunešova a ďalšie 2 Nemky z okolia a po hádke s krčmárom J. Zandthom toho istého dňa chcel i tohto zastreliť.^[224] Tiež v neznámom čase zastrelili mestského policajta Hözla a pri Kremnici hájnika Jána Poliaka.^[225]

Toho dňa partizáni pri osade Prielok, patriacej do Dolnej Strehovej (pri Veľkom Krtíši) zastrelili J. Mužika, ktorého odvliekli z osady Hámor, patriacej do Muli, pre údajné vyzvedačstvo.^[226]

Toho dňa v Mokradi (pri Dolnom Kubína) partizáni prenasledujúci menšiu nemeckú jednotku zastrelili 12 mesačného syna odbojára J. Janotu na rukách jeho matky, keď s ním vychádzala s pivnice.^[227]

Asi toho dňa v Hnojnom (pri Michalovciach) pri opätovnom lúpení rodiny mlynára Anguša člen partizánskeho oddielu Veža Vojtech Grünberger zastrelili jeho syna, učiteľa Pavla, lebo im jeho otec nemohol dať ďalšie peniaze. Vo svojej správe uviedli, lebo vraj udával partizánov. Nebola to pravda, lebo kvôli Angušovi nebol nikto zatknutý, alebo odvlečený. Hlavnou náplňou tohto oddielu bolo lúpenie a takmer nevyvíjal bojovú činnosť.^[228]

7. októbra v Súľove – Hradnej (pri Považskej Bystrici) partizáni olúpili rodinu Žilovcov, odvliekli otca i syna Žilovcov za dedinu, kde zavraždili otca – M. Žilovca, príslušníka HG, ktorý sa vyjadroval proti nim. Syn bol len poranený a podarilo sa mu ujsť.^[229]

Toho dňa pri Senohrade (pri Krupine) partizáni zastrelili 3 mladých mužov, z ktorých 2 podľa výzoru pochádzali z Ázie, možno to boli utečenci zo Sovietskeho zväzu, pravdepodobne 5. oddielom 1. Štefánikovej brigády.^[230]

Toho dňa v Králikoch (pri B. Bystrici) pre podozrenie z vyzvedačstva partizán zastrelil miestneho horára P. Slobodníka. Ten totiž počúval rádio so slúchadlami, čo nejaký podozrievavý miestny občan pokladal za vysielačku a oznámil to partizánom, ktorí zabili Slobodníka bez toho, aby mu dali možnosť sa k tomu vyjadriť.^[231]

8. októbra v Súľove – Hradnej (pri Bytči) partizáni olúpili a zastrelili mäsiara F. Kossoňa z Hliníka nad Váhom, ktorý tu prišiel kúpiť svine.^[232]

Toho dňa v Trebichave (pri Bánovciach nad Bebravou), v ktorej sa vtedy zdržiaval štáb br. Ján Žižka, partizáni zastrelili lesníka J. Urbánka z Horných Naštíc.^[233] Okrem neho v tomto období počas pobytu tohto štábu v tejto dedine, v jej blízkosti partizáni  zavraždili mnoho ľudí. Asi 9 z nich, ktorí boli pochovaní len v plytkých hroboch v miestnej časti Stráň, na jar Trebichavčan František Hudec spolu s otcom exhumoval a pochoval na miestnom cintoríne. Exhumácia ďalších, ktorí boli pochovaní nad krčmou v miestnej časti Podhora a na ďalšom mieste, Chripkách: len tu malo byť zavraždených asi 30 osôb i na iných miestach, sa už nekonala. Bola zastavená na pokyn z vyšších miest. Podľa dobovej tlače tu bolo zavraždených asi 40 osôb.^[234] Podľa miestnych obyvateľov počet obetí bol ešte vyšší.

10. októbra na následky postrelenia zomrel člen HSĽS, murár J. Pavlovič. Partizáni ho zaistili 10. septembra v Starej Turej a v blízkom Hrachovišti ho postrelili pri pokuse o útek.^[235]

Toho dňa veliteľ Leninského oddielu 1. Stalinovej brigády Piotr Nikolajev pri Blatnici (pri Martine) znásilnil a zavraždil tamojšiu obyvateľku A. Duchajovú.^[236]

Toho dňa pri Stráňanoch (pri Starej Ľubovni) partizáni z oddielu Zaria zajali 3 Nemcov zo stavebnej organizácie Todt, ktorí mali na starosti výstavbu mostov: Jelleneka, Perglera a Wiebauera a potom ich zastrelili.^[237]

Asi toho dňa príslušníci br. Stalin pri Telgárte zastrelili údajného nemeckého nemeckého vojaka, ktorý bol zo Sovietskeho zväzu, lebo vraj udával komunistov.^[238]

Asi toho dňa príslušníci Kírovej roty z 2. taktickej skupiny na príkaz veliteľa tamojšieho povstaleckého úseku Jána J. Staneka pre údajné vyzvedačstvo zastrelili 15 ročného Jána Friedmanského z blízkych Hrabušíc.^[239]

11. – 15. októbra v Babinej (pri Krupine) cigánsky partizán Alexander Kakara zastrelil 2 Cigánov zo susednej dediny Banský Studenec, ktorých partizáni podozrievali, že slúžili ukrajinským vojakom ako sprievodcovia.^[240] V tomto období asi 2 000 vojakov ukrajinskej národnosti, ktorí dobrovoľne slúžili Nemecku, bojovalo proti povstaniu. Ďalších asi 10 000 bolo nasadených v tylových jednotkách na Slovensku a niekedy sa zúčastňovali protipartizánskych akcií.^[241]

12. októbra v noci pri Muráni bol zastrelený miestny obyvateľ J. Sklenárik strážou, lebo tá sa domnievala, že dotyčný je Nemec.^[242]

13. októbra pri Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom) v noci niektorým zo svojich partizánskych druhov bol výstrelom zozadu zastrelený veliteľ 2. Stalinovej brigády, Iľja Dibrova (Dibrov), ktorý jej velil asi týždeň. Mnoho rokov sa o tom šírila do verejnosti nepravdivá a nepravdepodobná verzia, že Dibrovu zabila niekoľkočlenná skupina nemeckých vojakov, ktorým sa podarilo ujsť. Už krátko po vražde sovietski partizáni oznámili, že jej organizátorom bol M. Uher, veliteľ oddielu Hurban tejto brigády.^[243]

Toho istého dňa na Brinkách pri Toryskách (pri Levoči)^[244] bol zastrelený partizán, komunista O. Bendík, člen levočského oddielu. Podľa oficiálnej verzii páchateľmi boli nemeckí agenti, podľa inej verzie levočskí komunisti medzi sebou bojovali o vedúce funkcie, podľa ďalšej verzie Bendíka zastrelili jeho druhovia, lebo sa postavil proti ich lúpeniu.^[245]

Toho dňa pri Ľubietovej (pri Banskej Bystrici) povstaleckou eskortou boli zavraždení 6 slovenskí dôstojníci, ktorí sa nepridali k povstaniu, napr. plk. O. Zverin a O. Kanák. Na vražde sa podieľali niektorí spravodajskí dôstojníci povstania a vojenský sudca a J. Čipke, vraj preto, aby neohrozili kariéru niektorých povstaleckých dôstojníkov. Podľa oficiálnej verzii boli zastrelení pri pokuse o útek.^[246]

Toho dňa príslušníci 1. Stalinovej brigády zajali kpt. B. Roseho z divízie Tatra, odvliekli ho na ich štáb pri Tureckej, kde ho v neznámy čas zastrelili.^[247]

Okolo 14. októbra pri Ľutove (pri Bánovciach nad Bebravou) partizáni zo 7. roty zv. Ján Žižka zastrelili pre údajné udavačstvo tamojšieho obyvateľa, stavebného robotníka P. Tomeka, no zrejme preto, lebo ho pokladali za Nemca.^[248]

Toho dňa alebo o niekoľko dní neskôr v dome pri železničnej stanici Dolných Našticiach (pri Bánovciach n. B.) partizáni zo zv. J. Žižka pod vedením komisára Tretej roty Viliama Hanzela (krycím menom Ján Roháčik) zajali a potom zastrelili 2 – 3 nemeckých vojakov.^[249]

15. októbra v Oravskom Podzámku partizáni začali hneď strieľať na prechádzajúce osobné auto s civilistami, pričom smrteľne poranili úradníka M. Stana.^[250]

15. alebo 16. októbra v osade Plešivá, patriacej do Zázrivej, partizáni, pravdepodobne z oddielu Signál, zastrelili Hruštínčana F. Hoju, ktorý im nosil tabak, vraj preto, aby neprezradil, kde sa nachádzajú a tiež  Zázrivčana O. Kozáka – Kildiša a Čadčana J. Beleša.^[251]

16. októbra v osade Kozinská, patriacej do Zázrivej (pri Dolnom Kubíne) partizáni zo skupiny Výbuch zastrelili miestnych obyvateľov P. Štiaka a roľníka J. Trnovca. Domnievali sa, že Trnovec, člen povstaleckého národného výboru, ktorý partizánom preukázal pomocné služby, na nich strieľal a začali ho biť. Keď ich Štiak začal prosiť, aby Trnovca pustili, odvliekli oboch na Vyšný koniec a zastrelili. Už na druhý deň príslušníci oddielu Signál, konštatovali, že obaja nemali nič spoločného s protipartizánskou činnosťou.^[252]

Toho dňa v Ludrovej (pri Ružomberku) zomrel tamojší obyvateľ Š. Šindléry, ktorého spolu s J. Novákom smrteľne zranil partizán, keď si odvážal majetok pred ohňom počas spomenutého trestného prepadu tejto dediny partizánmi v noci z 29. na 30. septembra.^[253]

Toho alebo nasledujúceho dňa pri Kamienke (pri Humennom) partizáni oddielu Veža zajali dvoch nemeckých vojakov, ktorých  odovzdali partizánom z oddielu Jastrib a tí ich zastrelili.^[254]

Asi toho dňa partizáni z 9. práporu zv. Ján Žižka zastrelili pri Slatinke n. Bebravou údajného nemeckého agenta, policajta M. Sýkoru.^[255]

17. októbra večer v kopaniciach Majeričky patriacich do Podbranča (pri Myjave) partizáni zastrelili miestneho predsedu HSĽS, murára J. Kubu.^[256] Okrem neho v presne nezistenej dobe z tejto dediny zavraždili aj Š. Havlíka, pre údajnú spoluprácu s Nemcami.^[257]

18. októbra na samote Mikláč, patriacej do Zbory (pri Púchove), partizáni sa pokúsili odzbrojiť policajnú hliadku z Lúk. Pritom zastrelili policajta M. Kurica, ktorý sa postavil na odpor.^[258]

Toho dňa sovietski partizán z oddielu Taratinova pri Pliešovciach (pri Zvolene) zastrelil strážneho(podľa jedného prameňa vojaka, podľa iného partizána), keď ho ten vyzval, aby ostal stáť.^[259]

Asi toho dňa pri osade Kulháň patriacej do Nemečiek (pri Topoľčanoch) príslušníkmi 10. práporu zv. Ján Žižka boli zastrelení dvaja údajní vyzvedači. Jeden z nich mal byť asi 17 ročný mladík z Valašskej Belej, druhý bol Plagáň z Radiše, partizán.^[260]

Toho dňa partizáni oddielu Jastrib vo Vihorlate zastrelili dvoch zajatých nemeckých vojakov.^[261]

V tých dňoch v Ruskej Porube (pri Stropkove)  istý partizán zastrelil sovietskeho partizána K. Adgodajevka, lebo bezdôvodne strieľal z pištole. Podľa niektorých prameňov to bol Štefan Kubík (pôvodne Bernát Friedman) zo zväzku Čapajev, podľa Kubíkovho tvrdenia to bol komisár oddielu Ščors zo zväzku Stalin.^[262] 

19. októbra pri Príbovciach (pri Martine) pri oprave železničnej trati, mínou položenou partizánmi, boli zabití robotníci J. Fujko a J. Húščava.^[263]

20. októbra nemeckí vojaci pomáhali orať na pozemku statkárky H. Stridzelovej pri Drietome (pri Trenčína). Partizáni 3 z nich zajali a potom 2 z nich, K. Gutscheho a W. Melzela zastrelili, tretiemu sa podarilo ujsť.^[264] Na odvetu nemecké bezpečnostné sily 25. októbra pri Drietome obesili 4 zaistených partizánov.^[265]

Asi toho dňa partizáni pri obci Černina (pri Humennom) zastrelili pre nedisciplinovanosť svojich druhov Antona Pašku a Ivana Družbeckého zo západného Slovenska.^[266]

21. – 22. októbra, resp. neskôr, príslušníci brigády Smrť fašizmu v Nízkych Tatrách, pravdepodobne pri Balážoch, zajali a obesili dvoch nemeckých vojakov.^[267]

22. októbra v Detve spravodajský dôstojník Nikolaj z 1. Štefánikovej brigády zastrelil horára P. Lehockého z lazu Blýskavica z Horného Tisovníka na udanie miestnych obyvateľov ako nemeckého agenta. V skutočnosti to bola pomsta za jeho svedomité vykonávanie služby.^[268]

Toho dňa z Jakubovian (pri Sabinove) partizáni odvliekli a zavraždili miestnych obyvateľov J. Galajdu a J. Martona pre údajnú spoluprácu s Nemcami.^[269]

Toho dňa alebo v nasledujúcich dňoch v Klenovských vrchoch partizáni br. Rákosi zlikvidovali údajného zradcu.^[270]

23. októbra pri osade Ďurkovka (pri Utekáči) veliteľ práporu Narcis Ľudovít  Šuška zastrelil spojára práporu, lebo zaspal v službe.^[271]

Asi toho dňa sovietskym partizánom zo zväzku Stalin pri Dobšinej pre podozrenie z vyzvedačstva bola zastrelená pomocníčka partizánov Szlatnaiová z Dobšinskej Ľadovej Jaskyne.^[272]

Asi toho dňa pri vrchu Kyjov vo Vihorlate, kde niekoľko partizánskych skupín malo základne, partizáni zastrelili veliteľa polície v Michalovciach Ľ. Šišku, lebo vraj spolupracoval s Nemcami a zle sa správal k miestnym obyvateľom.^[273]

V noci z 23. na 24. októbra v Malých Ledniciach (pri Púchove) partizáni zavraždili obchodníka, gardistu K. Pohanku a jeho manželku. Potom ich obchod a krčmu vylúpili.^[274]

24. októbra dňa vo Vyšných Hágoch (pri Poprade) partizáni olúpili a zastrelili lesníka E. Polnischa s manželkou, ktorí boli nemeckej národnosti a vraj zrádzali. Páchatelia boli z oddielu Vysoké Tatry br. Za slobodu Slovanov.^[275]

Toho dňa partizáni v B. Bystrici zastrelili riaditeľa Slavošovských papierní B. Janotu (Janatu), lebo sa hlásil k nemeckej národnosti a bol podozrivý z nepriateľskej činnosti^[276] a E. Lackovú, možno nedopatrením.^[277]

Toho dňa pri Žiari partizáni z oddielu Ľvovci zastrelili učiteľa A. Krasa (pôvodne sa volal Kraus) z neďalekých Liptovských Matiašoviec, pravdepodobne kvôli osobnému sporu.^[278]

Asi toho dňa pri Červenej Skale (pri Dobšinej) partizán Zajac z br. Jánošík zastrelil nemeckého vojaka- parlamentára, ktorý navrhoval ustupujúcim partizánom vzdanie sa.^[279]

25. októbra komisár liptovského oddielu br. Za slobodu Slovanov Ján Galica, partizán Otto Šimko a ďalší partizán v Žiarskej doline zastrelili nemeckého vojaka H. Nussa, ktorého predchádzajúceho dňa partizáni zajali pri neďalekom Liptovskom Mikuláši, keď sa tam neozbrojený prechádzal s dievčaťom, lebo vraj bol veliteľom koncentračného tábora v Dachau. Veliteľ tohto tábora nejestvoval. Keď nemeckí vojaci ho hľadali, istý partizán zo Smrečian na nich vystrelil a zabil jedného z nich. Na odvetu 28. októbra nemecké vojsko delostrelectvom ostreľovalo Smrečany i Žiar, čím poškodilo najmä Smrečany a obsadilo obe dediny. Pritom zahynulo 5 miestnych obyvateľov. Mohlo ich zahynúť oveľa viac, lebo pôvodne Nemci chceli postrieľať 300- 400 mužov v Smrečanoch, ale na príhovor miestnych činiteľov od toho upustili. Možno by upustili aj od prepadu týchto dedín, lebo ich prípravy boli viditeľné a miestni občania ich chceli poprosiť, aby im neublížili, ale zástupca partizánskeho veliteľa, zubný technik Weiss z L. Mikuláša im pohrozil, že ak sa o to pokúsia, budú zastrelení.^[280]

Toho dňa v Slovenskej Ľupči (pri Banskej Bystrici) partizáni zastrelili E. Büchlera, kožušníka z Martina alebo z Bratislavy.^[281] V ten deň ušlo niekoľko sto zaistencov z povstaleckého väzenia,  ktoré bolo v zámku pri tejto dedine, pretože sa dozvedeli, že partizáni ich chcú zastreliť. Partizáni na nich spustili paľbu. Po nej sa v lesíku pri tejto dedine našla zastrelená žena s 2 deťmi, pravdepodobne z Martina. Zrejme zahynuli v dôsledku tejto paľby.^[282]

Toho dňa na hore Kohút (pri Revúcej) partizáni oddielu Koloďažnyj zastrelili údajného vyzvedača s ukrajinským menom.^[283]

Asi v ten deň pri Kremnici partizáni zabili z 15 mužov z blízkej dediny Lúčky a 10 mužov z dediny Kopernica. Pretože boli Nemci, boli povstaleckými činiteľmi nasadení za veľmi zlých pracovných podmienok na nútené práce vo Vlkanovej a v Sliači, napr. v chladnom októbrovom počasí spávali po 70 v jednom železničnom vagóne. Boli prepustení krátko pred príchodom nemeckého vojska. Nešli domov bezpečnou hlavnou cestou, ale kratšou vedľajšou lesnou cestou a už sa nevrátili. Obetí spomedzi nich by mohli byť stovky, ak by ich postrieľali podľa návrhu niektorých predstaviteľov povstaleckej armády, napr. mjr. Kováča. Medzi nimi by boli aj Slováci, ktorí sa tu sčasti nachádzali na základe bezdôvodných udaní. Aj pre obavu, že by takýto krok vyvolal rozsiahle nemecké represálie, tento návrh sa odmietol.^[284]

26. októbra pri Lednických Rovniach (pri Púchove) príslušníci 2. Stalinovej brigády zavraždili lesníka R. Nathera, ktorý bol nemeckej národnosti, pre podozrenie z vyzvedačstva.^[285]

Pravdepodobne toho dňa v krčme v Novej Lehote (pri Piešťanoch), veliteľ br. Boženko, A. Snežinskij (vlastným menom Aroneckij alebo Areneckij), pre podozrenie z vyzvedačstva zastrelil mladistvých I. Mikloviča z blízkeho Pobedima a V. Dobroňa (Dobronského) z Dolného Hričova, ktorí pridali k partizánom, no po krátkom čase od nich chceli zbehnúť.^[286]

27. októbra na niekoľkých miestach pri osade Magurka, patriacej do Partizánskej Ľupči (pri Ružomberku), partizáni olúpili a zavraždili skupinu civilistov nemeckej národnosti, hlavne z Kunešova. Tí tiež boli povstaleckými činiteľmi nútene nasadení na stavby, napr. letiska pri Brezne, za veľmi zlých pracovných podmienok, najmä trpeli hladom. Krátko pred príchodom nemeckého vojska, 25. októbra, boli prepustení. Domnievali sa, že najlepšie cesta domov bude cez Liptov. Takmer nikto z nich sa nevrátil, okrem tých, ktorí počas pochodu oddelili od hlavnej skupiny alebo ktorým sa podarilo ujsť. Podľa viacerých prameňov ich dal zavraždil Mikuláš Končinský zástupca veliteľa prieskumu oddielu Pobeda br. Za oslobodenie Slovanov. Pochovaní boli v miestnych častiach Viedenka, Dolinka a Kapustisko. Jednotlivé pramene udávajú rôzny počet obetí: 69, asi 75, asi 90.^[287]

Toho dňa pri Hornej Lehote (pri Brezne) sovietsky partizán Ivan z Gottwaldovej brigády zastrelil istého civilistu, lebo vyzýval iných civilistov, ktorí tam utiekli z obavy pred nemeckými vojakmi, aby sa vrátili.^[288]

Toho dňa alebo v predchádzajúcich dňoch, komisár br. Jánošík G. Kuzmenko (Guzmenko) pri Valaskej (pri Brezne) zastrelil zajatého vojaka nemeckej armády Orechovského.^[289]

V tomto období veliteľ spravodajského a protispravodajského oddielu 1. Štefánikovej brigády Jurij Černogorov pri Jasenskej doline v Nízkych Tatrách zastrelil zajatého nemeckého vojaka.^[290] Nie je isté, či na tomto mieste došlo aj k ďalšej vražde.^[291]

28. októbra pri Klenovci (pri Rimavskej Sobote) partizáni zo zv. Chruščov zastrelili obecného sluhu J. Moncoľa zo susednej Kokavy nad Rimavicou, pre údajnú spoluprácu s nemeckým vojskom.^[292]

29. októbra partizáni brigády Kriváň pri Vinnom (pri Michalovciach) zajali a umučili na smrť dvoch nemeckých vojakov. Nasledujúceho dňa nemeckí vojaci vypálili Vinné a zabili niekoľko jeho obyvateľov.^[293]

30. októbra v Heľpe partizáni pre neoprávnené podozrenie zo spolupráce s nemeckým vojskom zavraždili Heľpana M. Kukuľu.^[294]

Toho dňa v Salmoši, ktorý je dnes súčasťou Novej Dediny (pri Leviciach) partizáni pod velením zástupcu náčelníka štábu oddielu Vorošilov, Františka Pindrocha, ostreľovali nákladné autá, ktoré viezli ukrajinských utečencov, pričom utrpela smrteľné zranenie K. Čornobilová. Ostatných utečencov partizáni zbili.^[295]

Toho dňa v oblasti Prašivej v Nízkych Tatrách partizáni z 1. Stalinovej brigády zajali nemeckého vojaka a po jeho vypočutí veliteľom Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Československu Alexandrom Asmolovom ho zastrelili.^[296]

Koncom októbra v Červenici (pri Prešove) zomrel miestny obyvateľ J. Mika, ktorého ťažko poranili začiatkom októbra partizáni, keď bránil istú  ženu, ktorú sa jeden z nich pokúsil znásilniť.^[297]

V noci z 31. októbra na 1. november pri Ploskom (pri Jelšave) bol zastrelený partizán z oddielu Koloďažnyj, pochádzajúci z neďalekej Čiernej Lehoty, podľa všetkého niektorým zo svojich druhov.^[298]

1. novembra ráno pri lúpežnom prepade cestujúcich električky pri Trenčianskych Tepliciach partizáni z 9. práporu zv. Ján Žižka smrteľne poranili tamojšieho obyvateľa F. Baumgartnera, ktorý bol nemeckej národnosti.^[299]

Toho istého dňa pri Trstíne (pri Trnave) partizáni z br. Boženko pod velením Snežinského vyhodili osobný vlak. Cieľom mnohých cestujúcich bola návšteva cintorínov. Pritom zahynuli železničiari J. Mikulka a J. Lysák a neskôr na následky zranení aj občan J. Procházka.^[300]

V tej dobe, podľa jedného prameňa 1. novembra, podľa iného 3. novembra, partizáni z oddielu skupiny Veža pri Vinnom (pri Michalovciach) zastrelili robotníka J. Bodnára z Michaloviec pre údajné vyzvedačstvo.^[301]

Toho dňa v Dobrej Vode (pri Vrbovom) príslušníci br. Boženko pre podozrenie z vyzvedačstva zastrelili H. Babera.^[302]

2. novembra pri Hradišti pod Vrátnom (pri Brezovej pod Vrátnom) partizáni z br. Boženko pod vedením Zdražila vyhodili osobný vlak. Pritom zahynul Brezovčan J. Rechtoris a ďalších 5 civilov, asi 10 civilistov bolo ťažko zranených, z ktorých aspoň 2 dodatočne zomreli na následky zranení.^[303]

Toho dňa pri Lazisku partizáni zastrelili E. Kubáňa z neďalekého Liptovského Mikuláša.^[304]

Toho dňa v lese Medveďov pri Kaluži (pri Michalovciach) partizáni zajali a zastrelili dvoch nemeckých vojakov.^[305]

V tom čase pri osade Gápel, ktorá patrí do Zliechova (pri Ilave) partizán I. Müller na príkaz veliteľa oddielu 1. Stalinovej brigády Boginského zastrelil partizána Volkmanna. Podľa jednej verzie preto, lebo tento pred obchodom, do ktorého si išiel niečo kúpiť, odložil si pušku, podľa inej preto, lebo tú pušku predal.^[306]

3. novembra pri Dobrej Vode (pri Vrbovom) partizáni z oddielu Štefánik z 2. Stalinovej brigády zastrelili lesníka D. Hirnera^[307], možno pre jeho členstvo v Nemeckej strane.

Toho dňa pre nepravdivé podozrenie zo spolupráce s Nemcami partizáni zobrali z Uhrovca (pri Bánovciach nad Bebravou) podnikového strážnika M. Temeša a zastrelili ho v neďalekej Omastinej, kde sídlil štáb zväzku Ján Žižka.^[308]

Toho dňa v Hutách (pri L. Mikuláši) veliteľ oddielu Tichonov dal odstreliť komisára tohto oddielu Baťka- Tabakova (Š. Tabaka, resp. Tabačeka), ktorý predtým opustil tento oddiel s väčšinou jeho slovenských príslušníkov.^[309]

Asi toho dňa pri vrchu Kyjov vo Vihorlate pri Vinnej (pri Michalovciach) partizáni zastrelili zajatého nemeckého poddôstojníka L. Ehna.^[310]

4. novembra pri Kľačanoch (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni zastrelili úradníka V. Grúňa z Bobrovca, bývalého príslušníka povstaleckej armády^[311], ktorého tam vylákali a olúpili.

