Dobrý pastier aj život dá za svoje ovce. Ale najatý a taký, čo nie je pastierom a ktorému ovce nepatria, opúšťa ovce a uteká, keď vidí vlka prichádzať, pretože je najatý a nezáleží mu na ovciach.
Ján 10, 11-14

V decembri 1944 Katolícka tlačová kancelária vydala vyhlásenie, ktoré 10.12. 1944 uverejnil denník SLOVÁK, 12. 12. 1944 Slovenská Sloboda a 17. 12. 1994 Katolícke noviny v čísle 49-50. V tomto vyhlásení sa hovorí: „Z Prešova dostávame smutnú správu, že sa znova zväčšil počet obetí, ktoré si naši nepriatelia vyberajú aj z kňazských radov. Tento krát svoje kňazské presvedčenie smrťou potvrdil Ján Nemec, farár v Lieskovci, kňaz prešovskej diecézy. Zákerní vrahovia ho vyvliekli v noci 19. novembra t.r. (správne: 16.11. 1944 – I. N.) z jeho fary. Na druhý deň ráno (správne: ráno 17. 11. – I. N.) našli iba jeho zohavené telo, ktoré ukazovalo známky krutého trýznenia a mučenia. Výstrely z pušiek dokonali dielo vrahov.

Hrdinský kňaz bol 33-ročný; v službách oltára strávil 11 rokov života. Pre nás je aj táto nová obeť potvrdením toho, čo hlásame: kam