Toho dňa vo Valaskej Belej partizáni odťali hlavu bohoslovcovi I. Teplanovi z Považskej Bystrice, ktorého vylákali z domu s peniazmi pod zámienkou záchrany jeho otca. Ale jeho otec už vtedy bol zavraždený partizánmi v Kunerade.^[312]

4. alebo 5. novembra pri Šterusoch (pri Vrbovom) partizáni zastrelili robotníkov J. Ilenčíka- Držku z Kočína a J. Huňavého z Dolného Lopašova.^[313]

V noci z 5. na 6. novembra pri osade Pištekovci patriacich do Valaskej Belej (pri Prievidzi) partizáni zastrelili miestnych obyvateľov A. Chrumku, jeho synovca a manželku, ktorú predtým znásilnili. Dôvod u manželov Chrumkovcov nie je známy, ich synovca zastrelili len preto, lebo sa neskoro vracal domov a mienil prespať u svojich príbuzných. Takisto vtedy zabili aj mlynárskeho pomocníka Š. Novotku z osady Števíkovci.^[314]

Toho dňa v Hraničnom (pri Starej Ľubovni) partizáni z Poľska zastrelili z neznámeho dôvodu miestneho obyvateľa J. Stašáka.^[315]  

Asi toho dňa pri Košeci (pri Ilave), miestni partizáni zo zv. Ján Žižku, zavraždili J. Findela, bývalého správcu cementárne v Ladcoch a ďalších 5 Židov, ktorí sa tu skrývali. Jedno žena a jedno dievčatko bolo len zranené a zachránili sa.^[316] Vraj členovia tejto skupiny začiatkom r. 1945 zastrelili i duševne zaostalú tamojšiu obyvateľku Turčekovú, ktorá im nosila jedlo a ktorú zneužívali, následkom čoho otehotnela.^[317]

V tomto období, pred napadnutím snehu, pri Sihle (pri Brezne), v miestnej časti Jedľová partizáni zastrelili asi 12 zajatých nemeckých vojakov. Okrem v presne nezistenej dobe pri hájovni Strundženo sovietski partizáni olúpili a zastrelili dvoch Židov.^[318]

Asi 7. novembra pri vrchu Kyjov vo Vihorlate partizáni zastrelili zajatého nemeckého vojaka. O niekoľko dní nemecké jednotky prepadli túto základňu, pričom sa zmocnili vojnového denníka veliteľa najväčšej partizánskej jednotky na tomto mieste, Kriváňa, J. Vogla (neskôr Sokolovského). V ňom bolo, že velenie Kriváňa zastrelilo každého zajatého nemeckého vojaka. Preto na výstrahu 15. novembra na Bielej hore (pri Michalovciach) zastrelili 12 zajatých vojakov z tejto jednotky.^[319]

8. novembra na kopaniciach Jastrabinec patriacich do Myjavy bol svojim druhom zavraždený partizán L. Ševela z Nitry.^[320]

Pri vrchu Ľubietovský Vepor v oblasti Poľany partizáni z oddielu Thälmann brigády Za slobodu Slovanov podľa jedného prameňa okolo 8. novembra zastrelili  dvoch zajatých nemeckých vojakov, podľa druhého prameňa zabili okolo 10. novembra jedného zajatého nemeckého vojaka.^[321]

9. novembra na samote Pustatina patriacej do Trstína (pri Trnave) partizáni prepadli dom J. Notného. Jeho manželka s 10 ročnou dcérou Adrianou sa pokúšala ujsť, pričom bola postrelená a dcéra zastrelená. Je pravdepodobné, že partizáni vo tme nevideli, že uteká dieťa,^[322] ale aj tak nemali právo strieľať.

Toho dňa v Pribyline (pri L. Hrádku) partizáni z oddielu Vysoké Tatry brigády Za slobodu Slovanov zbili a potom zastrelili krajčíra A. Benčeka, možno preto, že bol členom HG alebo pre podozrenie, že nesympatizuje s nimi.^[323]

Toho dňa na ceste medzi Nižnou Slanou a Gočovom (pri Dobšinej) zahynuli výbuchom míny položenou partizánmi rehoľníčky K. Martinková a A. Švecová, ako aj šofér nemeckého vojenského auta, ktorí ich prevážal z Bardejova do Dobšinej.^[324]

Toho dňa z Veľkých Bedzian (dnes súčasť Topoľčian) partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka vylákali troch Cigánov: G. Karvaiho, Š. Kudryho a J. Lendela pod zámienkou hudby na svadbe a potom ich v hore zastrelili, lebo vraj prezradili Nemcom, že chceli zajať tamojšieho veliteľa nemeckej polovojenskej jednotky.^[325] 

Toho dňa pri Prietrži (pri Senici) veliteľa družstva oddielu Reptu, J. Žáka, zo Záhorskej Vsi zastrelili jeho druhovia, lebo pri prestrelke s nemeckou jednotkou pri Hlbokom bol zranený na nohe. Obávali sa, že môže byť zajatý a potom môže prezradiť údaje o nich.^[326]

Toho dňa Chlmci (pri Humennom) partizáni z oddielu Veža zajali 4 – 7 nemeckých vojakov, ktorých zastrelili pri Porúbke na pastvine Lasky. V odvete za tento prepad 15. novembra nemeckí vojaci vypálili Chlmec.^[327]

Asi 10. novembra (podľa policajného záznamu; podľa záznamu partizánov to bolo 7. novembra) kopanici Harušťákovci, patriacej do Lubiny (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni z br. Boženko pre podozrenie zo spolupráce s Nemcami zavraždili lesníka J. Harušťáka (resp. Haruštiaka) s manželkou Annou a dcérou Emíliou a ich dom vylúpili.^[328]

Toho dňa partizáni z oddielu Plamia (Plameň) odvliekli lesného správcu Gödla (tiež Günla), tiež z Veľkých Uheriec (pri Partizánskom), aby ho vraj s niekoľkými ďalšími odvlečencami vymenili za osoby, zaistené nemeckými orgánmi. 24. novembra sa našlo jeho telo v Klížskom Hradišti. Malo to byť z pomsty miestnych občanov.^[329]

Asi toho dňa pri Veľkej Frankovej (pri Spišskej Starej Vsi) partizáni zabili miestneho obuvníka J. Tropiaka, pravdepodobne pre podozrenie spolupráce s Nemcami.^[330]

Asi v tejto dobe, možno 11. novembra, vo vojenskom výcvikovom priestore Valaškovce (pri Humennom) na viacerých miestach ako Pri vodárni a Valaškovský jarok (Rúbaň potok) partizáni zastrelili asi 150 zajatých maďarských vojakov z 2. horskej brigády, lebo vraj niektorí z nich chceli ujsť a preventívne postrieľali i ostatných. Niektorým z nich sa podarilo uniknúť a zachrániť sa, jeden z nich vraj pochádzal od Veľkých Kapušian. Asi 30 vojakom partizáni dovolili poslať poštou pozdravy blízkym osobám, bez toho, aby sa mohli zmieniť, čo ich čaká. Niektorí vojaci sa asi chceli skryť v studni, ktorá slúžila ako vodný zdroj pre tento výcvikový priestor a tu boli zavraždení. Preto boli neskôr exhumovaní a pochovaní na inom mieste.^[331] V tejto oblasti pôsobili viaceré partizánske skupiny a nie je isté, ku ktorej patrili vrahovia. Podľa výpovede miestnych obyvateľov sa zdá, že by to mohol byť oddiel Bogun (vl. menom B. Kozlov).

V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci mali zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho od odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič s poukazom na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.^[332]

11. novembra partizáni z nemeckej dediny Chvojnica (pri Prievidzi) odvliekli so sebou 3 mužov, ktorých o niekoľko mesiacov pri Magure našli zastrelených.^[333]

Toho dňa pri Klíži (pri Topoľčanoch) partizáni odstrelili bankového úradníka J. Babkoviča a jeho brata z neďalekej Ješkovej Vsi, keď išli navštíviť brata v Skýcove.^[334]

Toho dňa pri Tisovci partizáni z roty Radula zo zväzku Chruščov pri Tisovci prepadli auto s úradníkmi, ktorí viezli výplatu tamojším robotníkom. Zmocnili sa peňazí a pritom smrteľne zranili J. Filadelfiho, ktorý ešte v ten deň zomrel v Likieri (dnes súčasť Hnúšte). Podľa odbojárky A. Englerovej tento prepad podnietil Ondrej Klokoč, ktorý počas povstania bol člen SNR i predseda Okresného národného výboru v Hnúšti (a v r. 1968 – 1975 predseda SNR), aby mal peniaze na vydržiavanie milenky. Lup sa mal rozdeliť medzi ním a partizánmi.^[335]

V tomto období pri Oreskom (pri Humennom) partizáni zastrelili dvoch vojakov zo Sovietskeho zväzu, otca i syna, lebo ich vraj chceli otráviť.^[336]

12. novembra partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka vo Veľkých Ripňanoch (pri Nitre),  zastrelili člena miestnej stráže E. Rolfusa, nemeckej národnosti. Aj keď sa im nepodarilo ulúpiť 6, 5 mil. Ks, určených na výkup obilia, olúpili o 200 000 Ks tamojších nemeckých obyvateľov.^[337]

Asi toho dňa (podľa iných  prameňov 5. alebo 6. novembra) v Honciach (pri Rožňave) partizáni z oddielu Karol (tiež Otec) zajali 3 nemeckých vojakov, ktorých potom odstrelil komisár Viktor Majda (pôvodným menom Vlasov) na štábe oddielu v Čiernej Lehote.^[338]

16. novembra pri Prochote (pri Žarnovici), partizáni z br. kpt. Nálepku zastrelili zástupca veliteľa Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy^[339] (POHG)  v Banskej Štiavnici J. Bevilaquu, ktorý tam prišiel za svojou manželkou, bývajúcou v tejto obci. Do týždňa zastrelili aj ďalších jeho 2 – 3 druhov z POHG, ktorí prišli spolu s ním, lebo vraj prišli vyzvedať, hoci nevedeli, že v Prochote sú partizáni.^[340]

Asi toho dňa pri Selci (pri Trenčíne) partizáni zastrelili svojho druha J. Sedláka z Krivosudu- Bodovky, lebo si riadne neplnil svoje povinnosti.^[341]

V noci zo 16. na 17. novembra v Pružine (pri Považskej Bystrici), partizán Foltýn z oddielu Vpřed robotníka F. Belavého, keď sa vracal domov z práce, lebo vraj nezastavil na výzvu.^[342]

17. novembra v Slatvine (pri Spišskom Podhradí) niektorí partizáni z levočského oddielu lúpili na fare. Miestni obyvatelia chceli farárovi pomôcť. Keď prišli na faru, partizáni zastrelili O. Kandrika.^[343]

Toho dňa pri Girovciach (pri Giraltovciach) po predchádzajúcom opakovanom olupovaní a po mučení partizáni z oddielu Buďonnyj (tiež oddiel I. Kuľbakina) zo zv. Čapajev zavraždili katolíckeho kňaza J. Nemca z Lieskovca.^[344]

18. novembra pri Závade (pri Stropkove), príslušníci zv. Čapajev krátko pred prechodom tejto jednotky cez front na sovietsku stranu, zastrelili komisára tejto jednotky  A. Luneva, veliteľa oddielu tohto zväzku A. Miťajeva a ďalších 3 dlhodobých sovietskych príslušníkov tejto skupiny pre údajnú spoluprácu s nepriateľom.^[345] Neskôr sovietsky súd rozhodol, že s nepriateľom nespolupracovali.

Toho dňa pri Omastinej príslušníci zv. Ján Žižka po zverskom mučení zavraždili T. Rybára z neďalekých Dolných Ozoroviec pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s nemeckým vojskom.^[346] Okrem neho tu predtým, v presne nezistenom čase v októbri alebo v novembri, zavraždili aj lesníka H. Cigáneka z Uhrovca a jeho syna, lebo lesník bol nemeckej národnosti a mal na povale nemeckú zástavu. O niekoľko dní nato zabili aj jeho manželku.^[347] Okrem nich pri Omastinej zabili aj mäsiara z Diviackej Novej Vsi.^[348]

19. novembra v pri Jaklovciach (pri Gelnici) partizáni zastrelili M. Medvecovú zo Žakaroviec pre podozrenie zo spolupráce s nemeckým vojskom. Predtým ju nemeckí vojaci vyšetrovali pre podozrenie z ukrývania partizánov.^[349]

Podľa jedného prameňa 20. novembra komisár oddielu Koloďažnyj, Isakin,  v osade Hámor, patriacej do Ploského (pri Jelšave) zavraždil správcu veľkostatku Okoličániho, keď sa postavil na odpor lúpiacim partizánom. Podľa iných  prameňov to bolo 22. novembra, resp. pred 10. novembrom.^[350]

Podľa niektorých prameňov  21. alebo 22. novembra komisár oddielu Koloďažnyj Isakin v Sirku (pri Jelšave) zastrelil tamojšieho obyvateľa J. Figuru, lebo bol vraj vyzvedač, podľa iného prameňa keď sa bránil pred lúpiacimi partizánmi a zahynul pred 10. novembrom.^[351]

Pravdepodobne v tomto čase, počas protipartizánskej operácii v Strážovských vrchoch, v oblasti vrchu Rokoš, partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili troch svojich ranených druhov, aby v prípade, ak by sa dostali do zajatia, neprezradili dôverné veci.^[352]

22. novembra v osade Kopec patriacej do Košeckého Podhradia (pri Ilave) partizáni  zastrelili 70 ročného J. Urbánka, lebo im odmietol dať chlieb.^[353]

Toho istého dňa alebo 24. novembra pri Ratkovej (pri Hnúšti) bol príslušníkmi oddielu Stalin br. Rákosi zastrelený A. Tuček, lebo vylákal od ľudí peniaze a šatstvo pod zámienkou podpory partizánov a vraj bol vyzvedačom.^[354]

23. novembra pri Podbanskom (pri L. Hrádku) partizáni z oddielu Vysoké Tatry, patriaceho do 1. Štefánikovej brigády, zajali a odstrelili nemeckých vojakov A. Günthera a H. A. Langa.^[355]

24. novembra pri Habure (pri Svidníku) príslušník zv. Čapajev pri prechode tejto jednotky cez front na sovietsku stranu zastrelil náčelníka jej štábu Ľ. Kukorelliho.^[356]

25. novembra z Kamenice (pri Sabinove) partizáni, asi z okolia, odvliekli starostu J. Šoltísa a pri susednej Livovskej Hute ho zavraždili. Podľa jednej verzie kvôli falošnému udaniu, podľa inej preto, lebo sa snažil chrániť dedinu pred lúpiacimi partizánmi.^[357]

Toho istého dňa pri Braväcove, ktoré vtedy bolo súčasťou Beňuša (pri Brezne), partizáni Gottwaldovej brigády zastrelili tamojšieho obyvateľa T. Bútoru. Spolu s ním vraj zastrelili i jeho syna pre podozrenie z vyzvedačstva.^[358]

Toho dňa vo Vitanovej (pri Trstenej) partizáni zajali členov obecnej stráže Š. Ťapaja a M. Janigu na vrchu Blatné pri Zuberci ich zastrelili.^[359]

Toho dňa pri Podbanskom (pri L. Hrádku) na príkaz komisára oddielu Vysoké Tatry Leonida Leonova bol zastrelený zajatý nemecký vojak G. Schacht z útvaru v Poprade.^[360]

26. novembra na kopanici Ošmek, ktorá je súčasťou Podolia (pri Vrbovom), veliteľ br. Boženko, Snežinskij, po hádke zastrelil zámočníka J. Babulica zo susedného Krajného,^[361] ktorý pomáhal partizánskemu oddielu Hurban.

27. novembra pri Pružine (pri Považskej Bystrici) pre zbehnutie s guľometom, ktorý partizáni veľmi potrebovali, bol zastrelený partizán F. Xander z oddielu Za vítězství (Vpřed), narodený v Petrovci.^[362]

Toho dňa príslušníci oddielu Za víťazstvo br. Stalin v Iľanove (dnes súčasť L. Mikuláša) zajali a zastrelili dvoch nemeckých vojakov.^[363]

27. alebo 28. novembra zo Sádečného (pri Považskej Bystrici) pre podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni odvliekli statkára T. Bediača. Jeho mŕtve telo sa našlo 8. decembra pri Domaniži.^[364]

28. novembra v Čičmanoch (pri Rajci) partizáni z pôvodnej roty Nováky olúpili krčmára J. Čecha. Potom sa ho snažili zavraždiť, i jeho manželku Máriu, ktorá bola vo vysokom stupni tehotenstva. Čech bol len postrelený, manželku bola zabitá. Podľa jednej verzie to bola pomsta za prevzal krčmu po pôvodnom židovskom majiteľovi, podľa inej verzie za predražovanie nápojov a jedál partizánom. Čecho tento prípad ohlásil nemeckým činiteľom, ktorí tu poslali vojsko, zložené z Ukrajincov. Tí najprv chceli odstreliť každého desiateho Čičmanca, no na prosby miestnych obyvateľov od toho upustili. No odvliekli do Žiliny predsedu národného výboru Radenu, ktorý tam zahynul.^[365]

29. novembra pri Priechode (pri Banskej Bystrici), partizáni zajali dvoch policajtov. Jedného z nich postrelili, J. Dufeka zastrelili.^[366]

Toho dňa partizáni vylákali učiteľa M. Magúta (Magútha) z Kaľamien a jeho brata Jána, tiež učiteľa z neďalekej Malatinej do lesa pod zámienkou, že jednému z nich vrátia niečo z toho, o čo ho predtým olúpili. Potom ich trýznili a zavraždili pod Veľkým Chočom, lebo jeden z nich vraj partizánom vytýkal lúpenie a hrozil im, že ich po vojne oznámi. Vrahovia boli zo oravskej skupiny oddielu Signál.^[367]

Koncom novembra partizáni z brigády Za slobodu Slovanov zajali a potom odstrelili pri vrchu Kohút v Slovenskom Rudohorí troch nemeckých a dvoch maďarských vojakov, ktorých zajali pri Jelšave.^[368]

1. decembra na vrchu Skorušina pri Klenovci sovietsky partizán z oddielu Vorobiova na príkaz veliteľa oddielu zastrelil obyvateľov Čierneho Balogu J. Giertliho a J. Šajbana.^[369]

Toho dňa v Čiernej Lehote (pri Rožňave) veliteľ br. Rákosi, Kozlov, dal zastreliť Z. Grubicsa, veliteľa jej oddielu Sándor Petőfi  a veliteľa diverznej skupiny D. Löveiho, lebo neuskutočnili požadovanú diverziu a hlásili, že k nej došlo.^[370]

Začiatkom decembra v Novej Lehote (pri Piešťanoch) br. Boženko bolo zavraždených 32 poľských občanov, ktorí tadiaľto prechádzali.^[371] 

2. decembra na kopaniciach Vrzavka, patriacim do Bziniec pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom), partizáni z oddielu Hurban prepadli a zajali členov POHG z Nového Mesta n. Váhom. Zo zajatcov zastrelili veliteľa jednotky Š. Ondrejičku a aspoň ďalších 4 členov jednotky. Celkove vtedy zahynulo 11 členov tejto jednotky, zrejme časť z nich v boji. Jeden zo zajatcov, F. Petráš, bol len postrelený a pokus o vraždu prežil.^[372]

Toho dňa v lese pri Zlatne (pri Zlatých Moravciach) pre neopodstatnené podozrenie so spolupráce s nemeckým vojskom partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili horárov z osady Kľačany, Ľ. Ševčíka a J. Parkányiho.^[373]

Toho dňa v Jasení (pri Brezne) partizáni  zabili istého muža a jeho dcéru za spoluprácu s nemeckými vojakmi.^[374]

Možno toho dňa alebo neskôr partizánsky veliteľ Jegorov v lese Matúšova dolina pri Sv. Ondreji n. Hronom- dnes súčasť Brusna (pri B. Bystrici) pod zámienkou vyzvedačstva dal zastreliť príslušníka svojej jednotky K. Maroša z B. Bystrice a jeho snúbenicu M. Michalíkovú. V skutočnosti to bolo za nejaké vyjadrenie Maroša.^[375]

4. decembra partizáni donútili Dr. G. Sílaša z Vysokej nad Kysucou, aby išiel ošetriť mimo dedinu ich ranených druhov. Na ceste z vysilenia zomrel.^[376]

Toho dňa v Habovke (pri Trstenej) partizáni zastrelili mlynára J. Tekeľa, ktorý im pomáhal, pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s Nemcami.^[377]

Asi toho dňa v hájovni pri Veľkom Poli (pri Žarnovici) partizáni z br. kpt. Jána Nálepku zastrelili istého Nemca,^[378] zrejme z tejto dediny.

6. decembra pri Hrádku (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni z br. Boženko zastrelili tamojších obyvateľov, robotníkov I. Basarábu a F. Basarábu. Tí sa tam dostali ako zajatci z ruskej armády počas 1. svetovej vojne. Tu sa usadili a do svojej vlasti sa už nevrátili. Vraj chceli pozrieť svojich krajanov, keďže v tejto jednotke bolo veľa partizánov zo Sovietskeho zväzu, no veliteľ tejto jednotky ich pokladal za vyzvedačov.^[379]

Možno 7. decembra pri Kšinnej partizáni zo zv. Jána Žižku zastrelili bývalého veliteľa jednej svojej roty Š. Bucheľa z Podlužian, lebo ho podozrievali zo zrady. Niektoré pramene udávajú dátum 10. december alebo 5. január.^[380]

8. decembra vo Vysokej nad Kysucou opitý partizán zastrelili v spánku policajta Š. Fialu, asi pre jeho svedomité plnenie svojich povinností.^[381]

Toho dňa v chotárnej časti Lúčna pri Zuberci (pri Tvrdošíne) partizán Walter Gross (neskôr Gronský) z oddielu Tichonov zastrelil chatára J. Daňa, lebo partizánom zatajil, že má šijací stroj, ktorý chceli použiť na šitie maskovacích plášťov.^[382]    

Pravdepodobne 9. decembra v Novej Lehote (pri Piešťanoch), po krutom mučení na štábe br. Boženko, ktorý tu sídlil, pre podozrenie z vyzvedačstva bol zavraždený M. Dvorský zo susednej Starej Lehoty, ktorý si tu chcel kúpiť býčka.^[383]

11. decembra v Šuli (pri Veľkom Krtíši) partizáni zajali 3 nemeckých vojakov, ktorých odvliekli a odstrelili.^[384]

Asi toho dňa pri dnes už nejestvujúcej obci Kalište (pri B. Bystrici) partizáni z oddielu Stalin zastrelili údajného vyzvedača Nového.^[385]

V noci z 12. na 13. decembra v pri Novej Lehote (pri Piešťanoch), veliteľ br. Boženko Snežinskij dal  mučiť a zavraždiť asi 17 členov svojej jednotky, ktorých podozrieval, že chceli zradiť. Jednému z nich sa podarilo ujsť. Prevažná väčšina zavraždených bola zo Sovietskeho zväzu.^[386] Títo partizáni prišli do br. Boženko zo zväzku Čapajev v septembri, aby ju posilnili po jej výsadku na východnom Slovensku. Po neoprávnenom podozrení vtedajšieho veliteľa zv. Čapajev zo spolupráce s Nemcami sa podozrenie rozšírilo aj na bývalých členov tohto zväzku. 

Asi toho dňa partizáni pri Ľubietovej zastrelili miestneho Cigána Ivaniča, lebo nemeckým vojakom prezradil, kde sa skrývali Židia.^[387]

 V tých dňoch pri Kališti (pri B. Bystrici) partizáni z br. Stalin zastrelili 2 nemeckých vojakov, ktorých zajali pri Priechode a tiež dvoch údajných nemeckých agentov – jedného Slováka a jedného ruského emigranta.^[388]

14. decembra partizáni olúpili o všetok majetok riaditeľa školy Zányiho v Liešťanoch (pri Prievidzi) a odvliekli so sebou jeho syna, ktorého v lese zastrelili.^[389]

15. decembra pri Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij pre údajné vyzvedačstvo dal zabiť I. Sitnika zo svojej brigády a J. Nikolajeva, ktorý prišiel do br. Boženko z 2. Stalinovej brigády, v ktorej bol od septembra.^[390]

Toho dňa pri Nemeckej (pri Brezne) partizáni ostreľovali autobus, o ktorom predpokladali, že patrí nemeckému vojsku, pričom smrteľne postrelili E. Filadelfiho a J. Jančíka z Ľubietovej. Filadelfi zomrel v ten deň, Jančík 18. decembra. Jančík predtým tento autobus  poskytol Ľubietovčanom na prevoz do Hiadeľa 25. augusta, odkiaľ museli s obyvateľmi iných dedín vynášať partizánom zbrane dodané im Golianom do hôr.^[391]

V týchto dňoch v novolehotskej kopanici Dastín (pri Piešťanoch) Snežinskij pre podozrenie z vyzvedačstva dal zabiť 5- 9 Rusov a Slovákov, ktorí sa chceli pridať k partizánom.^[392]

16. decembra pri  Nálepkove (pri Gelnici) partizáni pri lúpeži tamojšieho lesníka zastrelili jeho manželku M. Karabovú. Na odvetu nemecké jednotky v blízkej Henclovej 21. decembra zastrelili 3 zajatých partizánov.^[393]

Toho dňa v Brezovej p. Bradlom odbojári tiež zastrelili za údajnú spoluprácu s Nemcami klampiara A. Kožáka.^[394]

17. decembra partizáni pri Nemeckej (pri Brezne) ostreľovali skupinu vozidiel. Tie zväčša  prevážali  maďarských vojakov, no medzi nimi  bol aj  autobus, patriaci Slovenskému červenému krížu. Ten viezol  do Brezna  pomoc pre jeho najchudobnejších obyvateľom k vianočným sviatkom: potraviny, bielizeň aj lieky. Hoci autobus bol označený červeným krížom, partizáni zastrelili sestry červeného kríža Vozárovú a J. Šramkovú, ktorá bola z Brezna. Partizánske ostreľovanie tiež spôsobilo požiar autobusu, ktorý zhorel aj s nákladom.^[395]

19. decembra partizáni z 2. diverzného oddielu Gottwaldovej brigády zajali 9 nemeckých vojakov, ktorí prišli opraviť most pri Krokavke a potom ich na štábe poniže Krokavy (pri Tisovci) zastrelili.^[396]

20. decembra pri Medrického chate pri Kľaku (pri Žiari nad Hronom) veliteľ zv. Ján Žižka, Teodor Pola, dal odstreliť 3 miestnych činiteľov HSĽS z Kľaku. Bolo to na podnet členov miestneho revolučného národného výboru, ktorého členovia boli Fárekovými dlžníkmi a zrejme obetiam závideli alebo sa im chceli pomstiť. Boli zastrelení J. Hudeček a M. Zúbek, Š. Fárek bol iba postrelený a prežil. Keď neskôr Hudečkova dcéra Helena hľadala telo svojho otca, traja partizáni, tiež z Kľaku, ju mučili a zmrzačili. Obchodníkovi Fárekovi vylúpili obchod. Po vojne bol postavený pred súd, no ten vyhlásil, že obvinenie udavačov o jeho spolupráce s Nemcami bolo nepravdivé. Pretože v januári 1945 nemeckí vojaci uskutočnili protipartizánsku akciu v Kľaku, čo mohlo byť ovplyvnené aj touto udalosťou, vypálili ho a zavraždili vyše 80 jeho obyvateľov a v susednom Ostrom Grúni vyše 60, po vojne tieto dediny navštívilo mnoho ľudí. Keďže osud Fáreka, Hudečka a Zúbeka bol v rozpore s oficiálnou propagandou, že len nemeckí vojaci vraždili nevinných ľudí, Fárek a príbuzní zavraždených dostali návrh, aby súhlasili s tým, že boli obeťou nemeckých vojakov. Kým príbuzní zavraždených s tým súhlasili a dostali odškodnenie, vrátane Hudečkovej dcéry, ktorá uviedla, že ju zmrzačili príslušníci SS, Fárek odmietol klamať a odškodnenie nedostal, pričom dostal prísny zákaz hovoriť o tejto udalosti.^[397]

Toho dňa alebo 22. decembra pri osade Laštiky patriacich do Kobylníc (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev, ktorí sa oddelili od hlavných síl tejto jednotky, zabili a olúpili partizána študenta J. Repka.^[398]

22. decembra pri Klenovci partizáni zo osobitného oddielu zv. Chruščov pod velením mjr. Petruchina zajali 65 maďarských vojakov. Asi 11 z nich sa k nim nechceli pridať, tak ich v tých dňoch odstrelili. Zajatci zrejme pochádzali z pomerne blízkej dediny Hodoscsépány.^[399] Nie je jasné, či táto vražda je totožná s tou, ktorú spomína odbojárka A. Englerová, alebo či tá uvádza iný prípad.

Zrejme je to tá druhá možnosť, lebo Englerová ako vedúceho týchto vojakov spomína P. Lakatosa, ktorý sa v zozname vojakov z dediny Hodoscsépány nenachádza. Podľa nej pred Vianocami po prechádzajúcom rokovaní, na ktorom sa sama zúčastnila, 16 vojakov maďarskej armády súhlasilo s prechodom na stranu partizánov. Boli to zväčša robotníci z Diosgyöru, zo Sálgótarjánu a Ózdu, 4 z nich boli Rumuni. Dali sa zajať pri Klenovci v miestnej časti Ráztočné a potom ich partizáni postrieľali v pri drevorubačskej chate u Brndiarov. Boli zavraždení preto, aby sa partizáni mohli zmocniť ich veľkého suda masti, naplneného do polovice, ktorá bola vtedy veľkou vzácnosťou a ich obuvi.^[400]

Asi toho dňa v Malužinej (pri Liptovskom Hrádku) partizán Kordunov z Gottwaldovej brigády zastrelil svojho druha Ľašu.^[401] Predtým, v októbri alebo v novembri, v Malužinskej doline partizáni zavraždili manželov V. Matulu a jeho manželku z Vyšnej Boce, ktorí tam stavali chatu a chceli autom odviezť jej vybavenie.^[402]

Asi toho dňa v Nitrianskej Blastnici partizáni pri lúpežnom prepade smrteľne zranili železničiara J. Kubíčeka, člena HSĽS.^[403]

Asi v tomto čase nad Malužinou partizáni z Nižnej Boce olúpili a zastrelili 5- 9 Židov z blízkeho okolia, ktorí sa tu skrývali, o čom sa v Malužinej dozvedeli 25. decembra.^[404]

Takisto v zimnom období pri Malužinej v Jánskej doline pod Ďumbierom partizáni, z ktorých jeden bol z neďalekého Liptovského Jána, zastrelili asi 15 neozbrojených maďarských vojakov, ktorí prešli k partizánom.^[405]

24. decembra v Gaboltove (pri Bardejove) partizáni zastrelili roľníka J. Hažlinského.^[406]

Asi toho dňa pri osade Laštiky patriacich do Kobylníc (pri Giraltovciach) príslušníci zv. Čapajev zabili partizánov, študentov P. Tkačenka a R. Teplého.^[407]

Toho istého dňa večer v chate pre lesných robotníkov pri vtedajšej osade Štvrtocká Píla patriacej do Hrabušíc (pri Poprade), jeden partizán zavraždil asi 13 maďarských vojakov, ktorí sa mu vzdali, zrejme preto, aby sa zmocnil ich väčších zásob potravín. 25. decembra zomrel posledný človek z tejto skupiny, ktorý predchádzajúci deň bol ťažko ranený.^[408] Okrem nich v bližšie neurčenom čase odbojári pre údajné vyzvedačstvo zastrelili miestnych obyvateľov J. Fridmanského a E. Lučivjanskeho.^[409]

25. decembra v hájovni Smrečina pri Valaskej (pri Brezne) partizáni z oddielu kpt. Vorobiova zavraždili lesníka A. Slabeja, jeho manželku, sestru a zaťa, vraj pre spoluprácu s nemeckým vojskom.^[410]

Toho dňa z kostola v Kľaku partizáni vyvliekli istého muža, potom ho v dedine mučili a zastrelili.^[411]

Toho dňa partizáni v Medzibrode (pri B. Bystric) zajali 9 nemeckých vojakov, ktorých potom zabili. Mala to byť odveta za dvoch patrizánov, ktorých deň predtým nemeckí vojaci obesili v Slovenskej Ľupči.^[412]

26. decembra pri v Pružine (pri Považskej Bystrici) partizáni pri opakovanom lúpežnom prepade zastrelili učiteľku M. Brieštenskú.^[413]

Toho dňa pri Petrovicach (pri Bytči), výbuchom míny položenou partizánmi proti nemeckým vojakom bol zabitý J. Šimek z blízkej osady Trebulovci patriacej do Makova.^[414]

26. – 28. decembrom pri Motyčkách (pri Banskej Bystrici) bola zastrelená A. Kalmarová z Trenčína a ďalšie 3 osoby, ktoré sa tu skrývali od októbra. Motívom bola asi lúpež peňazí. Pretože v blízkosti sa našlo strelivo v zásobníku sovietskej výroby, možno dôvodne predpokladať, že vrah bol z radov partizánov.^[415]

28. decembra partizáni sa pokúsili lúpiť v Hraničnom (pri Starej Ľubovni). Ostreľovali dedinu a pritom zabili P. Leščáka.^[416]

Najskôr toho dňa pri Donovaloch, v miestnej časti Žobráčno, partizán O. Furdík zo Zvolena odmietol vykonať príkaz veliteľa Zajceva a chcel ísť k lekárovi. Keď za mal byť uväznený, chcel ujsť, pričom ho zastrelili.^[417]

29. decembra v Ladiciach (pri Zlatých Moravciach) partizáni olúpili a zastrelili starostu J. Demetera.^[418]

30. decembra pri Pavlovej Vsi (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni zavraždili tamojšieho predsedu HSĽS M. Varečku a krčmára J. Kmeťa.^[419]

31. decembra partizáni br. Jánošík pri Bacúchu (pri Brezne) zastrelili dvoch údajných vyzvedačov.^[420]

Na konci decembra partizáni z oddielu Ľvovci na železničnej stanici v Parížovciach (už nejestvujú, nachádzali sa pri L. Mikuláši) zajali 17 nemeckých a maďarských vojakov, odvliekli ich na Oravu, kde ich zastrelili, zrejme v oblasti ich tábora pri Malatinej, lebo sa nechceli pridať k partizánom.^[421]

Koncom roku 1944 príslušníci Druhého diverzného oddielu Gottwaldovej brigády odstrelili údajného vyzvedača J. Liptáka z neďalekého Rákoša (pri Revúcej).^[422]

Asi začiatkom roku 1945 partizáni, z br. Jánošík pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke odstrelili asi 25 zajatých  maďarských vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora.^[423]

1. januára pri Hrabičove (pri Žarnovici) partizáni zavraždili J. Smeláka z osady

Kristiánovci, lebo bol členom HG.^[424]

Toho dňa pri Horných Mošteniciach (pri Trenčíne) partizáni zo zväzku Ján Žižka zajali a zastrelili dvoch nemeckých vojakov.^[425]

Toho dňa príslušníci Kirejevovho oddielu Prvého partizánskeho pluku, sídliaceho na Vepri, pre údajné vyzvedačstvo zastrelili robotníka Š. Kotvasa z  Klenovca.^[426]

Asi medzi 1. a 8. januárom 1945 v Ostrom Grúni (pri Žarnovici) partizáni z Nálepkovej brigády odstrelili skupinu zajatých nemeckých vojakov, pravdepodobne zo Slovenska. Jednotlivé pramene udávajú veľmi rozdielny počet, od 4 po 17, najčastejšie 6.^[427]

Začiatkom januára príslušníci oddielu V. Banikova pri Lazoch pod Makytou zastrelili zajatého ukrajinského vojaka v nemeckých službách, Alexa Tomovského.

V tomto období na Fabovej holi príslušníci oddielu Thälmann z brigády Za slobodu Slovanov zastrelili dvoch zajatých nemeckých vojakov, lebo vraj ich chceli otráviť.^[428]

2. januára pri samote Skorušina patriacej do Klenovca, partizáni skupiny Vorobila (Vorobiova) zastrelili J. Giertliho a J. Šajbana z neďalekého Čierneho Balogu.^[429]

Toho dňa partizáni zo zv. Ján Žižka medzi Trenčínom a Bánovcami n. Bebravou zajali a zastrelili 3 nemeckých vojakov.^[430]

3. januára pri Horných Ozorovciach (pri Bánovciach n. Bebravou) partizáni 9. práporu

zv. Ján. Žižka pre podozrenie spolupráce s Nemcami zastrelili podlužianskeho poštára

P. Daniša, ktorý mal byť členom HG.^[431]

Toho istého dňa pri Vyhniach (pri Žarnovici) príslušníci skupiny Homolu z Novobanského oddielu zastrelili V. Žabenského z Handlovej pre údajnú spoluprácu s Nemcami, ktorý sa tu v skutočnosti skrýval u svojich príbuzných z obavy pred nemeckou políciou.^[432]

4. januára v Brezne príslušníci br. Jánošík zastrelili údajného udavača O. Göndöra.^[433]

Toho dňa na samote Predná Šatina, patriacej do Vysokej nad Kysucou, partizáni pravdepodobne z oddielu Za rodinu (Za vlasť) olúpili a zastrelili J. Galuščáka a J. Hazuchu a potom zapálili dom, v ktorom bývali.^[434]

4. alebo 5. januára v Prochote (pri Žarnovici) partizáni z oddielu Thälmann br. Stalin zavraždili lesníka J. Bariaka a jeho dve dcéry. Ako zámienka slúžilo nepravdivé obvinenie, že spolupracujú s Nemcami.^[435]

5. januára v Hruštíne (pri Námestove) partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa Š. Eliáša, keď sa vracal domov z krčmy s ďalšími mládencami, kde sa zabávali.^[436]

6. januára partizáni z 2. diverzného oddielu tejto brigády v Poproči (pri Jelšave) pre údajné vyzvedačstvo zastrelili  K. Luhového, príslušníka finančnej stráže v neďalekých Kameňanoch.^[437]

Asi toho dňa jeden z veliteľov br. Boženko, G. Alimov, zastrelil pri Slatinke nad Bebravou (pri Bánovciach nad Bebravou) neznámy počet príslušníkov svojej jednotky, pochádzajúcich z južných oblastí Sovietskeho zväzu, ktorí pri prestrelke s nemeckou jednotkou dali sa na útek a pritom zahodili zbraň.^[438]

7. januára opití partizáni z 2. diverzného oddielu Gottwaldovej brigády  pri terorizovaní miestneho obyvateľstva zavraždili baníka E. Romšáka v Rovnom (pri Hnúšti), ktorý sa predtým dobrovoľne zúčastnil povstania a vypálili dom P. Valenta.^[439]

V tomto období príslušníci oddielu Suvorov pri Borovom (medzi Liptovom a Oravou) zastrelili dvoch svojich mladistvých druhov z Detvy, lebo opustili strážne stanovisko, keď ich nevystriedali, hoci ich výmena bola možná.^[440]

V tomto období v Čiernom Balogu, v osade Jánošovka, partizáni s doskami s vbitými klincami ubili na smrť troch zajatých nemeckých vojakov, z ktorých dvaja mali len 17 rokov.^[441]

Pravdepodobne 8. januára pri kopaniciach pri Hrádku (pri Piešťanoch) príslušníci br. Boženko zavraždili veliteľa partizánskeho oddielu Šrobár J. Stanáka a člena tejto skupiny E. Šuleka^[442] a pravdepodobne aj príslušníkov tejto skupiny I. Ickoviča a T. Bauera,^[443] vraj pre obavu veliteľa tejto brigády Snežinského, že Stanák sa stane veliteľom miesto neho.

11. januára pri Prochote (pri Žiari n. H.) partizáni z oddielu Thälmann patriaceho do brigády Stalin zajali a zastrelili 2 nemeckých vojakov, ktorí viezli na nákladných autách zimný výstroj a pomýlili si cestu.^[444]

Asi toho dňa partizáni z oddielu Thälmann br. Stalin zajali a nasledujúci deň pri Prochote zastrelili podľa jednej verzie  zajatého nemeckého vojaka, podľa druhej verzie toho istého autora vyzvedača.^[445]

10. januára v Kežmarku zomrel I. Ščurka, člen miestnej stráže v Hraničnom (pri Starej Ľubovni), ktorého partizáni smrteľne poranili, keď sa pokúšal zabrániť im v lúpení v obci.^[446]

11. januára pri Prochote (pri Žiari n. H.) partizáni z oddielu Thälmann patriaceho do brigády Stalin zajali a zastrelili 2 nemeckých vojakov, ktorí viezli na nákladných autách zimný výstroj a pomýlili si cestu.^[447] Jeden prameň udáva ich zajatie na 8. január.

Začiatkom druhej januárovej dekády v Novej Lehote (pri Piešťanoch) veliteľ brigády Boženko Snežinskij dal zabiť aspoň 8 členov svojej jednotky.^[448]

Asi polovici januára v Čiernom Balogu (pri Brezne) partizáni zajali dve nemecké hliadky, odvliekli ich na partizánsky štáb a potom ich členov zabili.^[449]

14. januára partizáni z oddielu Ostrovského Gottwaldovej brigády pri Filieri  zajala nemeckého vojaka, ktorý si pomýlil cestu, odvliekla ho do blízkej Krokavy (pri Tisovci) a tam ho zastrelili.^[450]

V noci zo 14. na 15. januára v Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste n. Váhom) partizáni z oddielu Hurban zavraždili pre údajné udavačstvo predsedu miestnej organizácie HSĽS, mlynára J. Vačka a jeho manželku a ich dom partizáni vylúpili. Vačkovej vytĺkli a zobrali zlaté zuby.^[451]

15. januára v Skýcove (pri Zlatých Moravciach) údajne sa chcel prihlásiť k partizánom istý človek z Trnavy, o ktorom vraj zistili, že ich chcel tamojšie partizánske skupiny otráviť kusom otrávenej látky, zašitej v kabáte a tak ho zastrelili. Okrem neho v zime zastrelili zajatého nemeckého dôstojníka a jeho sluhu a v neudanom období lesníka Kovárika s dcérou Annou, pre údajnú zradu.^[452] Takéto prípady vraj boli tu skoro na dennom poriadku.

V tomto období v pohorí Vtáčnik veliteľ oddielu Ščors z br. Boženko Ivan Časnyk zastrelil ukrajinského veliteľa 1. roty toho oddielu, lebo vraj bol zradca.^[453]

16. januára na neďalekých kopaniciach Súš, patriacich do Starej Turej, pre údajné vyzvedačstvo partizáni sa pokúsili vyvraždiť rodinu krčmára Mikulca. Mikulec a jeho 14 ročná dcéra útok prežili so zraneniami, manželka a ďalšia dcéra boli zabité.^[454]

Toho dňa partizáni v Čiernom Balogu zajali 13 vojakov zo 62. pohraničného pluku 1. maďarskej armády, z ktorých 5 zastrelili.^[455]

16. alebo 17. januára pri Dobrej Vode (pri Vrbovom) partizáni zavraždili istého Žida, ktorý asi tiež bol partizánom.^[456]

17. januára pri Bujakove, dnes patriaceho do Brezna, asi o 15. hod. partizáni zahájili paľbu na skupinu nemeckých vojakov, ktorí práve vtedy sa nachádzali v blízkosti robotníkov  J. Libiča z Braväcova a J. Tomka, pracujúcich na ceste. Pri vzniknutej prestrelke boli obaja zabití.^[457] V tejto dedine počas povstania príslušníci brigády Jánošík, ktorí tu mali sídlo štábu, zabili niekoľkých zajatcov.^[458]

Asi toho dňa v osade Vrchrieka (pri Čadci) osoby pokladané za partizánov zavraždili partizána Kosťu z inej skupiny.^[459]  

18. januára^[460] pri služobnej obchôdzke pri osade Havrania, patriacej do Zázrivej (pri D. Kubíne), partizáni mučili a zavraždili lesníkov J. Konštiaka a O. Štyráka.^[461]

Bezprostredne pred prechodom frontu v Jakovanoch (pri Sabinove), ktorý sa udial 20. januára, partizáni zavraždili svojho veliteľa I. Orlova.^[462]

V noci z 19. na 20. januára v Hruštíne (pri Námestove) pre neoprávnené podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni z oddielu Za rodinu zavraždili učiteľa J. Nemca. Tiež zabili členov miestnej požiarnej stráže Š. Martvoňa a T. Plaváka. Okrem toho tak zbili Nemcovu manželku, že mala z toho celoživotné vážne zdravotné následky, olúpili rodinu a znásilnili miestne učiteľky, ktoré sa z toho do smrti nespamätali. Jeden z vrahov bol z Oravského Podzámku. Pritom Nemec 27. decembra asi zachránil Hruštín od jeho vypálenia nemeckými vojakmi, keď títo sa vyhrážali starostovi, že tak urobia, ak neprezradí, kde sú partizáni, lebo ich presvedčil, že v obci partizáni nie sú a nikto z Hruštína k nim nepatrí.^[463]

20. januára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) partizáni z br. Boženko zarezali za údajné vyzvedačstvo mlynárskeho pomocníka K. Gajdošecha z Bošácej.^[464]

Toho dňa pri Prosieku (pri L. Mikuláši) partizáni vyrezali jazyk miestnemu zverolekárovi P. Andalázymu, lebo hovoril po nemecky  a potom ho zabili.^[465]

V noci z 20. na 21. január pri Šalkovej (pri B. Bystrici) partizáni ostreľovali nákladné autor pivovaru,  na ktorom sa viezli jeho zamestnanci, pričom zabili J. Smiešneho zo Šalkovej.^[466]

21. januára príslušníci partizánskeho zväzku Chruščov v Čiernom Balogu, v osade Krám (pri Brezne) zajali 7 nemeckých vojakov, odvliekli na štáb a potom ich zabili. V nasledujúcich dňoch tu bolo niekoľko podobných prípadov.^[467]

Toho istého dňa príslušníci oddielu Za víťazstvo brigády Stalin vo Svätom Kríži (pri L. Mikuláši) zaistili a potom zastrelili miestneho obyvateľa J. Kenereša, vraj pri pokuse o útek.^[468]

21. alebo 22. januára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) príslušníci br. Boženko zabili svojho príslušníka J. Španára z neďalekých Moravian, za zbehnutie počas boja.^[469]

V tomto čase príslušníci zv. Ján Žižka zaistili J. Foltana a G. Gaspara z Píly, keď išli do Novej Bane^[470], ktorí sa vraj zúčastnili protipartizánskej akcii v Kľaku a vo Veľkej Lehote ich zastrelili.

21. alebo 24. januára pri Novej Lehote (pri Piešťanoch) príslušníci tejto brigády pre údajné vyzvedačstvo zabili () O. Knopfemachera (Kronfelda), Žida z Trenčína, ktorý sa skrýval na kopaniciach Dastín, zrejme pred Nemcami a dlhodobého partizána J. Hartíka, študenta z Prahy, pre údajné vyzvedačstvo a lúpež.^[471]

Toho dňa partizáni pri Nemeckej (pri Brezne) vyhodili osobný vlak. Pritom zahynuli 3- 7 civilisti.^[472]

25. januára v Novej Lehote príslušníci tejto jednotky zavraždili M. Barbasovú (Bordasovú) – vraj bola Židovka z Českej republiky, ktorá im niekoľko mesiacov varila, pre obavu, že by ich mohla otráviť. Ak by tak chcela, dovtedy mala k tomu dosť možností.^[473]

Toho istého dňa pri Liptovskej Anne partizáni zastrelili miestneho obyvateľa J. Mirjanského, ktorý sa predtým v miestnej krčme, kam partizáni večer pravidelne prichádzali, pohádal s veliteľom partizánskeho oddielu Signál Šarovom. V tej istej dobe tu zastrelili aj nejakého údajného zradcu.^[474]

Asi  toho istého dňa alebo 22. januára partizáni zo zväzku Chruščov v Čiernom Balogu zajali dve skupiny nemeckých vojakov, a zastrelili ich.^[475]

27. januára pri prepade Terchovej partizáni postrelili člena miestnej stráže J. Laurenčíka- Patrenčiaka, ktorý nasledujúci deň svojim zraneniam podľahol.^[476]

28. januára na Suchom vrchu (Suchej hore) pri Mojtíne (pri Považskej Bystrici) partizáni zajali a potom zastrelili údajného vyzvedača Johanna Pralla z Berlína.^[477]

Toho dňa pri Zázrivej partizáni zabili svojho druha pre údajnú zradu.^[478]

29. januára vo Valašskej Belej partizáni zbili a potom zastrelili tamojšieho 69 ročného roľníka M. Trepača, lebo po bitke a hrozbe zastrelenia nemeckým vojakom prezradil jedného miestneho partizána, ktorého potom Nemci zaistili.^[479]

Možno toho dňa pri laze Smolenice patriacich do Valaskej Belej partizáni zo zv. Ján Žižka zavraždili väčší počet zajatcov zo slovensko – nemeckej protipartizánskej jednotky. Jej veliteľom bol Birman (tiež Bürman), vytvorila sa v Sliači a mala 50 – 80 členov. Na jej prvom nasadení bola bez boja zajatá, podľa väčšiny prameňov 22. januára v Kšinnej, podľa jedného 27. januára. Tam podľa niektorých prameňov  všetci jej príslušníci boli zabití, podľa iných prameňov len asi 20 jej príslušníkov nemeckej národnosti a ostatní vstúpili do tohto partizánskeho zväzku.^[480]

Pravdepodobne toho dňa v Hrachovišti (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni zastrelili člena HSĽS, roľníka P. Predného vraj za udavačstvo. Skutočným dôvodom bolo asi to, že Predný robil strechy na dlh a nejaký dlžník z radov partizánov sa tak chcel zbaviť veriteľa. Podľa iného prameňa k vražde došlo v noci z 31. januára na 1. februára.^[481]

Pravdepodobne toho dňa pri Valaskej Belej príslušníci zv. Ján Žižka zastrelili ako vyzvedača nemeckého vojaka W. Berhgangera zo Stuttgartu.^[482]

31. januára pri Mojtíne (pri Považskej Bystrici) partizáni z oddielu Vpřed zabili dvoch nemeckých vojakov, ktorých zajali, keď nakladali drevo.^[483]

Asi 1. februára pri Zázrivej partizáni z oddielu Za rodinu zavraždili 5 – 6 zajatých maďarských vojakov, z ktorých niektorí boli asi Slováci z okolia Békescsaby.^[484]

Začiatkom februári partizáni z 3. partizánskeho pluku pri Ľubietovej zabili asi 8 zajatých nemeckých vojakov, čo bola odplata za popravu zajatých partizánov nemeckými vojakmi v okolitých dedinách v predchádzajúcich dňoch.^[485]

Začiatkom februára príslušníci oddielu Jermak a Druhej Stalinovej brigády pri Chtelnici (pri Vrbovom) zastrelili zajatého nemeckého vojaka z Dortmundu.^[486]

2. februára v zázrivskej osade Biela pre podozrenie spolupráce s Nemcami partizáni z oddielu Za rodinu pod velením Stepanova mučili a potom zabili učiteľa J. Schullera a nakoniec ho olúpili. Potom terorizovali dedinu.^[487]

Toho dňa pri Starých Horách (pri B. Bystrici) partizáni z oddielu Mstiteľ (Pomstiteľ) prepadli nemeckú jednotku, z ktorej väčšina vojakov padla v boji a asi 16 vojakov zajali, odvliekli na svoj štáb v osade Richtárová, kde ich zastrelili. Prežil to len jeden ranený vojak, ktorého si partizáni asi nevšimli a miestni obyvatelia ho ošetrili. Táto partizánska akcia mohla mať za následok vypálenie Starých Hôr nemeckými vojakmi, čo pôvodne zamýšľali, ale Starohorčania svojou pomocou ranenému vojakovi ich presvedčili, že nepatria k partizánom a tak Nemci od represálií upustili.^[488] Okrem tejto vraždy asi v čase povstania, v miestnej časti Rybie, príslušníci 5. oddielu 1. Štefánikovej brigády  zastrelili dvoch údajných  vyzvedačov.^[489]

Toho dňa pri Valaskej Belej príslušníci 2. práporu zv. Ján Žižka zajali asi 50 sovietskych vojakov v nemeckých službách. Ich 5 veliteľov zastrelili a ostatní sa stali súčasťou jednotky.^[490]

Asi v tomto období pri Porube v Strážovských vrchoch veliteľ oddielu zv. Ján Žižka Vasil Stanko zastrelil strážneho G. Kovácsa, ktorý sa k partizánom pridal ako vojak maďarskej armády, za nedbalé vykonávanie povinností.^[491]

Toho dňa príslušníci skupiny Železniak po výsluchu obesili pri Žitnej (pri Bánovciach n. B.) ukrajinského vojaka v službách Nemecka, ktorého zajali a potom ich im odovzdali príslušníci zv. Ján Žižka.^[492]

Okolo 3. februára partizáni z br. Stalin v Slovenskej Ľupči zajali dvoch nemeckých vojakov, ktorých potom pri neďalekom Kališti (dnes už nejestvuje) odstrelili Ivan Bašinskij a Michal Mackoviak.^[493] Pri Kališti zastrelili aj partizána, údajného vyzvedača, no ten istý autor udáva raz dátum okolo 20. januára, druhý raz začiatok marca.^[494] Podľa jedného prameňa v Kališti bolo celkove zastrelených 14 údajných vyzvedačov.^[495]

4. februára na laze Agnušinovci vo Valaskej Belej partizán Viktor zastrelil veliteľa svojho oddielu Krasnova (vlastným menom A. Krasnoperova), lebo sa chcel stať veliteľom miesto neho. Následne bol zastrelený svojim spoločníkom Nikolajom, ktorý tak chcel zakryť svoju účasť na tomto zámere.^[496]

V noci zo 4. na 5. februára v osade Havrania v Zázrivej partizáni z oddielu Za rodinu (Za vlasť) zavraždili  A. Piklu. Podľa jedného prameňa pre odsudzovanie Schullerovej vraždy, podľa druhého preto, lebo odmietol zohnať kone partizánom na lúpežné účely. Okrem spomenutých osôb v Zázrivej partizáni v bližšie neurčenom čase, pred napadnutím snehu v r. 1944, zastrelili niekoľko mladíkov, ktorí sa vraj chceli pridať k partizánom, lebo ich pokladali za vyzvedačov. Na ochranu pred partizánskymi teroristami Zázrivčania si vytvorili domobranu v počte 180 mužov.^[497]

Nasledujúci deň po zavraždení Piklu partizáni z oddielu Za rodinu zajali dvoch nemeckých vojakov ukrajinskej národnosti. Jedného z nich zastrelili, druhý sa stal ich členom.^[498]

Pravdepodobne 5. februára v Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij dal zarezať roľníka M. Ábela a dvoch jeho synov, vraj pre snahu spojiť sa s nemeckým vojskom.^[499]

6. februára zomrel V. Kolár, obyvateľ kopaníc Agnušinovci vo Valaskej Belej, ktorého partizáni postrelili 4. februára pri ich vzájomnom boji o moc.^[500].

7. februára v Novej Lehote Snežinskij dal zabiť A. Jelena, zajatého vojaka nemeckej armády.^[501]

Toho dňa v Prietrži (pri Senici) partizáni zajali a potom zastrelili príslušníkov POHG J. Míču a R. Popelára.^[502]

Toho istého dňa v neďalekom Hradišti pod Vrátnom partizáni pri prepade zastrelili policajtov J. Vávru, V. Češku a Ďalších dvoch zajali. Zajatcov potom vyzliekli a strelili zozadu. Jeden z nich, J. Gbelec to neprežil, druhý sa dodatočne prebral a zachránil.^[503]

Pravdepodobne toho istého dňa v Novej Lehote Snežinskij dal zastreliť miestnu obyvateľku K. Ábelovú a jej dcéru, ktorú partizáni znásilnili. Dom tejto rodiny partizáni vylúpili a zapálili.^[504]

8. februára na laze Pištekovci vo Valaskej Belej z rozhodnutia veliteľov zv. Ján Žižka jej členovia zastrelili I. Bagina a ďalších dvoch zajatých príslušníkov Pohotovostných oddielov POHG z Ilavy, hoci sa nedopustili nijakého zločinu, ani sa nezúčastnili protipartizánskych akcií. Štvrtému sa podarilo ujsť a zachrániť sa.^[505]

9. februára odbojár Žigmund Majerovič pri Čachticiach (pri Novom Meste n. Váhom), zastrelil príslušníka POHG Glucha, ktorý eskortoval jeho zaisteného brata, tiež odbojára.^[506]

Toho dňa pri Ľubietovej príslušníci 1. oddielu 3. partizánskeho pluku zajali a potom zastrelili nemeckého kapitána JUDr. Steinbucha, ktorý v občianskom živote bol právnym zástupcom mesta Stuttgart a ďalších 3 zajatých nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci nariadili evakuáciu stoviek mužov z Ľubietovej a z blízkych Strelníkov a Povrazníka. Časť z nich sa dostala až do Nemecka, kde 3- 5 z nich zahynuli.^[507]

Asi toho dňa pri Čičmanoch partizáni zo zv. Jána Žižka odstrelili I. Šestákovú z Jelšavy, pre údajné vyzvedačstvo.^[508]

Asi 10. februára pri Čičmanoch partizáni zo zv. Ján Žižka zastrelili z toho istého dôvodu Židovku L. Bergerovú, pôvodom z Rumunska.^[509]

Asi toho dňa pri Bystričke (pri Martine) príslušníci 2. Štefánikovej brigády zadržali a potom zastrelili dvoch Ukrajincov od Ľvova, I. Litzka a V. Hussaka pre údajné vyzvedačstvo.^[510]

11. februára v Žiline zomrel autodopravca P. Mišún z Považskej Bystrice, ktorého predchádzajúci deň večer v Prečíne partizáni smrteľne postrelili, keď z neho chcel odísť na svojom aute.^[511]

Toho dňa partizáni z br. Boženko pri Novej Lehote pri Piešťanoch zavraždili krajčíra E. Igaza z Topoľčian, ktorý sa chcel k nim pridať.^[512]

Toho dňa nad Jasením (pri Brezne)na základe rozhodnutia partizánskeho súdu v zložení Cyril Kuchta, Jozef Letko a Jozef Lietavec partizáni zastrelili V. Fedora z Bajeroviec a J. Novotného z Jarovníc, lebo boli členmi protipartizánskej jednotky Edelweiss.^[513]

12. februára príslušníci zv. Ján Žižka pri Čičmanoch zajali a obesili príslušníka HG.^[514]

14. februára v Kovarciach (pri Topoľčanoch) partizáni olúpili, zbili a potom zastrelili správcu Štátneho domova vojenských invalidov R. Vaculíka, miestneho veliteľa  HG a tiež odcudzili zásoby tohto domova.^[515]

Toho dňa pri Ľutove (pri Bánovciach nad Bebravou)^[516] partizáni zastrelili 9 Židov, ktorí sa tu skrývali, asi kvôli lúpeži.^[517]

15. februára príslušníci oddielu Pobeda z br. Za oslobodenie Slovanov pre údajnú spoluprácu s Nemcami zastrelili pri Vyšnej Revúcej (pri Ružomberku) zastrelili lesného robotníka M. Blchu z tejto dediny.^[518] V tomto období pri Nižnej Revúcej zastrelili príslušníka nemeckej armády pochádzajúceho z Ukrajiny, J. Stabrina.^[519]

Toho dňa 1945 v Novej Lehote (pri Piešťanoch) partizáni z br. Boženko zastrelili vysokoškoláka K. Škreka z Topoľčian, ktorý sa chcel k nim pridať.^[520]

V noci z 15. na 16. február medzi Petrovou Vsou a Holíčom partizáni z Kozlovovho družstva oddielu Repta 2. Stalinovej brigády  zastrelili a potom olúpili príslušníka finančnej stráže J. Hráneka, lebo vraj na nich vytiahol zbraň. V skutočnosti bol zastrelený zozadu.^[521]

16. februára pri Kamennej Porube (pri Rajci) partizáni z brigády Suvorov zabili 4 svojich druhov, ktorí najskôr z nej odišli a potom sa do nej opäť chceli vrátiť.^[522]

17. februára pri oprave trate poškodenej partizánmi oddielu Rodina (Vlasť)  pri Ochodnici (pri Kysuckom Novom Meste) nimi položená časovaná bomba zabila robotníkov B. Adámeka a J. Pijáka.^[523]

Toho dňa v osade Vrchrieka (pri Čadci), patriacej do Dlhého Poľa, partizáni z oddielu, pozostávajúceho zo sovietskych občanov zastrelili 4 partizánov z oddielu Rodina (Vlasť) pozostávajúceho zo slovenských občanov, medzi ktorými boli M. Palubiak z Dlhého Poľa a J. Polka z Turzovky. Vraj preto, lebo Palubiak patril k skupine, ktorá kradla a lúpila.^[524]

Toho dňa v Novej Lehote (pri Piešťanoch) Snežinskij dal odstreliť bývalého účastníka povstania partizánov J. Krajča z miestnej kopanici Dolina J. Janíka z Tesárov za zbehnutie, keď nemeckí vojaci prepadli ich jednotku v Prochoti.^[525]

Okrem spomenutých prípadov Snežinskij v Novej Lehote alebo na iných miestach zavraždiť aj mnohé iné osoby, o ktorých nie sú známe dátumy úmrtí. Celkový počet jeho obetí mohol byť 100.^[526]

Toho dňa pri Ostrom Grúni v miestnej časti na Surovinách (pri Žarnovici) partizáni pravdepodobne z oddielu Vorošilov zavraždili miestneho obyvateľa J. Kamodiho. Zo záznamu v matrike nie je jasné, či ide o otca alebo syna. Podľa miestnych obyvateľov najskôr zavraždili syna, ktorý bol partizánom a potom jeho otca. Sú viaceré verzie o príčine vrážd.^[527]

Toho  dňa pri Lovčici- Trubíne (pri Žiari nad Hronom) príslušníci oddielu Thälmann z brigády Stalin zajali a pri Prestavlkoch zastrelili 2 nemeckých vojakov. Nasledujúceho dňa nemeckí vojaci podnikli trestnú výpravu, pri ktorej zabili dvoch miestnych obyvateľov, ktorých príbuzní boli partizánmi. Väčším represáliám zamedzil zástupca tamojšieho katolíckeho farára Povala a M. Kršiak.  Už predtým, 23. decembra, v rámci odvety za jedného zabitého a jedného zraneného nemeckého vojaka pri Trubíne partizánmi z brigády Stalin, nemecké orgány pri Hornom Turčeku zastrelili 6 Trubínčanov, ktorých podozrievali z podpory partizánov. 12. februára Nemci mienili zastreliť ďalších 11 Trubínčanov, ako  odvetu za ďalší partizánsky útok, od čoho ich odhovorili J. Jakubík zo Žiaru n. H.^[528]

Asi 18. februára nad Vrbickým plesom v Nízkych Tatrách sovietski partizáni z oddielu Kirov zastrelili 40- 50 maďarských vojakov, ktorých zajali vo Svätojánskej doline.^[529]

Asi 19. februára pri Bacúchu (pri Brezne) partizáni zastrelili F. Holého pre údajné vyzvedačstvo.^[530]

20. februára o 20. hodine pri Poluvsí (pri Žiline) partizáni z bezprostrednej blízkosti strieľali na sanitku Slovenského červeného kríža, viditeľne spredu i zozadu označenú svietiacim krížom. Pritom zasiahli nádrž auta, ktoré začalo horieť. Jeho vodič, R. Galdoň z Gelnice, uhorel.^[531]

21. februára v Gbeloch (pri Senici) partizáni z Kozlovovho družstva oddielu Repta 2. Stalinovej brigády zavraždili 79 ročného roľníka J. Žídeka, keď pred nimi bránil svoju manželku, lebo vraj spolupracovala s Nemcami. Podľa inej verzie to bola pomsta za to, že im v predtým odmietol dať jedlo, označiac ich za vagabundov.^[532] 

24. februára na pri Bošácej (pri Novom Meste nad Váhom), pri kopanici Horné Kameničné, príslušníci 2. Stalinovej brigády pre neoprávnené podozrenie zo spolupráce s nemeckým vojskom mučili a zavraždili zástupcu starostu, notára Š. Kukuču.^[533]

Toho dňa v noci v Diviakoch nad Nitricou (pri Prievidzi) partizáni zastrelili šoféra B. Grambličku, keď sa po svadbe sťahoval nákladným autom do rodnej Valaskej Belej, lebo si mysleli, že auto patrí Nemcom.^[534] 

25. februára  príslušníci 9. práporu zväzku Ján Žižka nad Závadou (pri Bánovciach n. Bebravou) zajali a zastrelili nemeckého vojaka.^[535]

26. februára z Poluvsia partizáni z brigády Suvorov odvliekli a Pri Stránskom (pri Žiline) zavraždili lesníka P. Šmeka (tiež Szmeka) a jeho syna Rudolfa,^[536] pretože musel nemeckej jednotke ukázať cestu k hájovni, v ktorej boli partizáni.

V noci z 26. na 27. februára z Krnče (pri Topoľčanoch) partizáni odvliekli roľníkov G. Paulena a A. Štrajchera. Neskôr boli obaja nájdení zavraždení.^[537]

27. februára pri Dúbrave (pri Liptovskom Mikuláši) partizáni, medzi ktorými mal byť jeden Dúbravčan, zavraždili a olúpili 7 Židov, ktorí sa tu skrývali, napr. lekára M. Goldbergera z Dúbravy, ktorý bol aj predsedom ilegálneho výboru KSS v L. Mikuláši a bol podozrievaný zo spolupráce s gestapom.^[538]

Toho dňa pri Bystričke (pri Martine) príslušníci 2. Štefánikovej brigády zastrelili svojho druha F. Šiša pre údajné vyzvedačstvo.^[539]

28. februára v Račkovej doline v blízkosti horárne pri Pribyline (pri Liptovskom Hrádku) veliteľ 1. Štefánikovej brigády dal zastreliť asi 28 maďarských vojakov, medzi ktorými bol K. Tóth z Nededu, ktorí prešli k partizánom.^[540]

1. marca na kopaniciach Hlavina a Mikulci (pri Starej Turej) pre údajné udavačstvo partizáni zavraždili J. Jansa a M. Gregorovú.^[541]

Toho dňa v Zlatne (pri Zlatých Moravciach) partizáni, pravdepodobne z oddielu

Plameň, zastrelili roznášača mlieka z neďalekých Mankoviec K. Sarku a jeho syna. V tom istom čase aj v neďalekých Mankovciach zastrelili priekupníka s vajcami Jokela (Jochela) zo Zlatých Moraviec a v bližšie neuvedenej dobe ženu zo Zlatna, pohlavne chorú partizánku a asi 24 zajatých nemeckých vojakov z Rakúska.^[542]

3. alebo 4. marca na Predvrícku pri Kláštore p. Znievom (pri Turčianskych Tepliciach) partizáni z oddielu Slovan 2. Štefánikovej brigády, pochádzajúci z tejto oblasti, zavraždili roľníka J. Bakalu, predstaviteľa miestnej pobočky Nemeckej strany, lebo vraj zrádzal.^[543]

6. marca príslušníci novobanského oddielu na Kajlovke pri Hrabičove (pri Novej Bani) zajali a zastrelili 2 Nemcov.^[544]

9. marca príslušníci 10. práporu zv. Jána Žižku v Necpaloch (pri Turčianskych Tepliciach) zajali inšpektora zákopových práca pre nemecké vojsko P. Zagorodnikova,  maďarského dôstojníka J. Szabu so sluhom J. Kissom a potom ich zastrelili.^[545]

Toho dňa pri Blatnici, resp. Ďanovej (pri Turčianskych Tepliciach)

partizáni zajali 3 nemeckých vojakov, potom ich odvliekli do Gaderskej doliny, kde ich zastrelili.^[546]

Toho dňa v Dlhom Poli (pri Žiline) partizáni zastrelili troch zajatých nemeckých vojakov.^[547]

Toho dňa z Veľkých Uherciach (pri Partizánskom) partizáni odvliekli riaditeľa školy

L. Mutha a pri blízkom Kolačne ho zastrelili.^[548]

9. alebo 10. marca pri Dlhej nad Kysucou (pri Čadci) sa 3 neozbrojení nemeckí vojaci- zbehovia stretli s partizánmi, ktorí ich zastrelili.^[549]

11. marca na kopaniciach U Škulov, patriacich do Lubiny (pri Novom Meste nad Váhom), partizáni zastrelili lesníka J. Dúbravu s manželkou, ktorá bola vo vysokom stupni tehotenstva, pretože pokutoval ľudí, ktorí si brali drevo z cudzieho lesa.^[550]

12. marca v Hornej Lehote (pri Dolnom Kubíne) člen oddielu Signál zavraždil svojho suseda, mlynára Š. Macáka, jeho manželku aj ich osvojeného 4 ročného syna.^[551]

Pravdepodobne toho dňa v noci partizáni a potom zavraždili roľníka I. Tomu z Malej Lehoty (pri Žarnovici).^[552] Niekedy sa aj uvádza, že bol z Veľkého Poľa, lebo bol z lazu, ktorý sa nachádza pri rozhraní chotárov oboch dedín.

V ten deň z Malej Lehoty partizáni tiež odvliekli a zavraždili jej obyvateľa B. Pacalaja.^[553]

14. marca pri Vršateckom Podhradí (pri Ilave) príslušníci 2. Stalinovej brigády zajali nemeckého dôstojníka a vojaka a ich zastrelili pri blízkom Krivokláte.^[554]

Toho dňa pri Oponiciach (pri Nitre) partizáni z oddielu Narodnyj mstiteľ (Ľudový pomstiteľ) zastrelili 3 civilistov, ktorí cestovali osobným autom a v ňom mali zbrane.^[555]

15. alebo 16. marca pri Kalamenoch (pri Ružomberku) sovietsky veliteľ partizánskej skupiny zastrelil učňa J. L. Blchu z Bobrovca, lebo mu odmietol dať svoje topánky.^[556]

16. marca v osade Matejovec (pri Myjave) partizáni z oddielu Hurban zastrelili 2 zajatých nemeckých dôstojníkov, ktorých zajali v predchádzajúci deň na Hrašnom vrchu.^[557]

18. marca v miestnej časti Rúbaň pri Valči (pri Martine) príslušníci Slovenskej národnej partizánskej brigády zastrelili miestneho obyvateľa A. Štiffela (Štiffeľa), asi pre podozrenie so spolupráce s nemeckými jednotkami.^[558] V tejto časti partizáni zastrelili viac osôb v rôznom čase.  

19. marca vo Valašskej Belej (pri Prievidzi) pred vlastným domom partizáni zastrelili poľnohospodárskeho robotníka J. Mištinu, lebo ho podozrievali, že ich zrádza. Z toho istého dôvodu v neznámom čase zastrelili aj tamojšieho obyvateľa Poláka.^[559]

Toho dňa pri Liptovskej Osade príslušníci oddielu Pobeda (Víťazstvo) z br. Za slobodu Slovanov pre údajné vyzvedačstvo zastrelili J. Kajlíka.^[560]

21. marca v Polome (pri Žiline) partizáni olúpili a zastrelili K. Fischera.^[561]

25. marca partizáni, pravdepodobne z oddielu Štefánik 1. Stalinovej brigády, pri Modre zajali a zabili nemeckého vojaka. ^[562] 

26. marca v Divine (pri Žiline) partizáni z oddielu Za vlasť po predchádzajúcom olupovaní zabili krčmára J. Čuraja.^[563]

27. marca v osade Nozdrovice patriacej do Košeci (pri Ilave), partizáni bez výzvy k zastaveniu začali strieľať do civilného nákladného auta, vezúce náklad do továrne a robotníkov. Pritom zastrelili vodiča F. Fischera z Popradu.^[564]

Toho dňa príslušníci partizánskeho oddielu Za ideál zastrelili v Myjave údajných udavačov S. Púlla a Ľ. Malíka.^[565]

28. alebo 29. marca v Hloži (pri Ladcoch) partizáni zajali a potom zastrelili 3 maďarských vojakov.^[566]

29. marca z kopaníc Korchani u Hura patriacich do Rakovej (pri Čadci) partizáni odvliekli a potom zavraždili roľníka Š. Zakopčaníka, ktorý si pred nimi bránil majetok.^[567]

Pravdepodobne v ten deň  pri Kamennej Porube veliteľ Slovenskej národnej partizánskej brigády Konstantin Popov dal obesiť hájnika P. Fraštiu z Rajca pre podozrenie spolupráce s Nemcami.^[568]

1. apríla pri Ladcoch partizáni zo skupiny Železniak zajali a potom odstrelili 2 nemeckých dôstojníkov. Nemci na odvetu 16. apríla zastrelili 19 miestnych obyvateľov a vypálili 27 domov.^[569]

Pravdepodobne 2. apríla partizáni z 10. práporu zv. Ján Žižka zajali 5 nemeckých vojakov, ktorí mali preskúmať ústupovú cestu pre nemecké vojsko. Na príkaz jeho veliteľa Imricha Müllera a komisára Vladimíra Sedlářa ich potom sovietski príslušníci tohto práporu zastrelili nad cintorínom v Kšinnej (pri Bánovciach nad Bebravou).^[570] Podľa iného prameňa obetí bolo 4 a boli zavraždené 4. apríla.^[571]

Pred prechodom frontu, ku ktorému došlo v Bzinciach pod Javorinou (pri Novom Meste nad Váhom) 8. apríla, v lese Javorina a v okolí partizáni zastrelili nemeckých vojakov, ktorí sa im dali zajať bez boja. Podľa jedného prameňa ich bolo do 30, podľa iného, pravdepodobne presnejšieho, 42.^[572]

Tiež v tom čase pred prechodom frontu pri blízkej Lubine partizáni pre údajné udavačstvo mučili a zavraždili tamojšieho lesníka C. Kušnierika.^[573]

2. apríla podľa jednej správy alebo 5. apríla podľa inej správy toho istého oddielu Samo, partizáni z tohto oddielu pri Blatnici (pri Martine) zajali a potom zastrelili dvoch nemeckých vojakov.^[574]

4. apríla z kopaníc v v Moravskom Lieskovom (pri Novom Meste nad Váhom) partizáni dôkladne olúpili rodinu roľníka Š. Dedíka. Potom ho odvliekli s troma synmi a zavraždili ho, ako aj dvoch synov. Jednému synovi sa podarilo ujsť.^[575]

Toho dňa partizáni z oddielu Vpřed pri Zliechove (pri P. Bystrici) zastrelili dvoch zajatých nemeckých vojakov.^[576]

5. apríla 1945 pri Harvelke (pri Čadci) partizáni odvliekli a zavraždili miestneho manipulanta s drevom R. Prievozníka, ktorý verejne vyhlasoval, že po prechode frontu zverejní ich lúpenie.^[577]

10. apríla vo Vrchteplej (pri Považskej Bystrici) Slovenská národná partizánska brigáda zajala bez boja jednotku POHG, ustupujúcu z Kremnice. Jej 4 veliteľov partizáni sa rozhodli odstreliť. Zavraždení boli len 3, pretože jeden z nich bol len postrelený a prežil.^[578]

11. apríla v Súľove (pri Bytči) partizáni z tejto jednotky zajali a zastrelili nemeckého vojaka.^[579]

13. apríla v Červenom Kameni (pri Ilave) príslušníci 2. Stalinovej brigády v hostinci zajali a potom zastrelili 2- 4 nemeckých vojakov.^[580]

17. alebo 18. apríla pri Štiavniku (pri Považskej Bystrici) partizáni zo Slovenskej národnej partizánskej brigády zajali jednotku maďarských vojakov. Jej 3- 4 dôstojníkov potom zastrelili.^[581]

V tomto období  pri Vrtižeri (pri Považskej Bystrici) skupina partizánov pod velením Micháleka zajala dvoch nemeckých vojakov, ktorých potom zastrelila, lebo vraj jeden z nich sa dopustil vojnového zločinu.^[582]

25. apríla v Ochodnici (pri Kysuckom Novom Meste) partizáni z oddielu Sloboda zabili a olúpili starostu G. Baltiara, keď v noci strážil dedinu pred ich lúpežným prepadom.^[583]

27. apríla v noci do domu robotníka V. Prekopa v Sedmerovciach (pri Ilave) vtrhla skupina partizánov. Pod zámienkou, aby im ukázal cestu, donútili ho, aby išiel s nimi.  Pri neďalekom Krivokláte ho olúpili o šaty a zavraždili.^[584]

V noci z 30. apríla na 1. mája pri Papradne (pri Považskej Bystrici) partizáni zajali a potom zavraždili 4 ustupujúcich nemeckých vojakov.^[585] Sú to posledné známe obete odboja v prvej Slovenskej republike.

Podľa doterajšieho výskumu celkový počet obetí odbojárov bol okolo 2 000. Väčšina z nich boli občania Slovenska. Spomedzi nich to zväčša boli civilisti nemeckej národnosti. Často boli zavraždení z národnostnej nenávisti, len preto, lebo boli Nemci. Na rozdiel od odbojárov predstavitelia prvej Slovenskej republiky nedali nikoho zavraždiť pre jeho národnosť. Preto tvrdenie, že povstanie bolo proti rasizmu, nemôže byť pravdou.

Ďalšou najpočetnejšou skupinou obetí boli zajatci z nemeckého a maďarského vojska. Pritom často, a pri maďarskom vojsku takmer vo všetkých prípadoch, títo vojaci sa vzdali bez boja. Menej obetí bolo v iných skupinách, ako civilisti slovenskej národnosti, civilisti z Ukrajiny, ktorí utekali pred komunistickou vládou, alebo samotní partizáni, ktorí sa vraždili medzi sebou atď.

Partizáni pravdepodobne zabili viac ľudí terorom, ako v boji, čím určili povahu svojej činnosti. Po vojne nikto z odbojárov sa nepotrestal za tieto zločiny a doteraz tieto zločiny ani politici Slovenska neodsúdili.

Aj keď prevažná väčšina účastníkov povstania sa vrážd nedopustila, s povstaním sú tieto vraždy neoddeliteľne spojené a tým aj s jeho hodnotením.

---

Poznámky

^[1] Deklarácia SNR z 1. 9. 1945. Nejestvuje iný prípad vo svete, aby niekto organizoval povstanie voči vlastnému štátu a takisto, aby štát oslavoval povstanie voči sebe samému.

^[2] Bez vlastného štátu a jeho vlasteneckej vlády osud obyvateľov Slovenska by bol asi najviac podobný osudu obyvateľov Karpatskej Ukrajiny, ktorej predstavitelia – predseda vlády A. Vološyn i snem sa tiež snažili o vytvorenie vlastného štátu, no boli pripojení k Maďarsku. Napriek tomu, že Ukrajinocov bolo oveľa menej ako Slovákov, zahynulo ich oveľa viac: vyše 70 000- Takáč, L., c. d., s. 321, nehovoriac už o výrazne horšom zásobovaní či uplatnení rodného jazyka atď.

^[3] Nariadenie SNR č. 5/1944 zo 6. 9. 1944 o poštátnení školstva na Slovensku, ktoré malo platnosť zákona. S bojom proti Nemecku alebo proti národnému socializmu nemalo nič spoločného. Postihlo predovšetkým Katolícku cirkev, ktorej patrilo najviac škôl.

^[4] Napr. A MSNP, Zbierka IV (ďalej Z IV), S 183/63 a S 82/67; VHA, OVDS, š. 17; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; ŠA v Bytči, F. Trenčianska župa – prezídium, š. 57; Viac pravdy nezaškodí. In: Pravda, 27. 8. 2001; Suško, L., c. d., s. 331; Wohland, Ludwig: Schicksal Hauerland. Bürstadt 1989, s. 55; Škarpichová, Alžbeta: Kto prežil – mlčal. In: Práca, 8. 6. 1991.

^[5] Mnohí ľudia sa obávali hovoriť o týchto vraždách aj po skončení komunistického režimu, aby sa nestali obeťou pomsty bývalých odbojárov, ktorí neraz bývali v ich blízkosti a niekedy sa podieľali na týchto vraždách. Preto často nesúhlasili s tým, aby sa v tejto práci uviedlo ich meno.

^[6] Napr. v spomenutom diele od odbojára K. S. Korbela na s. 86 sa spomína zavraždenie asi 12 zajatých nemeckých vojakov povstaleckým partizánmi a dôstojníkom Čipkom. Nie je známe, kde a kedy sa stal tento prípad.

^[7] ŠA v Prešove, f. Šarišsko – Zemplínska župa (ďalej ŠZŽ), Oddelenie štáto – bezpečnostné (ďalej OŠB), š. 117; Dokumenty 40 ročného boja strany za záujmy robotníkov a roľníkov v Michalovskom okrese. Prešov 1961, s. 63

^[8] VHA, ZPH, i. j. 121; A ÚPN, f. B 10 –7, i. j. 44; SNA, f. 203, š. 392 a š. 397; SNA, f. 209, š. 749; SNA, f. S, š. 425; SNA, f. Ministerstva vnútra, š. 706; ŠA Prešov, ŠZB, OŠB II, i. j. 330/1944; Chlupis, Robo: Bolestná spomienka z roku 1944. In Svedectvo č. 1/1998.

^[9] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 2958/1944; Uvedený materiál sa pôvodne nachádzal v Archíve Oddelenia vojnových veteránov a vydávania osvedčení Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako spis Prípad Zlatá Baňa, podkladový materiál na jednanie v Prešove 4. 6. 1989. V súčasnosti  bol s inými materiálmi premiestnený do Vojenského historického archívu. Ešte nie je známe, aké budú mať označenie a ako budú archívne spracované. V tejto práci sa podľa pôvodného archívneho uloženia označujú ako MO AO a písomnosti o partizánoch označené písmenom D. Tento materiál mal číslo 53; A ÚPN, f. A 24, i. j. 64; SNA, f. 209, š. 754 .

^[10] SNA, f. 203, š. 393; ŠA Prešov, f. ŠZŽ OŠB, š. 122 ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. Okresný úrad (ďalej OÚ) Nové Mesto nad Váhom, š. 191; Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 29

^[11] SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. NS, Tnľud 6/46, kinofilm 904; ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 2958/1944; A MSNP, Z XII, S 10/65 a 159/72; A MSNP, Z IV, š. 11, i. č. 73/63; A ÚPN, f. A 24, i. j. 24 – tento prameň udáva dátum 26. marca. Pretože má oveľa väčší časový odstup od danej udalosti, pokladá sa za nespoľahlivejší.

^[12] SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. S, š. 425. Veliteľom toho oddielu bol vtedy Alexej Jemeľjanov, ktorý používal krycie meno Pugačov.

^[13] SNA, f. 203, š. 393, f. 209, š. 772; SNA, f. 397; SNA, f. S, š. 425.

^[14] SNA, f. S, š. 393 a 425, f. 209, š. 753; VHA, ZPH, i. j. 121; ŠA Prešov, f. ŠZŽ OŠB, š. 122; AM SNP, Z XII,

S 119/65 a 17/78. Veliteľom tejto jednotky bol vtedy Ivan Baľuta, ktorý používal krycie meno Jagupov.

^[15] VHA, ZPH, š. 11, i. j. 121; A ÚPN, f. A 24, i. j. 24 – tento prameň udáva dátum 6. 6. 1944 a i. j. 64; VHA, KOS, i. j. 205/1, kronika Livovskej Huty; MO AO, D 66; A MSNP, Z XII, S 183/60 a S 17/78; A MSNP, Z IV, š. 13 – tento premeň udáva dátum 12. 7. 1944.

^[16] VHA, f. 53, š. 95 a f. Veliteľstvo pozemného vojska Bratislava 1940- 1944 (ďalej VPV), š. 35; SNA, f. S, š. 425.

^[17] SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. S, š. 425; ŠA v Prešove, f. ŠZŽ OŠB, š. 122; VHA, f. VPV, š. 35.

^[18] A MSNP, Z XII, S 3/93; čas úmrtia podľa  Pažurová, Helena: Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Bratislava 2014, s. 50.

^[19] SNA, f. 203, š. 393 a 397; SNA, f. S, š. 425; ŠA v Prešove, f. ŠZŽ OŠB, š. 123.

^[20] SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. S, š. 425; SNA, f. 209, š. 753; VHA, VPV, š. 37; VHA, f. 53, š. 95.

^[21] VHA, ZPH, š. 2, i. j. 18; SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. S, š. 425; tiež VHA, KOS, i. j. 213; tiež Východoslovenská pravda, 29. 8. 1946.

^[22] ŠA v Prešove, f. ŠZŽ OŠB, š. 123; SNA, f. S, š. 425 – 5; SNA, f. 203, š. 397; SNA, f. Štátny úrad pre vojnových poškodencov v Bratislave (ďalej ŠÚVP), š. 53.

^[23]  CDAHOU, f. 62, o. 1, i. j. 52; MO AO, D 1 – 4; VHA, ZPH, š. 14, i. j. 160.

^[24] A MSNP, Z XII, S 17/78; VHA, ZPH, i. j. 22; ŠA v Prešove, f. SZŽ – OŠB, š. 122; SNA, f. S, š. 425

^[25] SNA, f. 203, š. 393;  SNA, f. Alexandrijský archív, kinofilm II C – 991; SNA, fond S, š. 38; SNA, f. NS, š. 78, i. j. 72; VHA, ZSP, ŠZX – 171; CDAHOU, f. 62, inventár (ďalej i.), 1, i. j. 50 a 1519; Čaplovič, V. – Keliar, Ľ. ,c. d., s. 43; Veliteľom br. Za slobodu Slovanov bol vtedy Ladislav Kalina a 1. Štefánikov brigády Piotr Veličko.

^[26] SNA, f. 203, š. 393; SNA, f. S, š. 425; Uhrin, Marian a kol.: II. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika. Martin – Banská Bystrica, 2009, s. 60; Lobík, Ján: Spomienky na SNP v Turci. Martin 1994, s. 33.

^[27] MO AO, D 47, ABS, f. 305, š. 120 – 1; A MSNP, Z XII, S 4/93.

^[28] Keveš, Ján: Sklabiňa – Partizánska obec. Martin 1969, s. 28.

^[29] Tajná štátna polícia Nemecka. Niektoré pramene udávajú zastrelenie aj niekoľkých ďalších členov závodnej stráže.

^[30] A MSNP, Z XII, S 63/67; SNA, f. 203, š. 394 a 397; Jablonický, Jozef: Povstanie bez legiend. Bratislava, 1990, s. 125; tiež Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 90. Wohland, L., c. d., s . 47; CDAHOU, f. 166, i. 1, i. j. 161.

^[31] A MSNP, Z XII, S 36/83; Vimmer, P., c. d., s. 46.

^[32] SNA, f. 203, š. 394; VHA, ZPH, i. j. 18 a 352.

^[33] SNA, f. 203, š. 394; Ursíny, Ján: Spomienky na Slovenské národné povstanie. In: Slovenské národné noviny č. 6/1990; Wohland, L., c. d., s. 69.

^[34] Nemčok, Jozef: Cesta smrti a života. Krakov 2015, s. 22 – 94; tiež VHA, ZPH, š. 9, i. j. 90.

^[35] SNA, f. bývalý Archív Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, š. 1390; SNA, f. 203, š. 394; SNA, Z, š. 24; ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2133/44; Kalendár Kanadskej slovenskej ligy 1985 – 1986, s. 169 – 195; VHA, ZSP, ŠZX – 171, ŠZX –  457 a ŠZX – 459; Smolec, J., c. d., s. 70. Veliteľom Pohronského oddielu bol Emil Křístek (pôvodne Krzystek).  

^[36] Záni, František: Handlovčania v boji za slobodu. Banská Bystrica, 1974, s. 55.

^[37] Hlinkova garda v tom čase bola súčasťou HSĽS a mala hlavne brannú úlohu. Jej príslušníci neboli ozbrojení. Mohli byť nasadení na výpomoc ozbrojeným zložkám a vtedy sa mohli vyzbrojiť.

^[38] Štetková, Viera: Povstalecký denník. Bratislava, 1997, s. 4; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71 – podľa tohto prameňa Košinu zastrelil policajt na okresnom súde; tiež Jednota, 18. 6. 1947; Svedectvo o „POVSTANÍ“. In: Hlas Slovenska č. 26/1992; Všade panika a bezhlavý útek. In: Gardista 29. 9. 1944. Podľa matriky Šťastný zahynul 25. augusta a Košina 5. septembra. Pretože denník sa zrejme písal bez časového odstupu, jeho údaje sú zrejme spoľahlivejšie.

^[39] Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 97; Uhrin,, M., c. d., s. 60; A MSNP, Z XII, S 63/67; VHA, f. VPV, š. 39.

^[40] Vnuk, František: Katynské lesy a lesíky. In: Slovenský denník, 22. 5. 1990; Považský, Jozef: Koniec legendy o misii generála Paula von Otta. Martin 1996, s. 35; VHA, ZSP, ŠZX – 418 a ŠZX – 432/1; A MSNP, Z XII, S 63/67.

^[41] A MSNP, Z XII, S 329/64 a 31/69.

^[42] A MSNP, Z XII, S 116/79, S 69/80, S 155/80 a S 38/81; 100 proti 18. In: Slovák 17. 11. 1944; Krno, Martin: Nielen lipy videli...In: Nedeľná Pravda 13. 11. 1992; Lacko, Martin: „Hrdina SNP“ kapitán Gonda (Povstalecký príbeh v ružomberskej oblasti). In: Lacko, Martin: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III. Trnava, 2004, s. 248.

^[43] A MSNP, Z XII, S 155/80; Martin Lacko: „Hrdina SNP“ kapitán Gonda (Povstalecký príbeh v ružomberskej

   oblasti). In: Lacko, Martin: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III., s. 263 – 265.

^[44] VHA, ZSP, ŠZX – 311 a ŠZX – 460. Veliteľom Nálepkovej brigády bol Michal Sečanský.

^[45] Matrika Turčianskeho Jasenia.

^[46] Pamätná kniha – Kronika obce Sklabiňa počas Slovenského národného povstania 1944 – 1945; Jednota, 18. 6. 1947; matrika Turčianskeho Jasenia; A MSNP, Z XII, S 5/63.

^[47] A MSNP, Z XII, S 32/69; Prečan, V., Slovenské národné povstanie – Dokumenty, s. 1061; VHA, ZPH, i. j. 400.

^[48] SNA, f. 203, š. 394. Dátum smrti uvedený podľa matriky rímskokatolíckeho farského úradu v Kamenici; VHA, ZPH, š. 19, i. j. 225.

^[49] VHA, ZPH, i. j. 457; A MSNP, Z XII, S 28/65; V. Prečan, Slovenské národné povstanie – Dokumenty, s. 1061; Hirner, Alexander: Matičná myšlienka. Trnava – Bratislava, 1992, s. 122 – 123; Jablonický, Jozef: Povstanie bez legiend, s. 164; List Jozefa Hanzela z 21. 9. 1995 vo vlastníctve autora; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; L. Suško, c. d., s. 326; VHA, KOS, i. j. Niektoré pramene udávajú vyšší počet obetí.

^[50] Turčan, Dušan: Smutnohra slovenských čapajevovcov na východnom Slovensku. In: Svedectvo č. 6/1998; list obecného úradu v Bystrom autorovi 2. 12. 1998.

^[51] SNA, f. 203, š. 397; SNA, f. S, š. 425; Murgaš, Emil: Horehronská povstalecká sága. In: Svedectvo č. 8/1995; tiež Unter der Bandenherrschaft. In: Grenzbote, 22. 11. 1944; tiež Deutsche Stimmen, 9. 12. 1944.  

^[52] SNA, f. 209, š. 397; Unter der Bandenherrschaft. In: Grenzbote, 22. 11. 1944; Dobschau unter „tschechoslowakischer“ Herrschaft. In:  Deutsche Stimmen, 9. 12. 1944.

^[53] Považský, J., c. d., s. 38 a 58; ŠA v Bytči, f. Okresné a miestne ľudové súdy z územia Žilinského kraja 1945- 1948, Okresný súd Ružomberok, š. 9, i. j. 453, č. 58/48; VHA, KOS, i. j. 229; Svedectvo o „POVSTANÍ. In: Hlas Slovenska č. 25/1992.

^[54] MO AO D 66; SNA, f. 203, š. 394; Historická revue č. 5/2012. Veliteľom tejto jednotky bol Viačeslav Kvitinskij.

^[55] A MSNP, Z XII, S 329/64 a S 31/69; VHA, KOS, i. j. 253; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX- 314; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 139  a  i. 3, i. j. 79; Štrelinger, Peter: Povedali, že je vrah. In: Slovenská republika, 27. 8. 1994; Komai, Ľ: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; Cíger Hronský, Jozef: Svet na Trasovisku. Martin 1991, s. 251. Veliteľom Tretieho oddielu bol Nikolaj Belov.

^[56] Čerep, Ondrej: Vojnové obete Žiliny. In: Lacko, Martin – Malatinský, Michal: Slovenské národné povstanie a záver vojny na území Žilinského kraja 1944 – 1945. Žilina 2014, s. 19; Osika, Štefan: Tragické udalosti v Rajeckej doline 1944- 1945, rukopis.

^[57] VHA, ZPH, i. j. 455; ŠA v Banskej Bystrici, pobočka Banská Bystrica, f. Mestský úrad, š. 218; VHA, KOS, i. j. 203; ABS, f. S, š. 159- 6; Smida, Július: Povstanie v Banskej Bystrici. In: Bielik, P. – Mulík, P., c. d., s. 119.

^[58] VHA, ZPH, i. j. 291 a 356; f. 203, š. 394; ŠA v Prešove, f. Odbočka Ústredne štátnej bezpečnosti pri Policajnom riaditeľstve v Prešove, i. j. 1549 a pobočka Prešov, f. 62 – OÚ Sabinov, š. 17; SNA, f. S., š. 425 a f. 203, š. 394; ; List Eduarda Vorkála z 23. 9. 1996 vo vlastníctve autora, VHA, f. Duchovná správa, š. 3.

^[59] VHA, f. Ministerstvo národnej obrany- dôverné (ďalej MNO- d.), š. 440, i. j. 244, spis 20 4/2110- 205/200

^[60] MO AO, D 53; VHA, ZPH, i. j. 21; Emil Kadnár: Smrt přichází na úsvitu. Praha, 1971, s. 80; Marek, Jaroslav – Vittek, Viliam: Ako som bojoval proti fašizmu. Hlohovec, 1989, s. 51; Písomná výpoveď bývalej členky tejto skupiny A. Kostkovej z 11. 6. 1993 vo vlastníctve autora; tiež Partizáni v Slanských horách. In: Čas, 26. 8. 1945.

^[61] ABS, f. S/2, š. 4; A MSNP, Z XII, S 239/64; Dušan Halaj: Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika a Druhá slovenská národná brigáda v SNP a partizánskej vojne. Bratislava, 1985 – dizertačná práca.

^[62] Roter Mord in Hauerland. In: Deutsche Stimmen, 22. 10. 1944. Veliteľom tejto jednotky bol Viliam Žingor

^[63] ABS, f. S/2, š. 4, L. Suško, c. d., s. 329 – 330; Gardista, 29. 9. 1944.

^[64] VHA, ZPH, š. 10, i. j. 103; Ján Zelinka: Od romantiky k vede a politike. Bratislava, 2000, s. 54.

^[65] ŠA v Nitre, pobočka Prievidza, f. OÚ Prievidza, š. 466; F. Záni, c. d., s. 55. Veliteľom tejto jednotky bol Imrich Müller (neskôr zmenil meno na Ivo Milén).

^[66] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2209/1944.

^[67] VHA, ZPH, i. j. 117 a ZSP, ŠZX – 362; Lacko, Martin: Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti. In: Pamäť národa č. 4/2013, s. 93; list Borisa Ferjenčíka z 4. 10. 2014 vo vlastníctve autora.

^[68] SNA, f. 203, š. 397; VHA, KOS, i. j. 207 I; Rímskokatolícka matrika v Podbrezovej; A MSNP, Z XII, S 58/88.

^[69] Lacko, Martin: Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti. In: Pamäť národa, č. 4/2013, s. 93. Čas činu upresnený Martinom Hagarom autorovi.

^[70] M. Uhrin, c. d., s. 64.

^[71] M. Uhrin, c. d., s. 64; VHA, Zbierka SNP, š. 8, i. j. 150; CDAHOU, f. 121, i. j. 2

^[72] ŠA v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš, f. Notársky úrad Liptovská Lúžna adm. č. 2369; SNA, f. ŠÚVP, š. 60; SNA, f. ŠÚVP, š. 77, š. 82 a š. 93; SNA, f. NS, š. 78, i. j. 72; SNA, f. S, š. 425 – 7; VHA, ZSP, ŠZX – 106 a ŠZX – 314; VHA, ZPH, i. j. 137; AM SNP, Z XII, S 135/2003; Jablonický, Jozef: Povstanie bez legiend, s. 164; Prečan, V.: Slovenské národné povstanie – Dokumenty, s. 795; Suško, L., c. d., s. 326 – 329; Trauersonntag in Rosenberg. In: Grenzbote, 21. 12. 1944; Ako to bolo. In: Tatranský Slovák, 6. 1. 1945; Komai. L.: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; Die blutigen Spuren der Bandenherrschaft. In: Deutsche Stimmen, 30. 12. 1944; list Ľudovíta Komaiho z 20. 11. 1991 vo vlastníctve autora; informácia od Vladimíra Macku a obyvateľa Liptovskej Lúžnej.

^[73] Drori – Ernstová, Edita: Olúpená o právo na život, s. 104.

^[74] Murajda, Tomáš: Prvý september 1944. In: Svedectvo č. 9/2000.

^[75] Písomné svedectvo od osoby, ktorá nechce, aby sa uviedlo jeho meno, vo vlastníctve autora; Štrelinger, Peter: Svet na trasovisku. In: Slovenská republika, 23. 2. 1996; VHA, ZSP, ŠZX – 326; CDAHOU, f. 114, i. 1, i. j. 26

^[76] VHA, OVDS, š. 20; VHA, ČSA SNP, š. 10; i. j. 10/59 – tu je uvedený dátum 3. september; Langer, Juraj – Mlynarčík, Juraj: Protifašistický odboj na Orave. Banská Bystrica, 1969, s. 55 a 65; A MSNP, Z XII, S 135/2003.

^[77] A MSNP, Z XII, S 84/73.

^[78] AM SNP, Z XII, S 67/78; Vrbovský, Rado: Mene, mene, tekel ufarsin. In: Smer, 14. 12. 1990.

^[79] MO SR, AO, D 59; Schlenker, Melanie: Von Heimat zu Heimat. Salach – Eislingen/Fils 1986, s. 323 a 354.

^[80] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2506/1944.

^[81] Unter der Bandenherrschaft. In: Grenzbote, 22. 11. 1944; Dobschau unter „tschechoslowakischer“ Herrschaft. In: Deutsche Stimmen, 9. 12. 1944 – tu je uvedený  ako dátum úmrtia noc z 1. na 2. septembra; VHA, KOS, i. j. 203- tu sa ako dátum úmrtia udáva noc 1. septembra.

^[82] Pamätná kniha – Kronika obce Sklabiňa.

^[83] VHA, KOS, i. j. 207/I; SNA, Z, š. 15.  

^[84] Banditské vyrovnávanie osobných účtov. In: Slovák, 19. 10. 1944; Žalujem. In: Gardista, 30. 11. 1944; Hurná, Eliška: Moje spomienky na tzv. SNP a 50. roky. In: Kultúra, č. 14/2016; Lacko, Martin: Povstanie ju zavalilo neľudskou zlobou. In: Slovenské národné noviny č. 22/2016; Zelenayová, Eva: Život štvancov režimu. In: Svedectvo č. 2/2019.

^[85] A MSNP, Z XII, S 154/84. Veliteľom tejto jednotky bol Michail Šukajev.

^[86] Pamätná kniha – Kronika obce Sklabine; Matrika Turčianskeho Jasenia; tiež Jednota, 19. 6. 1947

^[87] A MSNO, Z XII, S 1/2019.

^[88] Maday, Josef: Hochwies Paulisch. Bürstadt 1993, 2. vydanie, s. 239, 271, 275; Wolf, Vladimír- Chrenka, Ferdinand- Čižmárik, Eugen: Obec Píla (Paulisch), Nitra, s. 12; Wolf, Štefan: Vrchárske drámy, 1. diel, Nová Baňa 2016, s. 41 – 42.

^[89] Maday, J., c. d., s. 275.

^[90] Maday, J., c. d., s. 272.

^[91] VHA, KOS, i. j. 253.

^[92] VHA, KOS, i. j. 207/I; SNA, Z, š. 16.

^[93] Greš, Ján: Žalujem vás, vrahovia!...In: Slovenská republika, 23. 2. 1996; ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 274, č. 1352/1944.

^[94] SNA, Z, š. 16 .

^[95] A MSNP, Z XII, S 14/96; VHA, ZSP, ŠZX – 280.

^[96] VHA, ČSA SNP, š. 16, i. j. 49/10; SNA, f. ŠÚVP, š. 88; informácia od osoby z danej oblasti.

^[97] ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 274, č. 1366/1944.

^[98] Hlinkova garda bola súčasť HSĽS a v tom čase mala na starosti brannú výchovu.

^[99] Písomná informácia od Šedajovej dcéry J. Č. vo vlastníctve autora; Matrika Turčianskeho Jasenia; tiež Jednota, 18. 6. 1947 – tu sa ako miesto činu udáva Sklabiňa .

^[100] A MSNP, Z XII, S 1/96; SNA, Z, š. 16 a 17; SNA, f. NS, š. 78, i. j. 72; SNA, f. Sväz slovenských partizánov (ďalej SSP), š. 39; MO AO, D 58; Kalafut, Jozef: Rub SNP z pohľadu člena KPVS. Pučistické heslo: „Gardistov a Háemistov treba vyplieniť“. In: Slovák, 8. 11. 1944; In: Svedectvo č. 9/1996; tiež Ako to bolo. In: Tatranský Slovák, 6. 1. 1945; tiež () Filo, Július: Spomienky a úvahy. Prešov, 1998, s. 46 – 47; Písomná výpoveď od Jozefa Kolmajera vo vlastníctve autora. Veliteľom tejto jednotky bol Andrej Makarenko.

Niektoré pramene uvádzajú deň vraždy 6. september. V texte uvedený dátum je aj podľa úmrtného listu jedného zo zavraždených. Jeden z prameňov uvádza 33 obetí.

^[101] A MSNP, Z XII, S 47/90.

^[102] VHA, ČSA SNP, i. j. 11/1.

^[103] MO AO, D 63/1; VHA, ZPH, i. j. 196; A MSNP, Z XII, S 124/79; CDAHOU, f. 110, i. 1, i. j. 1. veliteľom toho oddielu bol Teodor Pola; VHA, OVDS, š. 15. Podľa VHA, KOS, i. j. 217, kroniky Pružiny – k udalosti došlo nie skôr ako 11. septembra. 

^[104] Informácia od miestnych obyvateľov; Slovenská politika, 17. 11. 1944, v ktorej je dátum úmrtia 10. 9. 1944. Ten sa uvádza podľa matriky obce Heľpa, ktorý je pokladaný za hodnovernejší.

^[105] Katynské lesy a lesíky. In: Slovenský denník, 15. 6. 1990; tiež VHA, KOS, i. j. 202, kronika Uhrovca; dátum podľa matriky Uhrovca.

^[106] VHA, KOS, i. j. 207/I; VHA, Petráš, Jozef: Zoznam občanov Československej republiky a zahraničných bojovníkov, ktorí položili životy v boji proti fašizmu počas II. svetovej vojny. Trnava 2005.

^[107] Miliónové škody v okolí Hanušoviec. In: Slovák, 28. 10. 1944; dátum úmrtia upresnený príbuzným obete.

^[108] Matrika Turčianskeho Jasenia; Jednota, 16. 6. 1947.

^[109] ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2513/1944.

^[110] SNA, f. ŠÚVP, š. 76; Gretsch, Franz- Dopler, Brigitte: Unsere Heimat Johannesberg. Stuttgart 1986, s. 160.

^[111] Bojovník, 16. 10. 2014; A ÚPN, f. A 24, i. j. 24. Veliteľom tejto jednotky bol Alexander Karasiov (krycím menom Stepanov).

^[112] Ferjenčík, Mikuláš: Moje dojmy a skúsenosti z cesty do Mosky a zo Slovenského národného povstania; Černek, Ján: Pravda o 6. taktickej skupine v Slovenskom národnom povstaní v r. 1944. In: Kvetko, Martin – Ličko, Ján: Zborník úvah a osobných spomienok o Slovenskom národnom povstaní. Toronto 1976, s.194 – 195, 275. Zdá sa, že ide o ten prípad, ktorý vo svojej výpovedi v nemeckom zajatí uviedol aj veliteľ povstaleckej armády J. Golian. Ten uviedol počet zavraždených na troch: VHA, ZSP, ŠZX – 466.

^[113] VHA, ZPH, š. 16, i. j. 194 a i. j. 196; CDAHOU, f. 110, i. 1, i. j. 1.

^[114] A MSNP, Z XII, S 9/76 a S 50/83; VHA, ŠZX – 388; tiež CDAHOU, f. 112, i. j. 29.

^[115] M. Uhrín, c. d., s. 62; Matrika Turčianskeho Jasenia; Rímskokatolícka matrika vo Vrútkach.

^[116] Pamätná kniha – Kronika obce Sklabiňa; Kronika Turčianskeho Jasenia.

^[117] SNA, f. ŠÚVP, š. 62; Matrika Turčianskeho Jasenia; Gardista, 19. 10. 1944;  Svedectvo o „POVSTANÍ“ In.: Hlas Slovenska č. 26/1992.

^[118] ABS, f. S, š. 159 – 6.

^[119] VHA, f. 1. Československá armáda na Slovensku (ďalej 1. ČsAS), š. 12; CDAHOU, f. 127, i. 1, i. j. 3.

^[120] A MSNP, Z XII, S 160/62; Urban, Jozef: Môj osud- dlhá cesta domov. 2012, 113- 114.

^[121] Kalafut, Jozef: Rub SNP z pohľadu člena KPVS. In: Svedectvo č. 8/1996; Vraždenie v Ružomberku a na okolí. In: Gardista, 24. 9. 1944; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX – 272. Veliteľom tejto jednotky bol Alexej Jegorov.

^[122] A MSNP, Z XII, S 461/58

^[123] ŠA Banská Bystrica, pobočka Kremnica, Pamätná kniha obce Kremnica 1918 – 1928.

^[124] A MSNP, Z XII, S 329/64.

^[125] Košút, Ján: V moci „hradného pána“. In: Bielik, P – Mulík, P., cit. d., s. 114; dátum smrti uvedený podľa listov príbuzného J. Vonkomera autorovi.

^[126] AM SNP, Z XII, S 119/65; Čas, 10. 8. 1946.

^[127] Matrika Turčianskeho Jasenia; A MSNP, Z XII, S 288/64.

^[128] A MSNP, Z XII, S 135/2003; VHA, ZPH, i. j. 368; Listy M. Červeňovej z 25. 8. 1996 a 16. 9. 1996 vo vlastníctve autora.

^[129] Klubert, Tomáš: Smrť sa volala Schill. Bratislava 2014, s. 48 – 49.

^[130] Pamätná kniha - Kronika obce Sklabiňa; Matrika Turčianskeho Jasenia.

^[131] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 4670/1944, č. 514/1945; ŠA v Bratislave, f. Ľudové súdy v Nitrianskom kraji, Okresný ľudový súd Prievidza, č. 89/45; SNA, f. ŠÚVP, š. 70; A MSNP, Z XII, S 1/98 a S 15/98; Korbel, S. K., c. d., s. 104; Smida, Július: Povstanie v Banskej Bystrici. In: Bielik, P.- Mulík, P., c. d., s. 119; L. Suško, c. d., s. 328; Wohland, L., c. d., s. 75; Pred zavraždením ich ozbíjali. In: Nitrianska stráž, 29. 10. 1944; Útrapy slovenských mužov a žien. In: Slovenská politika, 24. 10. 1944; Mičiná. In: Štúrov hlas, 5. 11. 1944; Z časov hrôzy. In: Štúrov hlas, 21. 11. 1944; Masové hroby žalujú. In: Slovák, 15. 11. 1944; 82 obetí žaluje. In: Slovák, 14. 12. 1944; Jašek, Peter: Mnohé z toho, o čo sme sa usilovali, vtedy ešte nedozrelo. In: Pamäť národa č. 3/2013, s. 89;  Homolka, Ľuboš: Inferno pod smrekom. In: Smer, 2. 7. 1991; Viestová, Dana: Kto je vinný? In: Slobodný piatok, 23. 8. 1991; Klimko, Michal: Denník z čias SNP. In: Svedectvo č. 9/1993 a 10/1993; písomná výpoveď J. Č. vo vlastníctve autora.

^[132] VHA, ZSP, ŠZX – 458; Prečan, V., SNP – Nemci a Slovensko, s. 280.

^[133] VHA, ČSA SNP 1944, š. 14, i. j. 35/4; VHA, ZSP, ŠZX – 158 a 297;  J. Petráš, c. d.; A MSNP, Z XII, S 124/74; CDAHOU, f. 166, i. 3, i. j. 78.

^[134] SNA, f. 230, š. 394 a 395.

^[135] VHA, ZPH, i. j. 192 a 196; CDAHOU, f. 110, i. 1, i. j. 1. Veliteľom tejto jednotky bol Alexander Slovák

^[136] ŠA v Banskej Bystrici, f. Okresné ľudové súdy, Okresný súd B. Bystrica, č. 117/1947; A ÚPN, f. VIR 03; i. j. 4; A MSNP, f. XII, S 1/98; VHA, ZSP, ŠZX – 336; Z časov hrôzy. In: Štúrov hlas, 21. 11. 1944; Pri hromadných hroboch v Kováčovej. In: Slovák, 29. 11. 1944; Písomná výpoveď J. Šuchu z 14. 5. 2002 vo vlastníctve autora; Korbel, S. K. , c. d. s. 161.

^[137] Pamätná kniha – Kronika obce Sklabiňa; tiež matrika Turčianskeho Jasenia.

^[138] VHA, ZPH, i. j. 360; informácia od obyvateľov Levočskej doliny; pomník na mieste činu.

^[139] SNA, f. 203, š. 394 a 395.

^[140] VHA, KOS, i. j. 202, kronika Podlužian; A MSNP, Z XII, S 179/65. Podľa náhrobného kameňa zomrel 4. októbra, ale to bol až deň pohrebu; Západné Slovensko, zv. 2. Bratislava, 1975, s. 103; VHA, ZPH, i. j. 193, i. j. 194 a i. j. 196; CDAHOU, f. 110, i. 1, i. j. 1. Veliteľom tejto jednotky bol vtedy Š. Bucheľ (Buchel).

^[141] Písomné výpovede J. Šuchu zo 14. 5. 2002 a  M. Hajdúcha z 9. 7. 2002 vo vlastníctve autora; Masové hroby žalujú. In: Slovák, 15. 11. 1944; Z časov hrôzy. In: Štúrov hlas, 21. 11. 1944 – tu sa udáva 14 obetí.

^[142] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 613/1945 a č. 889/1945. Dátum úmrtia podľa náhrobného kameňa v Trnove.

^[143] Písomná výpoveď J. Šuchu z 14. 5. 2002 vo vlastníctve autora.

^[144] SNA, f. ŠÚVP, š. 51; A MSNP, Z XII, S 586/58; Suško, L., c. d., s. 331; Keveš, J., c. d., s. 55; Slovenská pravda, 4. 11. 1944; Die Massengräber in der Slowakei. In: Grenzbote, 15. 11. 1944; Svedectvo o „POVSTANÍ“. In: Hlas Slovenska č. 25/1992.

^[145]  CDAHOU, f. 121, i. 2, i. j. 121; CDAHOU, f. 166, o. 2, i. j. 129 a i. j. 180.

^[146] A MSNP, Z XII, S 36/76, S 73/76 a S 98/76; tiež VHA, ZPH, š. 9, i. j. 97.

^[147] Zo zápisníka ľupčianskeho väzňa. In: Gardista, 28. 11. 1944 a 29. 11. 1944.

^[148] A MSNP, Z XII, S. 108/67.

^[149] VHA, KOS, i. j. 258, kronika Poráča; Prečan, V.: Slovenské národné povstanie – Nemci a Slovensko, s. 276. Veliteľom tejto jednotky bol Boris Dranišnikov.

^[150] SNA, f. 209, š. 752.

^[151] VHA, ZPH, i. j. 368; A MSNP, Z XII, S 135/2003.

^[152] Hromadné hroby v Trebichave. In: Slovák, 29. 11. 1944; informácie od príbuzných zavraždených; VHA, KOS, i. j. 202; VHA, ZPH, i. j. 194.

^[153] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 2751/1944; tiež Šándor, Elo: Lesná správa (partizáni). Bratislava 1946, s. 94. 

^[154] ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2286/1944.

^[155] ŠA v Levoči, f. ŠZ Levoča, š. 274, č. 1334/1944; VHA, ZPH, i. j. 360; Golema, Andrej: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald“. Martin 1971, s. 122.

^[156] Osika, Š., rukopis; informácia od dcéry zavraždeného autorovi.

^[157]  Drori – Katzová, E., c. d., s. 81; dátum podľa VHA, ZPH, š. 15, i. j.  179. Veliteľom tejto jednotky v tej dobe bol Jevgenij Voľanskij, pôvodne Chaim (Jefim )Korencvit.

^[158] Lubochnianski vrahovia v rukách spravodlivosti. In: Slovák, 25. 11. 1944; Komai, Ľudovít: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; Slovenská republika 27. a 30. 8. 1994; Laček, Jozef: Spomienky na augustové dni 1944...In: Bielik, P. – Mulík, P., cit. d., s. 108. Dátum smrti uvedený podľa jeho náhrobného kameňa v Ružomberku.

^[159] ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2253/1944.

^[160] ŠA v Bytči, pobočka Považská Bystrica, f. OÚ Považská Bystrica, š. 110; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; VHA, ZPH, i. j. 161; A MSNP, Z XII, S 91/89 a S 92/89; SNA, f. 604, š. 54; „Rany za národ nebolia“. In: Slovenská politika, 30. 9. 1944. Veliteľom tejto jednotky v tej dobe bol Ján Ušiak.

^[161] A MSNP, Z IV, š. 18, i. j. A 159/72.

^[162] Mišeje, František: Revolučnou cestou. 1988, s. 84 - 85; Bojovník, 31. 7. 2003.

^[163] VHA, ZPH, i. j. 341 a i. j. 531.

^[164] ŠA Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2257/1944.

^[165] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, č. 2768/1944; ŠA v Bytči, f. Trenčianska župa, s. 57; VHA, KOS, i. j. 244, kronika Plevníka- Drienového; SNA, f. 209, š. 782; VHA, ZPH, i. j. 161; A MSNP, Z XII S 91/89.

^[166] A MSNP, Z XII, S 230/84.

^[167] SNA, f. 203, š. 394; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71.

^[168] VHA, ČSA SNP, š. 21, i. j. 68/6; SNA, f. ŠÚVP, š. 73; VHA, f. 1. ČsAS, š. 11; Husák, G., c. d., s. 322; Suško, L., c. d., s. 331; Rašla, A., c. d., s. 156 – 159; Spravodlivý trest. In: Pravda, 24. 9. 1944; tiež Štúrov hlas, 21. 11. 1944; Právnik. In: Práca 22. 8. 1989.

^[169] Hradiská, Katarína: Pokus o obhajobu. In: Slovenské národné noviny č. 38/1992.

^[170] VHA, ZPH, š. 17, i. j. 196.

^[171] Leonov, L. S.: Na každom kroku boj...Bratislava 1946, s. 18 – 19; A MSNP, Z XII, S 132/76. Veliteľom tejto jednotky bol Vasil Achmadulin.

^[172] CDAHOU, f. 112, i. 1, i. j. 5.

^[173] Wohland, l., cit. d., s. 73 – 74; Kubovčík, Jozef: Z minulosti a prítomnosti Turca. Martin 1974, s. 189; A MSNP, f. XII, S 115/62; SNA, Z, š. 24; VHA, KOS, i. j. 229 – kronika Necpál. Obete boli zrejme 8. septembra odvlečení zo svojho domova.

^[174] Holička, Jozef: Protifašistické hnutie v Kremnici a okolí. Vydalo ideologické oddelenie OV KSS a odbor kultúry v Žiari nad Hronom z príležitosti 30. výročia SNP, s. 45; Suško, L., c. d., s. 329; Die Massengräber in der Slowakei. In: Grenzbote, 16. 11. 1944; Masové hroby žalujú. In: Slovák, 21. 11. 1944.

^[175] ABS, f. H – 484; ŠA v Bytča, f. Trenčianska župa II. – prezídium, č. spisu 1944/IV/Ža/1678; ŠA Bratislava, f. Ľudové súdy v Bratislavskom kraji, Okresný ľudový súd Trenčín, č. 59/1947; Pán života a smrti v Kunerade. In: Gardista 16. 11. 1944; „Štátny zástupca“ s ľudovou školou. In: Gardista, 17. 11. 1944; Začiatok a koniec. In: Gardista, 30. 11. 1944; Zem a vek, č. 8/2014, s. 30; listy M. Očkajáka z 28. 12. 1992 a 29. 4. 1996 vo vlastníctve autora.

^[176] ŠA v Bytči, f. Trenčianska župa – prezídium, š. 57.

^[177] VHA, ZPH, i. j. 532; SNA, Z, š. 16; matrika Bobrovca.

^[178] Golema, A.: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald“, s. 124; A MSNP, Z XII, S 309/74.

^[179] SNA, Z, š. 18; informácia od miestnej obyvateľky.

^[180] Grossmann, Joh. – Daubner, Joh.: Glaserhau. Stuttgart, 1986, s. 299 – 300, 307 – 311. Počet obetí je udaný podľa tohto  prameňa, ktorý udáva ich menný zoznam; Suško, L., c. d., s. 212 – 213, 329; A MSNP, Z XII, S 116/62 a S 44/77; VHA, KOS, i. j. 215, kronika Utekáča; MO AO, D 61; VHA, š. 12, i. j. 137; ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2297/1944; Pöss, Jozef: Útek postreleného z masového hrobu. In: Kultúra č. 14 – 15/2001; 178 obetí v Sklenom. In: Slovenská pravda, 13. 10. 1944; Roter Mord in Hauerland. In: Deutsche Stimmen, 22. 10. 1944; Pittner, Otti: Moje spomienky na dni hrôzy. In: Slovenský národ, č. 7/1992; Schvarc, Michal: Masová exekúcia v Sklenom 21. septembra 1944 v širšom dejinnom kontexte. In: Pamäť národa č. 3/2007; Spomienka Jozefa Štrica – rukopis; Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 29. 7. 2005, ČVS: KRP – 56/OVK – ZI – 2004.

^[181] Bako, Jozef: Spomienky na Slovenské národné povstanie a zajatecký tábor Eisenach. In: Fremal, Karol- Masár, Rudolf- Takáč, Ladislav: Slovenské národné povstanie. Odboj a SNP v obciach Dolné Vestenice, Horné Vestenice, Hradište, Nitrianske Sučany, Uhrovec 1939- 1945. Prievidza 1994, s. 111.

^[182] Fajčíková, Kveta: Masaker v Sklenom spred šesťdesiatich rokov nie je doriešený. In: Sme 16. 3. 2004.

^[183] List Heleny Dudiakovej zo 4. 3. 1996 vo vlastníctve autora.

^[184] SNA, f. 203, š. 394; SNA, f. NS, š, 63, i. j. 71; VHA, ZPH, i. j. 199a.

^[185] SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; Všade panika a bezhlavý útek. In: Gardista, 29. 9. 1944 – dátum smrti uvedený podľa tohto prameňa „Rany za národ nebolia“. In: Slovenská politika, 30. 9. 1944; Postrehy u dvoch druhov revolúcií. In: Černákov odkaz č. 9/1964; Svedectvo o „POVSTANÍ“. In: Hlas Slovenska č. 26/1992; Podľa evanjelickej matriky v Martine obaja boli zavraždení 25. septembra, čo je nepravdepodobné, lebo vtedy už Martin bol obsadený nemeckým vojskom. Tu uvedený dátum smrti bol asi len odhadom po nájdení ich tiel 26. septembra. Podľa matriky mesta Martin Gombársky bol zavraždený 25. septembra a Šenšel 15. septembra. 

^[186] Suško, L., c. d., s. 330, 331; V Handlovej veľký počet beštiálnych vrážd. In: Nitrianska stráž, 8. 10. 1944; Matrika v Handlovej; VHA, ZPH, i. j. 531.

^[187] CDAHOU, f. 130, i. 1, i. j. 318; A MSNP, Z XII, S 68/2008.

^[188] List Vincenta Alberta z 26. 10. 1994 vo vlastníctve autora.

^[189] A MSNP, Z XII, S 49/2008.

^[190] VHA, ZPH, š. 31, i. j. 375; ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 274.

^[191] SNA, f. 203, š. 394; VHA, ZPH, i. j. 199a.

^[192] Wohland, L., c. d., s. 98; Krvavá masakra na štiavnickej stanici. In: Kultúra č. 16 – 17/2001.

^[193] VHA, ZPH,  i. j. 219, i. j. 523 a i. j. 528; VHA, KOS, i. j. 226; VHA, f. 1. ČsAS, š. 11; ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129.

^[194] Informácia od príbuznej obete.

 

^[195] MO AO, D 58; SNA, f. NS, š. 50, i. j. 69; Tnľud 73/1945; VHA, f. 1. ČsAS, š. 11; ŠA Banská Bystrica, f. Ľudové súdy, okres Nová Baňa, č. 51/45; ŠA v Banskej Bystrici, pobočka Banská Štiavnica, f. ONV B. Štiavnica, š. 33, 9 634/46 adm. agenda; Acta carpatho – germanica XV. 2005, Wolf – Slameníkov, Stephan: Schemnitzer blutige Eisenbahn, Kežmarok – Prešov; Suško, L., c. d., s. 331; Nič len popravy. In: Slovenská politika, 28. 10. 1944; Katynské lesy a lesíky. In: Slovenský denník, 15. 6. 1990; Krvavá masakra na štiavnickej stanici. In: Kultúra č. 17 –18/2001; Štiavnické noviny, 2. 10. 2003. Iné pramene udávajú nižšie počty obetí. Pretože tento vychádza z menného počtu obetí na pomníku v B. Štiavnici, možno ho pokladať za najspoľahlivejší. Takisto niekedy sa udáva dátum tragédie o deň neskoršie. Za správny možno pokladať ten dátum, ktorý uvádzajú aj úradné záznamy v Banskej Štiavnici z 26. septembra: ŠA v Banskej Bystrici, pobočka Banská Štiavnica, f. OÚ, š. 94, č. D 1530/1944 prezidiálna ag.

^[196] Murgaš, Emil, Horehronská povstalecká sága. In: Svedectvo č. 8/1995; tiež ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129.

^[197] L. Suško, c. d., s. 217.

^[198] ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 275, č. 1534/1944 a č. 1536/1944; VHA, KOS, i. j. 258; Písomná výpoveď R. Mesarčíka vo vlastníctve autora.

^[199] Lacko, M. – Malatinský, M., c. d., s. 218; Osika, Š., rukopis.

^[200] SNA, f. 203, š. 394; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, fond OÚ Trenčín, š. 195.

^[201] ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 274, č. 1404/1944 a č. 1461/1944.

^[202] VHA, ZPH, š. 10, i. j. 103.

^[203] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 2903/44; ŠA v Bytči, f. Trenčianska župa – prezídium, š. 57; Tomašuľa, Milan: Vtedy pod Javorinou. Bratislava 1995, s. 38 – 39; Krištofík, Juraj: Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Banská Bystrica 2017, s. 83.

^[204] VHA, š. 49, i. j. 528; SNA, f. S, š. 503.

^[205] Osika, Š., rukopis.

^[206] Golema, A.: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald“, s. 127. Veliteľom tejto jednotky bol vtedy Michail Tatur.

^[207] VHA, ZPH, i. j. 375; ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 275, č. 1617/1944.

^[208] VHA, ZPH, i. j. 375; SNA, Z, š. 15; ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 274, č. 1433/1944.

^[209] Ako to bolo v Ludrovej. In: Tatranský Slovák, 4. 10. 1944; Zem a vek č. 8/2014; informácia od Vladimíra Macku. Veliteľom tejto jednotky bol vtedy Nikolaj Surkov.

^[210] A MSNP, Z IV, s. 272/89.

^[211] List Vincenta Alberta z 12. 10. 1998 vo vlastníctve autora; tiež VHA, ZSP, ŠZX – 313.

^[212] VHA, ČSA SNP, š. 21, i. j. 68/11; VHA, KOS, i. j. 253- tu Vesel udáva dátum 12. september, no tento záznam je však písaný až so značným časovým odstupom, v r. 1946; A MSNP, Z XII, S 274/64 – tu Vesel udáva dátum 11. september.

^[213] VHA, ZPH, i. j. 532.

^[214] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 782; Gallus Mešťánek. In: Bystrické zvesti č. 3/1994.

^[215] VHA, KOS, i. j. 229.

^[216] Legar, Ivan: Oddíl zvláštního určení. Praha 1987, s. 65 – 66; MO SR, f. 6, i. j. 253.

^[217] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 2766/1944; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71.

^[218] CDAHOU, f. 130, i. 1. i. j. 318.

^[219] Informácia od bývalého obyvateľstva Švábov J. M; hhs://blog.hlavnespravy.sk/13675/ani-partizani- neboli- len- dobri/

^[220] VHA, ZPH, i. j. 532.

^[221] Matrika Bobrovca.

^[222] Dátum podľa matriky Turzovky. Iné pramene udávajú iné dátumy; A MSNP, Z XII, S 129/76; A ÚPN, f. A 7, i. j. 41 a i. j. 42. Tento prameň udáva úmrtie Dorociaka okolo 25. októbra; MO AO, D 54; VHA, ZPH, i. j. 161 

^[223] ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, č. 1418/1944; Slovenská krv žaluje. In: Tatranské hlasy, 14. 10. 1944 

^[224] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 130, č. 267/1945; Svedectvo o „POVSTANÍ“. In: Hlas Slovenska č. 26/ 1992; tiež Schicksal Hauerland, c. d., s. 72; rímskokatolícka matrika v Kremnici.

^[225] Galvánková, Mária: Spomienky na povstanie v Kremnici. In: Bielik, P. – Mulík, P., c. d., s. 128 – 129.

^[226] ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2361/1944.

^[227] SNA, f. 209, š. 752.

^[228] VHA, ZPH, i. j. 170 a 489; MO AO, D 47; SNA, f. 203, š. 395; kópia výpovede Z. U. vo vlastníctve autora.

^[229] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 782; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71.

^[230] ŠA Banskej Bystrici, f. ŠA v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2354/1944; VHA, ZSP, 170/2.

^[231] ABS, f. S, š. 159 – 6; príčina vraždy uvedená podľa Králičanky Ľudmily Valuškovej.

^[232] SNA, f. 203, š. 395; Z činnosti čechoboľševických „osloboditeľov. In: Gardista, 25. 10. 1944.

^[233] VHA, KOS, i. j. 201. Dátum smrti podľa rímskokatolíckej matriky v Bánovciach nad Bebravou.

^[234] Hromadné hroby v Trebichave. In: Slovák, 29. 11. 1944, podľa informácii miestnych obyvateľov ich bolo ešte viac; list Františka Hudca z 25. 4. 1996 vo vlastníctve autora.

^[235] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 2777/1944; SNA, f. 204, š. 395; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71.

^[236] Lobík, Ján: Spomienky na SNP v Turci. Martin, 1994, s. 72; list Obecného úradu v Blatnici zo dňa 21. 10.

     1996 vo vlastníctve autora.

^[237] Prečan, V.: Slovenské národné povstanie – Dokumenty, s. 696; Suško, L.:, c. d., s. 274; MO AO, D 17; VHA, KOS, i. j. 259.

^[238] Schuster, Rudolf: Bol som pri tom. Bratislava 1989, s. 110 – 113.

^[239] AM SNP Z XII, S 9/76, S 98/89 a S 14/96; VHA, ZPH, i. j. 103, š. 10.

^[240] MO AO, D 58; tiež VHA, ZSP, i. j. 170/2; A MSNP, Z XII, S 45/81.

^[241] Fremal, Karol: 14. Waffen- Grenadier Division der SS (Galizien Nr. 1) v historickej spisbe v slovenskom

     hnutí odporu v rokoch Druhej svetovej vojny. In: Šmigeľ, Michal – Mičko, Peter: Slovenská republika 1939 –

     1945 očami mladých historikov IV. Zvolen 2005, s. 388.

^[242] A MSNP, Z XII, S 37/81.

^[243] VHA, Archívna zbierka (ďalej AZ ) 11, š. 7; Tomašuľa, M. R., c. d., s. 50.

^[244] Golema:, A.: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald“. s. 132 a 171.

^[245] A MSNP, Z XII, S 108/677; informácia od Levočanky Márie Repákovej

^[246] VHA, fond Veliteľstvo VI. zboru, š. 19, i. j. 56; Jablonický, J.: Povstanie bez legiend, s. 200; Lacko, Martin:

     Zabudnutá povstalecká vražda. In: Pamäť národa č. 3/2012, s. 22 – 32; A MSNP, Z XII, S 1/98; Korbel, S. K., c. d., s. 108.

^[247] CDAHOU, f. 62, i. 1, i. j. 1529; A MSNP, Z XII, S 116/62.

^[248] VHA, KOS, i. j. 202, kronika Podlužian; VHA, ZPH, i. j. 193; A MSNP, Z XII, S 179/65.

^[249] VHA, ZPH, i. j. 196 a i. j. 199a; VHA, OVDS, š. 18.

^[250] SNA, f. 209, š. 752; Orava volá. In: Gardista, 4. 11. 1944.

^[251] Listy Moniky Červeňovej z 25. 8. 1996 a 16. 9. 1996 vo vlastníctve autora.

^[252] SNA, f. ŠÚVP, š. 92; A ÚPN, f. B 9/2, i. j. 173; ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 4778/1944; ŠA v Bratislave, f. 209, š. 752; Langer, J. -  Mlynarčík, J., c. d., s. 70. Veliteľom oddielu Výbuch bol Andrej Beľancev – Dovgalov.

^[253] Ako to bolo v Ludrovej? In: Tatranský Slovák, 4. 10. 1944;  Zem a vek č. 8/2014; informácia od Vladimíra Macku.

^[254] A MSNP, Z IV. š. 5, i. j. 1788/65; A MSNP, Z XII, S 4/93.

^[255] A MSNP, Z IV, š. 14a, i. j. A 70/88.

^[256] ŠA v Bratislave, f. Župa Bratislava III (ďalej ŽB III) – prezídium 1944, š. 54; ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 4432/1944; VHA, KOS, i. j. 276; Pohreb martýra Juraja Kubu v Podbranči. In: Slovák, 21. 10. 1944.

^[257] VHA, KOS, i. j. 256.

^[258] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. S, š. 425; tiež VHA, KOS, i. j. 247.

^[259] CDAHOU, f. 112, i. 1, i. j. 5; VHA, f. 1. ČsAS, š. 13- tu je uvedený dátum 19. október

^[260] VHA, ZPH, i. j. 199a; A MSNP, Z XII, S 124/79.V uvedenom prameni je uvedený ako Blagáň. Daná podoba jeho mena je uvedená podľa www.zitna-radisa.sk/images/dokumenty/2010/casopis-ozveny/casopis/-3-2010.pdf.

^[261] A MSNP, f. IV, š. 5, i. j. 188/65. Veliteľom oddielu Jastrib bol vtedy Michail Seň.

^[262] Demokrat, 26. 10. 1946; Východoslovenská pravda, 10. 11. 1946. Daný prameň síce udáva, že sa to stalo 18. októbra, ale zároveň udáva, že to bolo v nedeľu. V ten deň však nedeľa nebola; A MSNP, Z XII, S 4/93.

^[263] VHA, ZPH, š. 19.

^[264] SNA, f. 203, š. 395; VHA, ZPH, i. j. 234.

^[265] SNA, f. Národný súd, š. 103, Tnľud 13/46.

^[266] A MSNP, Z XII, S 4/93.

^[267] A MSNP, Z XII, S 43/89.

^[268] ŠA Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2470/1944.

^[269] VHA, KOS, kronika Jakubovian; Slovenská sloboda 15. 12. 1944; list Obecného úradu z Jakubovian z 5. 2. 2002 vo vlastníctve autora.

^[270] Bolfík, Július: Partizánska brigády Rákosi. Martin 1979, s. 47. Veliteľom brigády Rákosi bol Vasilij Kozlov.

^[271] Golema, Andrej: Ľud Rimavskej doliny v národnooslobodzovacom boji. Liptovský Mikuláš 1964, s. 94 – 95, 156.

^[272] Fedornak, Michal: Pravda víťazí. Banská Bystrica 1998, s. 56 – 57; tiež A MSNP, Z XII, S 9/76. Dátum odhadnutý podľa záznamu o presune tohto zväzku: CDAHOU, f. 71,         i. j. 16.

^[273] VHA, ZPH, i. j. 54 a 170.

^[274] SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; ŠA v Bytči, pobočka Považská Bystrica, f. OÚ Púchov, š. 3; ŠA v Bytči, f. ŠZ. v Trenčíne, i. j. 53, č. 2943/1944.

^[275] ŠA Levoča, f. ŠZ Levoča, č. 1576/1944; SNA, f. 203, š. 395. Veliteľom prepadovej skupiny bol Leonid Leonov.

^[276] ABS, f. S., š. 159 – 6; VHA, KOS, i. j. 203; Cirkevné listy č. 8 – 9/1945, s. 125.

^[277] ŠA Banská Bystrica, f. ŠA v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2412/1944.

^[278] Informácia od Vladimíra Macka.

^[279] A MSNP, Z XII, S 55/2009.

^[280] SNA, Z, š. 17 a š. 24; SNA, f. S, š. 503; VHA, KOS, i. j. 226; ABS, f. S., š. 158; A MSNP, Z IV, š. 35

^[281] SNA, f. NS, Tnľud 6/1946, kinofilm 895; Košút, Ján: V moci „hradného pána“. In: Bielik, P. – Mulík, P., c. d., s. 116.

^[282] Gardista, 14. 12. 1944.

^[283] CDAHOU, f. 130, i. 1, i. j. 223. Veliteľ Koloďažnyj sa volal vlastným menom Nikolaj Lentaš.

^[284] A MSNP, Z XII, S 1/67 a S 5/68; Prokein, Silvester: Honneshau. Nemecko 1987. s. 212 – 213; Roob, Hans – Roob, Julius – Fronz, Josef: Unser Dorf Deutsch – Litta. Nemecko 1987, s. 196 – 197. Podobne v tej dobe niektorí povstaleckí dôstojníci chceli postrieľať nemeckých zajatcov, ktorí boli internovaní v Ľubietovej. Aj tomu, z obavy pred represáliami Nemecka, sa podarilo zabrániť- Korbel, S. K., c. d., s. 55 – 56, 124

^[285] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 2979/1944; MO AO, D 38; SNA, Z, š. 16; VHA, ZPH, i. j. 464.

^[286] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. ŠÚVP, š. 60; ŠA v Bytči, f. Trenčianska župa II. – prezídium, č.  1944/IV/PY/1809; informácia od miestnych obyvateľov. Dátumy smrti jednotlivé pramene udávajú od 17. 10. po 29. 10. 1944.

^[287] SNA, Z, š. 17; Wohland, L., c. d., s. 96; Sýkora, František: Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti. In: Svedectvo č. 7 – 8/2001; Informácia od bývalého obyvateľa Magurky J. Holbusa, ktorý pochovával obete.

^[288] A MSNP, Z IV., š. 33, A 31/97.

^[289] CDAHOU, f. 127, i. 1., i. j. 1.

^[290] CDAHOU, f. 121, i. 1, i. j. 2.

^[291] A MSNP, Z XII, S 81/91.

^[292] Golema, Andrej: Zväzok partizánskych oddielov pod velením A. M. Sadilenka. Martin 1987, s. 67; Informácia od príbuznej zavraždeného. Veliteľom zväzku Chruščov bol Alexej Sadilenko.

^[293] A MSNP, Z XII, S 120/85; A MNSP, Z IV, š, 5, i. j. 188/65; Pavlo Ľudovít: Na vlnách času. Trnava 1995, s. 36.

^[294] Informácia od miestnych obyvateľov; matrika Heľpy.

^[295] ŠA Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2457/1944; SNA, f. 203, š. 395; A MSNP, Z XII, S 137/76.

^[296] VHA, ZPH, š. 35, i. j. 413.

^[297] VHA, KOS, i. j. 219.

^[298] VHA, KOS, i. j. 296/I.

^[299] SNA, f. 203, š. 395; VHA, ZPH, , š. 16, i. j. 194 a š. 17, i. j. 196.

^[300] SNA, f. 203, š. 395 a f. 209, š. 782; VHA, ZPH, š. 19; Slovenská pravda, 8. 11. 1944.

^[301] MO AO, D 38 a 47; VHA, ZPH, i. j. 170 a 489.

^[302] CDAGO, f. 129, i. 1,  i. j. 9.

^[303] SNA, f. 203, š. 395; VHA, ZPH, š. 19; ŠA v Bratislave, f.  ŠZ v Bratislave, č. 4616/1944; CDAHOU, f. 129, i. j. i. j. 5; Šándor, E., c. d., s. 59.

^[304] SNA, Z, š. 18; Petráš, J., c. d.

^[305] A MSNP, Z IV, š. 5, i. j. 188/65.

^[306] A MSNP, Z XII, S 141/63, S 159/80 a S 160/80.

^[307] SNA, f. 203, š. 395 a f. 209, š. 767; VHA, š. 13, i. j. 143- tento prameň, napísaný niekoľko mesiacov po udalosti, udáva spáchanie činu na 18. november. Keďže prvý z prameňov je už z 10. novembra, pokladá sa za presnejší; Hirner, A., c. d., s. 121;  AM SNP, Z XII, S 126/2003; Šándor, E., c. d., s. 60. Veliteľom toho oddielu bol Vendelín Lančarič.

^[308] Informácia od príbuznej zavraždeného.

^[309] Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 72 – 73.

^[310] VHA, ZPH, i. j. 54; VHA, ZSP, ŠZX – 158.

^[311] Slovenská pravda, 8. 12. 1944; rímskokatolícka matrika v Bobrovci; matrika obce Bobrovec; ŠA Bytča; f. Tatranská župa 1940 – 1945, š. 58, i. j. 1493/44.

^[312] Informácia od príbuznej zavraždených.

^[313] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 767.

^[314] SNA, f. ŠÚVP, š. 34;  Sokolovič, Peter: Pravdu treba povedať aj keď niektorých zabolí. In: Pamäť národa č. 1/2013, s. 116; list Ignáca Ďurčeka z 15. 11. 2002 vo vlastníctve autora; spomienky Baltazára Kurica zo 17. 11. 1991, archív Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja; náhrobný kameň Š. Novotku.

^[315] ŠA v Prešove, f. Odbočka ústredne štátnej bezpečnosti pri Policajnom riaditeľstve v Prešove (1927) 1938 – 1945, š. 17, i. j. 991; SNA, f. 203, š. 395; ŠA v Levoči, f. ŠA v Levoči, š. 275, č. 1517/1944.

^[316] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 3030/1944 a i. j. 54, č. 1094/1945;  Začiatok a koniec. In: Gardista, 30. 11. 1944; Čomaj, Ján: Kto zavraždil tých Židov?. In: Smena, 12. 11. 1968; Kvasnička, L.: Aj tak zomierali Židia...In: Svedectvo č. 10/1995; tiež SNA, f. 203, š. 396.

^[317] Listy L. Kvasničku z 2. 9. 1996 a 10. 3. 2002 vo vlastníctve autora.

^[318] Písomná výpoveď Ľudovíta Ábela z 19. 3. 2015 vo vlastníctve autora.

^[319] VHA, ZPH, i. j. 54; MO AO, D 57 – 2; Stanislav, Ján: Fašistické represálie na Slovensku. Bratislava 1990, s. 69, 82 a 83.

^[320] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 3137/1944.

^[321] ABS, f. 325, š. 54; A MSNP, Z XII, S 392/93. Veliteľom tohto oddielu bol Stepan Kyrčanov.

^[322] SNA, f. 203, š. 395.

^[323] SNA, f. ŠÚVP, š. 14; Beňo, Ladislav: Salvy pod končiarmi. Košice 1975, s. 171- 172.

^[324] VHA, KOS, i. j. 203.

^[325] VHA, KOS, i. j. 264; SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 763; A MSNP, Z XII, S 124/79; tiež VHA, i. j. 199a.

^[326] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 4641/1944; VHA, KOS, i. j. 234; A MSNP, Z XII, S 111/82

^[327] A MSNP, Z XII, S 4/93; VHA, KOS, i. j. 216, kronika Chlmca. Veliteľom tohto oddielu bol Ján Boroš.

^[328] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; SNA, f. 203, š. 395 a f. 209, š. 782; ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, č. 3138/1944; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto nad Váhom, š. 198.

^[329] SNA, f. 209, š. 763; A MSNP, Z XII, S 115/76. Veliteľom oddielu Plameň bol Nikolaj Laurik, používajúci krycie meno Putilov.

^[330] ŠA v Levoči, f. ŠZ Levoča, č. 1624/1944. V tomto spise nie sú partizáni jednoznačne označení ako páchatelia, no jednoznačne ich za pôvodcov vraždy uviedol autorovi človek, ktorý v danej dobe žil v tejto dedine.

^[331] Lukáčová, Katarína: Bohovia vrhajú tiene. In: Slovenský východ, 25. 1. 1991; informácie od miestnych obyvateľov a dôstojníka, ktorý pôsobil v tomto vojenskom priestore po vojne.

^[332] Jurík, R., c. d., s. 130; Lacko, Martin: Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti. In: Pamäť národa č. 4/2013, s. 92. Veliteľom tohto oddielu bol František Hagara.

^[333] Wohland, L., c. d., s. 74.   

^[334] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 763.

^[335] A MSNP, Z XII, S 87/91 a S 69/85, VHA, ZPH, i. j. 317; ŠA Banská Bystrica, f. ĽS, OĽS Rimavská Sobota, č. 135/45.

^[336] A MSNP, Z XII, S 3/93.

^[337] ŠA Nitre, f. ŠZ Nitra, š. 43; VHA, ZPH, i. j. 199a; A MSNP, Z XII, S 124/79; SNA, f. NS, š. 63, i. j. 71; MO AO, D 61.

^[338] ABS, fond personální spisy příslušníků MV, spis ev. č. 1 830/13; MO AO, D 68; VHA, KOS, i. j. 203; A MSNP, Z  IV, S 66/86 – 67/86; CDAHOU, f. 108, i. 1, i. j. 1.

^[339] Na začiatku povstania na mnohých miestach Slovenska prestala pôsobiť polícia a zároveň civilistov začali olupovať nezákonné ozbrojené skupiny. Preto na ich ochranu začiatkom septembra najmä v západoslovenských mestách slovenskí činitelia v aktivovali a vyzbrojili do osobitných miestnych oddielov časť členov HG, ktoré neskôr dostali názov POHG. Neskôr sa ich členmi stali aj muži, ktorí neboli príslušníkmi HG. Podľa pôvodného zámeru nemali zaisťovať podozrivé osoby, ani chytať partizánov – SNA, f. NS, š. 51, ako k tomu neskôr dochádzalo pravdepodobne pod nátlakom Nemecka. Postupne počet príslušníkov POHG vzrástol na 6 000 mužov.

^[340] List komisára tejto brigády A. Šagáta z 22. 3. 1973 Ľudovítovi Bariakovi, kópia vo vlastníctve autora; SNA, f. 203, š. 395; VHA, KOS, i. j. 237/I; VHA, ZSP, ŠZX – 314, ŠZX – 359 a ŠZX – 403.

^[341] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, č. 1362/1945; VHA, f. Duchovná správa MNO (ďalej DS), š. 8.

^[342] VHA, KOS, i. j. 217, kronika Pružiny; SNA, f. 209, š. 708 a š. 753; A MSNP, Z XII, S 68/85.

^[343] SNA, f. 203, š. 395; A MSNP, Z XII, S 108/67; ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 275, č. 1567/1944.

^[344] Nemec Imrich: Z dejín SNP na východnom Slovensku. In: Bielik. P. – Mulík, P., c. d., s. 111 – 113; Šatura, František: Kto vraždil? Neznámi či partizáni? In: Katolícke noviny č. 20. 2. 1994.

^[345] V. Plevza, c. d., 5. zv., s. 65.

^[346] Listy jeho príbuznej T. S. z 3. 8. 1993 a 5. 8. 1993 vo vlastníctve autora.

^[347] Katynské lesy a lesíky. In: Slovenský denník, 15. 6. 1990; matrika Uhrovca; ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 830/1945; VHA, OVDS, š. 13.

^[348] List T. S. z 23. 8. 1993 vo vlastníctve autora.

^[349] ŠA v Levoči, f. ŠZ v Levoči, š. 275, č. 1613/1944.

^[350] VHA, KOS, i. j. 296/I; VHA, ZPH, š. 8, i. j. 77; tiež Kaličiak, Július: Prežil som smrť. Bratislava 1969, s. 128.

^[351] VHA, KOS, i. j. 296/I; CDAHOU, f. 130, i. 1, , i. j. 223; tiež Kaličiak, J., c. d., s. 128; tiež Bolfík, Július: Spomienky na protifašistický odboj a Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese. Banská Bystrica 1975, s. 108.

^[352] A MSNP, Z XII, S 375/93.

^[353] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 708.

^[354] MO AO, D 16; VHA, ZPH, š. 8, i. j. 77. Veliteľom toho oddielu bol Eugen Neumann, ktorý sa premenoval na Nováka.

^[355] A MSNP, Z IV, š. 37, denník Ľudovíta Beňa.

^[356] Letz, Róbert: Slovensko na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava 1994, s. 194 – 195; Svitek, Jozef: Ad: Čia strela zabila Ľudovíta Kukorelliho alebo o medzerách v archívoch?  In Bojovník, 15. 2. 1992, s. 5.

^[357] VHA, KOS, i. j. 253; ŠA v Prešove, f. Okresné a miestne ľudové súdy – Sabinov, š. 50; tiež list miestneho občana zo 14. 8. 1996 vo vlastníctve autora.

^[358] Golema, A.: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald“, VHA, f. DS, š. 2.

^[359] ŠA v Bytči, f. Okresné a ľudové súdy z územia Žilinského kraja, ĽS v Ružomberku č. 652/1948.

^[360] A MSNP, Z IV, š. 37, denník Ľudovíta Beňa.

^[361] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 3240/1944; A MSNP, Z XII, S 103/82; matrika v Krajnom; tiež informácia od miestnych obyvateľov.

^[362] A MSNP, Z XII, S 138/76 a S 68/85. Veliteľom tejto jednotky bol Josef Hečko, ktorý používal krycie meno Hora.

^[363] A MSNP, Zbierka VII, š. 5, i. j. 14/67. Veliteľom toho oddielu bol J. Martinček.

^[364] SNA, f. 203, s. 395; SNA, f. 209, s. 708; ŠA v Bytči, f. ŠZ Trenčíne, i. j. 53, č. 3367/1944.

^[365] SNA, f. 203, š. 395; tiež ŠA v Bytči, f. ŠZ v Bytči, č. 138/1945; VHA, KOS, i. j. 230 a i. j. 248; Osika, Š.: rukopis; tiež informácia od bývalého obyvateľa Čičmian Ondreja Fila.

^[366] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 129, č. 2471/1944.

^[367] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 752; Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 117; informácia od miestneho obyvateľa. Veliteľom oddielu Signál bol Alexander Šarapov, používajúci krycie meno Šarov.

^[368] A MSNP, Z IV, S 31/97.

^[369] A MSNP, Z XII, S 69/85.

^[370] CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 151.

^[371] List Jozefa Domina z 8. 10. 2013 vo vlastníctve autora.

^[372] SNA, f.  NS, Tnľud 6/46, kinofilm 895; SNA, f. 203, š. 395; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto n. Váhom, š. 197 a 198; informácia F. Petráša autorovi pri osobnom stretnutí; VHA, ZPH, i. j. 142 a i. j. 456 – tu sa spomínajú len 2 zavraždení; Veliteľ toho oddielu bol Miloš Uher.

^[373] SNA, f. 203, š. 395 a f. ŠÚVP, š. 84; VHA, ZPH, i. j. 505; Eliáš, Michal: Velčice. Martin, 1997, s. 36. Dátum smrti je uvedený podľa vyjadrenia príbuzných obetí. Partizáni z uvedenej brigády uviedli dátum 29. november, uvedená monografia uvádza 12. december.

^[374] A MSNP, Z XII, S 95/88.

^[375] VHA, AZ 11, š. 7; SNA, ŠÚVP, š. 56; A MSNP, Z XII, S 86/63; CDAHOU; f. 62, i. 1, i. j. 1529.

^[376] SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 750.

^[377] Langer. J – Mlynarčík, J., c. d., s. 83; rímskokatolícka matrika v Habovke.

^[378] VHA, ZSP, ŠZX – 311.

^[379] VHA, AZ 11, š. 7; Úmrtná matrika bývalého matričného obvodu Hrádok 1. 1. 1923 – 31. 12. 1949 (ďalej matrika v Hrádku); informácia od historika Martina Lacka a miestnych obyvateľov.

^[380] VHA, KOS, i. j. 201, 202; MO AO, D 61; VHA, ZPH, i. j. 194, i. j. 196 a i. j. 452.

^[381] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 53, č. 3299/44; SNA, f. 203, š. 395; SNA, f. 209, š. 750.

^[382] Svedectvo č. 2/1996; list A. Povážskeho z 25. 8. 1996 vo vlastníctve autora.

^[383] VHA, Armádna zbierka 11, š. 7; Informácia od miestnych obyvateľov. Dátum smrti uvedený podľa príbuzného obete. Podľa Rímskokatolíckej matriky v Starej Lehote to bolo 6. decembra.

^[384] VHA, KOS, i. j. 232; MO AO, D 58.

^[385] A MSNP, Z IV, S 38/87.

^[386] Mrva, Ivan: Stará Lehota. Nová Lehota 1348 – 1998, Piešťany, 1998, s. 61; VHA, ZPH, š. 12, i. j. 131; VHA, AZ 11, š. 7; CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; Lacko, Martin: Partizánska brigáda podplukovnika Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca. In: Historický časopis č. 1/2003, s. 93; Šándor, E., c. d., s. 107 – 108, 149-150.

^[387] ABS, f. S, š. 159.

^[388] A MSNP, Z XII, S 356/93; A MSNP, Z IV, prír. č. 181/65 a š. 23. Veliteľom tejto brigády bol Alexej Martynov.

^[389] ABS, f. S/2, š. 4-3.

^[390] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; VHA, AZ 11, š. 7.

^[391] ŠA v Banskej Bystrici, f. Vládny poverenec; č. 789/1944; tiež ABS, f. S, š. 159 – 3.

^[392] A MSNP, Z XII, S 141/63; Lacko, Martin: Partizánska brigáda podplukovnika Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca. In: Historický časopis, 1/2003; list Jozefa Domina z 8. 10. 2013 vo vlastníctve autora.

^[393] VHA, KOS, i. j. 258; SNA, f. 203, š. 396.

^[394] Šándor, E., c. d., s. 141; Michálek, Ján – Juríček, Ján: Brezová pod Bradlom. Bratislava 1970, s. 126 – 127; matrika Brezovej pod Bradlom.

^[395] SNA, f. 203, š. 396.

^[396] Golema, A.: Osobitná partizánska jednotka „Gottwald“, s. 147; VHA, KOS, i. j. 215, kronika Krokavy.

^[397] MO AO, D 63/1; VHA, f. ZPH, š. 45, i. j. 503; A MSNP, Z IV, S 315/59; SNA, f. S, š. 425; ŠA v Banskej Bystrici, f. Okresné ľudové súdy, Nová Baňa, č. 3/1947; Lacko, Martin: Prežil vlastnú popravu. In: Pamäť národa č. 4/2013, s. 70; Tencerová, Mária: Svedectvo Márie Tencerovej. In Svedectvo č. 6/2006; písomné svedectvo Márii Tencerovej, dcéry Š. Fáreka, a ďalších osôb z 10. 5. 1995 vo vlastníctve autora; Wolf, Š., c. d., s. 66 – 67.

^[398] A MSNP, Z XII, S 119/65; SNA, f. bývalého Archívu UV KSS – Bacílek, š. 22; VHA, J. Petráš, c. d.; Čas, 17. 7. 1946 a 10. 8. 1946. 

^[399] Golema, A.: Zväzok partizánskych oddielov pod velením A. M. Sadilenka, s. 106; SNA, f. Povereníctvo vnútra, Bezpečnostný odbor, š. 451.

^[400] A MSNP, Z XII, S 87/91 a 88/91.

^[401] Golema, A.: Osobitná partizánska jednotka „Gottwald“, s. 88.

^[402] VHA, KOS, i. j. 225; SNA, Z, š. 18; List J. Šajgalíka z 11. 6. 1996 vo vlastníctve autora.

^[403] Gardista, 5. 1. 1944; http://www.nss.sk/historia/snp/spomienka_na_obete_partizanskeho_teroru.htm, 13.1 10. 2006.

^[404] VHA, KOS, i. j. 225; tiež J. Filo, c. d., s. 47 – 48.

^[405] J. Filo, c. d., s. 47.

^[406] Gardista, 17. 1. 1945; Informáciu od starostu Gaboltova.

^[407] A MSNP, Z XII, S 119/65; SNA, f. bývalého Archívu ÚV KSS – Bacílek, š. 22; VHA, dátum podľa citovanej práce J. Petráša; Čas, 17. 7. 1946 a 10. 8. 1946. 

^[408] Džadoň, Jozef: Stalo sa na Vianoce...In: Slobodné Slovensko č. 6/1983; Na cintoríne v Hrabušiciach je uvedených len 9 mien, no pravdepodobne doklady niektorých obetí zhoreli po vražde v ohni, ktorý na mieste činu založil páchateľ.

^[409] A MSNP, Z XII, S 9/76 – podľa tohto prameňa boli z Hranovice; informácia od miestnych obyvateľov.

^[410] ŠA v Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 130.

^[411] Písomné svedectvo Márii Tencerovej a ďalších osôb z 10. 5. 1995 vo vlastníctve autora; A MSNP, Z IV, 315/59; Haringová, Mária: Spustošená dedina. Martin 1989, s. 66 .

^[412] Kováč, Ivan – Oldřich Vaněk: Strelníky, Povrazník, Ľubietová v odboji. Slovenská Ľupča 2009, s. 92.

^[413] SNA, f. 203, š. 395 a š. 397; VHA, KOS, i. j. 217, kronika Pružiny.

^[414] ŠA Bytča, f. Trenčianska župa II- prezídium., č. sp. 1945/IV/4/Ča/47.

^[415] VHA, ZPH, i. j. 309.

^[416] SNA, f. 203, š. 396.

^[417] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 130, 588/45; VHA, KOS, i. j. 203 – podľa tohto prameňa sa to stalo okolo Vianoc; Petráš, J., c. d. – tento prameň udáva dátum 31. november.

^[418] SNA, f. 203, š. 396.

^[419] Rímskokatolícka matrika v Bobrovci; tiež SNA, f. 203, š. 396.

^[420] A MSNP, Z IV, i. j. 13/70.

^[421] A MSNP, Z XII, s 145/62; VHA, OVDS, š. 18; VHA, KOS, i. j. 226; VHA, ZPH, i. j. 39. Veliteľom toho oddielu bol Pavel Jakubovič, ktorý používal krycie meno mjr. Igor. Jeho zástupcom bol ako politický komisár Rudolf Strechaj, ktorý bol v r. 1954 – 1960, predseda Zboru povereníkov, t. j. slovenskej vlády s minimálnymi právomocami. Po zrušení Zboru povereníkov v r. 1960 – 1962 bol predsedom Slovenskej národnej rady.

^[422] VHA, KOS, i. j. 215, kronika Krokavy; VHA, ZPH, š. 8, i. j. 77.

^[423] A MSNP, Z XII, S 747/58 a S 187/62; A MSNP, f. IV. š. 7b, 13/70; CDAHOU, f. 166, i. 3, i. j. 79.

^[424] Kronika Ostrého Grúňa, s. 33; informácia od miestneho obyvateľa.

^[425] VHA, ZPH, i. j. 199a.

^[426] A MSNP, Z IV, S 82/67. Dátum úmrtia podľa matričného úradu v Trnave.

^[427] VHA, ZSP, ŠZX – 308, ŠZX – 343 a ŠZX – 358; Lalík, Ján: Robotnícke hnutie a protifašistický odboj v okolí Žarnovice. Dom politickej výchovy OV KSS v Žiari nad Hronom, 1975, s. 39; Haringová, M., c. d., s. 69.

^[428] A MSNP, f. XII, S. 392/93.

^[429] ŠA Banská Bystrica, f. ĽS, okres Rimanská Sobota, č. 135/4; A MSNP, Z XII, S

^[430] VHA, ZPH, i. j. 199a.

^[431] VHA, ZPH, i. j. 193, 194, 196 a 452; VHA, KOS, i. j. 202; A MSNP, Z XII, S 179/65. Dátum smrti uvedený podľa matriky.

^[432] MO AO, D 58; informácia od človeka, ktorý nechcel byť menovaný.

^[433] SNA, Z, š. 15; VHA, ZPH, i. j. 46.

^[434] SNA, f. 203, š. 369; SNA, f. 209, š. 750; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 477.

^[435] Písomná výpoveď Ľudovíta Beňa; tiež VHA, ZSP, ŠZX – 347 a ŠZX – 403; tiež informácia od príbuzných obetí; tiež SNA, f . 203, š. 396. Veliteľom toho oddielu bol vtedy Alexander Čerepanskij (tiež Čerepan).

^[436] Langer, J.- Mlynarčík, J., c. d., s. 79; tiež informácia od miestnej obyvateľky.

^[437] VHA, KOS, i. j. 215 a i. j. 250.

^[438] Lacko, Martin: Pôsobenie a osud partizánskeho oddielu Bohdan Chmieľnický. In Vojenská história č. 2/2005, s. 78.

^[439] VHA, ZPH, š. 2, i. j. 31; SNA, Z, š. 17; Matrika obecného úradu v Rovnom; MO AO, D 2.

^[440] AM SNP, Z XII, S 17/99.

^[441] Informácia od bývalého obyvateľa Čierneho Balogu Antona Oberhausera. Možno je to ten prípad, ktorý sa uvádza v knihe Jilemnický, Peter: Kronika. Bratislava 1950, s. 279.

^[442] ABS, f. S/2, š. 4; matrika v Hrádku; tiež Jablonický, Jozef: Samizdat o odboji. Partizánske 2006, s. 322, 622- 623; VHA, f. DS, š. 9; tiež informácia od človeka z tejto oblasti.

^[443] MO AO, D 59. Podľa toho prameňa všetci 4 zahynuli ten istý deň – 12. 1. 1945. Pretože tento materiál sa písal s pomerne značným časovým odstupom od tejto udalosti, dátum uvedený v matrike je asi spoľahlivejší.  

^[444] VHA, ZPH, š. 9, i j. 87.

^[445] A MSNP, Z XII, S 83/86; Schmotzer, Michal: Prerody. Košice 1987, s. 102 – 103.

^[446] SNA, f. 203, š. 396.

^[447] VHA, ZPH, š. 9, i. j. 87.

^[448] Lacko, M.: Partizánska brigáda podplukovníka Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca (1944 – 1945). In: Historický časopis č. 1/2003, s. 93.

^[449] Jilemnický, P., c. d., s. 279.

^[450] Golema, A.: Osobitná partizánska brigáda „Gottwald,“ s. 152; VHA, KOS, j. 296/I; tiež VHA, ZPH, i. j. 360.

^[451] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 54, č. 160/1945; SNA, f. 203, š. 396; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto nad Váhom, š. 198; Gardista, 25. 1. 1945; list. J. K. z 28. 11. 1993 vo vlastníctve autora.

^[452] VHA, KOS, i. j. 274; A MSNP, Z XII, S 47/86.

^[453] A MSNP, Z XII, S 141/63.

^[454] SNA, f. 203, š. 396.

^[455] CDAHOU, f. 114, i. 1, i. j. 11; tiež CDAHOU, f. 62, i. 1, i. j. 1509

^[456] ŠA Bytča, f. ŠZ v Trenčíne, č. 383/1945; tiež SNA, f. 203, š. 396; SNA, f. 209, š. 767.

^[457] ŠA Banskej Bystrici, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 130, č. 86/1945.

^[458] VHA, ZPH, i. j. 194.

^[459] MO AO, D 54.

^[460] Rímskokatolícka matrika v Zázrivej.

^[461] Jánoštin, Ondrej: Spomienky na odvlečenie NKVD do Sovietskeho zväzu. In: Návraty č. 1/1991.

^[462] SNA, Z, š. 16; tiež VHA, KOS, i. j. 253.

^[463] SNA, f. ŠÚVP, š. 56; Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 79; informácia od príbuznej obete.

^[464] Informácia od historika Martina Lacka; matrika Hrádku.

^[465] Správa od miestneho obyvateľa Ivana Trnovského.

^[466] ŠA Banská Bystrica, f. ŠZ v Banskej Bystrici, š. 130, č. 25/1945; SNA, f. 203, š. 396; ABS, f. 302, š. 535 – 13.

^[467] Jilemnický, P., c. d., s. 281 – 285, 287 – 296; tiež Golema. A.: Zväzok partizánskych oddielov pod velením A. M. Sadilenka, s. 118. Opakované zabíjanie zajatých nemeckých vojakov Čiernom Balogu v spomína aj iný prameň – VHA, OVDS, š. 13.

^[468] A MSNP, Zbierka VII, š. 5, i. j. 14/67.

^[469] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 5; Informácie od miestnych obyvateľov.

^[470] A MSNP, f. XII, S 26/76, Maday, J., c. d., s. 275.

^[471] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; VHA, AZ 11, š. 7; matrika Hrádku.

^[472] CDAHOU, f. 114, i. j., i. j. 11.

^[473] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; VHA, AZ 11, š. 7; informácia od miestneho obyvateľa.

^[474] VHA, KOS, 226; dátum úmrtia podľa rímskokatolíckej matriky v Prosieku.

^[475] Jilemnický, P., c. d., s. 285 – 290.

^[476] SNA, f. 203, š. 396; Rozlúčka s hrdinom. In: Gardista, 1. 2. 1945.

^[477] A MSNP, Z XII, S 68/85.

^[478] List Moniky Červeňovej z 25. 8. 1996 vo vlastníctve autora.

^[479] SNA, f. ŠÚVP, š. 92.

^[480] VHA, ZPH, i. j. 102, i. j. 147, i. j. 194, i. j. 196, i. j. 199a, i. j. 505; A MSNP, Z XII, S 175/64 a S 124/79; Spomienky Baltazára Kurica zo 17. 11. 1991, archív Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja; Kubovčák, Dušan – Šagát, Milan: Z kroniky bojov partizánskeho zväzku Ján Žižka, 1984, vydalo vlastivedné múzeum Topoľčany.

^[481] SNA, f. 209, š. 782; informácia od miestneho obyvateľa.

^[482] VHA, ZPH, š. 17, i. j. 196.

^[483] A MSNP Z XII, S 68/85. Veliteľom oddielu Jermak bol Konstantin Kľukin.

^[484] CDAHOU; f. 166, i. 1, i. j. 477;  VHA, ZPH, š. 44, i. j. 500; Jánoštin, Ondrej: Spomienky na odvlečenie NKVD do Sovietskeho zväzu. In: Návraty č. 1/1991 list Moniky Červeňovej zo 16. 9. 1996 vo vlastníctve autora

^[485] A MSNP, Z XII, S 27/2009.

^[486] A MSNP, Z XII, S 94/82.

^[487] Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 72; CDAHOU; f. 166, i. 1, i. j. 477; VHA, ZPH, š. 44, i. j. 500; Jánoštin, Ondrej: Spomienky na odvlečenie NKVD do Sovietskeho zväzu. In Návraty č. 1/1991.

^[488] Lakota, Ján: Moje svedectvo o „Pomstaní“. In: Svedectvo č. 1/2017, doplnené informáciami od Starohorčana Ivana Čillíka.

^[489] A MSNP,Z XII, S 257/63.

^[490] VHA, ZPH, i. j. 196.

^[491] A MSNP, f. XII, S 86/89.

^[492] VHA, ZPH, š. 16, i. j. 194.

^[493] Schuster, R., c. d., s. 230 – 239; A MSNP, Z XII, S 356/93; A MSNP, Z IV, č. 181/65;  CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 163.

^[494] Schuster, R., c. d., s. 224 – 225; A MSNP, Z XII, S 356/93.

^[495] VHA, OVDS, š. 13, s. 288.

^[496] VHA, ZPH, i. j. 194, i . j. 505; VHA, ZSP, ŠZX – 295; SNA, f. 203, š. 396; MO AO, D 63/1; CDAHOU, f. 110, i. 1, i. j. 1.

^[497] Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 72; Návraty č. 1/1991; listy Moniky Červeňovej z 25. 8. 1996 a 19. 9. 1996 vo vlastníctve autora; Huba, Peter- Karcol, Miroslav: Zázrivá. Dolný Kubín 2004, s. 27 – 28; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 477; Práca, 8. 6. 1991. Veliteľom oddielu Za rodinu bol Michail Saveliev.

^[498] CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 477 .

^[499] CDAHOU, f. 129, i. 1, s. 9; VHA, AZ 11; Informácia od miestnych obyvateľov. Dátum podľa náhrobného kameňa v Novej Lehote. Rímskokatolícka matrika v Starej Lehote udáva dátum úmrtia 8. februára.

^[500] SNA, š. 203, š. 396.

^[501] CDAHOU, f. 129, i. 1, s. 9; VHA, AZ 11, š. 7.

^[502] SNA, f. 203, š. 396.

^[503] SNA, f. 203, š. 396; SNA, f. 209, š. 770.

^[504] Bednár, Jaroslav: Stŕhanie masiek. In: Slovenské ozveny č. 21/1991; informácia od miestnych obyvateľov. Dátum úmrtia podľa náhrobného kameňa na cintoríne v Novej Lehote. Rímskokatolícka matrika v Starej Lehote udáva dátum úmrtia 8. februára.

^[505] SNA, f. 203, š. 396.

^[506] ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto nad Váhom, š. 201; tiež VHA, KOS, i. j. 238, kronika Čachtíc.

^[507] VHA, f. DS, š. 1; VHA, ZPH, i. j. 414; VHA, KOS, i. j. 203; tiež SNA, Z, š. 18; Veliteľom tohto oddielu bol Ladislav Drinocký.

^[508] MO AO, D 61; VHA, ZPH, i. j. 196 a i. j. 505.

^[509] MO AO, D 61; VHA, ZPH, i. j. 196.

^[510] CDAHOU, f. 122, i. 1, i. j. 1; A MSNP, Z XII, S 108/65; VHA, ZPH, š. 41, i. j. 474.

^[511] SNA, f. 209, š. 760 a š. 770; SNA, f. 604, š. 54.

^[512] Informácia od historika Martina Lacka; matrika Hrádku.

^[513] AM SNP, f. XII, S 95/88.

^[514] VHA, ZPH, š. 16, i. j. 194 a š. 39, i. j. 452.

^[515] SNA, f. 203, s. 139; SNA, f. 209, š. 763; Výčiny banditov. In: Gardista, 10. 3. 1945; tiež SNA, Z, š. 16.

^[516] Stanislav, J., c. d., s. 139. Autor tu ako vinníkov uvádza príslušníkov nemeckej jednotky.

^[517] Informácia podľa miestnych obyvateľov, podľa ktorých sa v čase vraždy nemecké jednotky v tejto oblasti nenachádzali.

^[518] MO AO, D 29; matričná kniha Liptovské Revúce; CDAHOU, f. 130, i. 1, i. j. 321.

^[519] CDAHOU, f. 130, i. 1, i. j. 321.

^[520] Informácia od historika Martina Lacka; matrika v Hrádku.

^[521] ŠA v Bratislave, f. ŽB III prez., s. 68, ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 724/1945; Halaj, D., c. d., s. 79 – 80

^[522] Osika, Š., rukopis, Kavecký , Michal: Nie je dôvod oslavovať povstanie. In Bielik, P. – Mulík, P., c. d. s. 103

^[523] SNA, f. 203, š. 396; Syrný, Marek – Uhrin, Marek: Situačné hlásenia okresných náčelníkov. Turany 2012, s. 188.

^[524] SNA, f. 203, š. 396; SNA, f. 604, š. 54; SNA, f. ŠÚVP, š. 66; tiež MO AO, D 84.

^[525] CDAHOU, f. 129, i. 1, i. j. 9; VHA, AZ 11, š. 7; Rímskokatolícka matrike v Starej Lehote; úmrtná matrika bývalého matričného obvodu Hrádok (1. 1. 1923 – 31. 12. 1949); informácie od miestnych obyvateľov.

^[526] VHA, AZ 11, š. 7; Lacko, Martin: Partizánska brigáda podplukovníka Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca (1944- 1945). In: Historický časopis č. 1/2003, s. 94.

^[527] Kronika Ostrého Grúňa, s. 33; Dátum smrti podľa Rímskokatolíckej matriky v Kľaku.

^[528] VHA, ZPH, i. j. 87 a i. j. 129; SNA, f. 209, š. 756 a Z, š. 18; VHA, KOS, i. j. 220; AM SNP, Z XII, S 83/86; Schmotzer, M., c. d., s. 105; tiež Syrný, M. – Uhrin, M., s. 193; A ÚPN, f. VIT 02, i. j. 4.

^[529] CDAHOU, f. 120, i. 1, i. j. 6. Veliteľom toho oddielu bol Alexander Gurov. Je možné, že ide o ten istý prípad, ktorý udáva iný prameň, no ten udáva len asi 15 obetí. Ich veliteľ sa volal Kiss- Filo, J., c. d., s. 47; list. L. Fila z 9. 3. 2000 vo vlastníctve autora.

^[530] VHA, OVDS, š. 31.

^[531] Informácia od Štefana Osiku, ŠA v Bytči, pobočka Žilina, f. OÚ Žilina; ŠA Bytča, inventár f. ŠZ v Trenčíne, č. 537/1945.

^[532] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 919/1945; f. ŽB II prez., š. 68; SNA, f. 203, š. 396; SNA, f. 209, š. 770.

^[533] SNA, f. 203, š. 396; Smena na nedeľu, 29. 3. 1991; list J. Kukuču z 28. 11. 1993 vo vlastníctve autora.

^[534] SNA, f. ŠÚVP, š. 26; SNA, f. 203, š. 396.

^[535] VHA, ZPH, , i. j. 194.

^[536] SNA, f. 203, š. 396; Informácia od Štefana Osiku. Veliteľom tejto brigády bol Dmitrij Rezuto.

^[537] SNA, f. 203, š. 396.

^[538] AMV, f. A 2/1, i. j. 39.

^[539] CDAGOU, f. 122, i. 1, i. j. 1; VHA, ZPH, š. 41, i. j. 474.

^[540] Čatloš, Dušan: Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku. In: Kultúra č. 17/2010. Tiež list príbuzného zavraždeného K. Tótha, J. K., z 24. 10. 1996 vo vlastníctve autora. Podľa neho k udalosti došlo 1. 1. 1945. Vzhľadom na to, že podľa článku v Kultúre to stalo v čase, keď už sovietski vojaci prenikli na horný Liptov, tento dátum možno pokladať za spoľahlivejší.

^[541] SNA, f. 203, š. 396; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto nad Váhom, š. 202. Veliteľom toho práporu bol Vladimír Žalman.

^[542] Mihálik, Pavel: Povstanie pod Tríbečským pohorím. In: Svedectvo č. 8/2002; Martinka, Karol: ...a potom nastalo obdobie temna. In: Svedectvo č. 11/2002; tiež písomná výpoveď K. Martinku z 27. 8. 2002 vo vlastníctve autora; informácia od osoby pochádzajúcej z tejto oblasti.

^[543] VHA, ZPH, i. j. 484; VHA, ZSP, ŠZX – 171; matrika Kláštora pod Znievom. Veliteľom toho oddielu bol Bohuš Majzlík.

^[544] VHA, ZPH, š. 15, i. j. 179.

^[545] VHA, ZPH, i. j. 196, i. j.  199 a i. j. 505; MO AO, D 61; VHA, KOS, i. j. 230; SNA, f. 203; š. 396; SNA, f. 209, š. 763.

^[546] VHA, KOS, i. j. 230; MO AO, D 61; SNA, f. 203, š. 396; SNA, f. 209, š. 773; VHA, ZPH, i. j. 199a – tu je uvedený dátum 6. marec a i. j. 474- tu je uvedený dátum 20. marec.

^[547] SNA, f. 203, š. 396.

^[548] SNA, f. 203, š. 396.

^[549] ŠA Bytča, f. Trenčianska župa II.- prezídium, č. 1945/IV/4/Ča/771; SNA, f. 203, s. 39; SNA, f. 209, š. 750.

^[550]SNA, f. 203, š. 396; ŠA v Bytči, pobočka Trenčín, f. OÚ Nové Mesto nad Váhom, š. 198; tiež VHA, KOS, i. j. 238; informácia od miestneho obyvateľa.

^[551] Langer, J. – Mlynarčík, J., c. d., s. 94; informácia od miestnych obyvateľov.

^[552] SNA, f. ŠÚVP, š. 91; MO AO, D 58 – tu je uvedený dátum 8. marec.

^[553] Informácia od miestneho obyvateľa Jána Debnára.

^[554] SNA, f. 203, š. 396; MO AO, D 38; ŠA v Bytči, pobočka Považská Bystrica, fond OÚ Púchov, š. 58, č. 58/1946 prez.; tiež VHA, KOS, i. j. 247.

^[555] SNA, f. 209, š. 763; tiež CDAHOU, f. 130, i. 1, i. j. 326

^[556] VHA, KOS, i. j. 226; VHA, Petráš, J., c. d.; Svedectvo, 6/1998. Tu je meno uvedené len inciálkami.

^[557] M. R. Tomašuľa, c. d., s. 77; VHA, ZPH, i. j. 456 a i. j. 464.

^[558] List Ľ. B. z 12. 1. 1994 vo vlastníctve autora; tiež Kozák, Jaroslav – Lacko, Richard: Valča 1252 – 2002. Martin 2002. s. 17; rímskokatolícka matrika vo Valči. Veliteľom tejto brigády bol Konstantin Popov.

^[559] SNA, f. ŠÚVP, š. 60.

^[560] CDAHOU, f. 130, i. 1. i. j. 32; AM SNP, f. IV, i. j. 71/66.

^[561] ŠA v Bytči, pobočka Žilina, f. OÚ Žilina, š. 177.

^[562] ŠA v Bratislave, f. ŠZ v Bratislave, č. 1 950/1945

^[563] ŠA v Bytči, pobočka Žilina, f. OÚ Žilina š. 177; Práca, 8. 6. 1991.

^[564] SNA, f. 203, š. 396.

^[565] VHA, ZPH, š. 14, i. j. 175; Krištofík, J.: „Javorinu Nemci nikdy nedostanú!“, s. 161. Veliteľom toho oddielu bol Štefan Čúvala.

^[566] List L. Kvasničku z 10. 3. 2002 vo vlastníctve autora; tiež SNA, f. 203, š. 396 – tu sa uvádza len zastrelenie vojakov bez ich predchádzajúceho zajatia.

^[567] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 54, č. 1134/1945

^[568] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, č. 922/1945; Pravda, 28. 8. 1996; VHA, KOS, i. j. 248, Rajecká dolina; Kavecký, Michal: Nie je dôvod oslavovať povstanie. In: Bielik, P. – Mulík, P., c. d., s. 103; AM SNP, Z IV, š. 11a, i. j. 202/65 – tu sa udáva dátum 24. marca; Osika, Š., rukopis.

^[569] Kvasnička, Ladislav: „ Rež a rúbaj do krve...? In: Slovenský denník, 24. 9. 1992; list L. Kvasničku z 10. 3. 2002 vo vlastníctve autora; A MSNP, Z XII, S 38/89. Veliteľom tohto oddielu bol A. Ždanov.

^[570] AM SNP, Z IV., š. 14a, i. j. A 70/88.

^[571] VHA, ZPH, i. j. 194 a 452.

^[572] SNA, f. NS, Tnľud 6/46, kinofilm 895; Bednár, Jaroslav: Stŕhanie masiek. In: Slovenské ozveny č. 21/1991

^[573]  Krištofík J. c. d., s. 178 – 179.

^[574] CDAHOU, f. 122, i. 1, i. j. 1; tiež Príspevky k dejinách Slovenského národného povstania v Turci, s. 196 – tu je uvedené len zajatie týchto vojakov. Veliteľom toho oddielu bol Samuel Bibza.

^[575] ŠA v Bratislave, f. Ľudové súdy v Bratislavskom kraji, okres Nové Mesto nad Váhom, č. 124/1945; SNA, f. 203, š. 396; Slovenské ozveny č. 21/1991.

^[576] AM SNP, Z XII, S. 68/85.

^[577] List V. P. z 4. 8. 2000 vo vlastníctve autora.

^[578] SNA, f. NS, Tnľud, kinofilm 926; tiež Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 203; AM SNP, Z IV, i. j., A 77/75.

^[579] CDAHOU, f. 166, i. 3, i. j. 78.

^[580] VHA, KOS, i. j. 217; MO AO, D 38.

^[581] A ÚPN, f. A/11 i. j. 68; CDAHOU, f. 166, i. 3, i. j. 78; tiež Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 204.

^[582] VHA, KOS, i. j. 244; VHA, ZPH, i. j. 75 a 452; AM SNP, Z XII, S 285/64; CDAHOU, f. 111, i.1, i j. 1 – jednotlivé pramene udávajú dátumy 12. marec, 12. apríl, 13. apríl a 20. apríl.

^[583] ŠA v Bytči, f. ŠZ v Trenčíne, i. j. 54, č. 1136/1945; SNA, Z, š. 24; MO AO, D 34; VHA, ZSP, 260; VHA, ZPH, š. 7, i. j. 75; A MSNP, Z XII, S 6/76; matrika Ochodnice. Veliteľom toho oddielu bol Charam Čačujev.

^[584] List A. Prekopa z 18. 4. 1997 vo vlastníctve autora; VHA, KOS, i. j. 217.

^[585] Kňažko, Marian: Ohne na horách alebo kone sa môžu strieľať. In: Zmena, 35. týždeň z v r. 1994; informácia od autora príslušného článku.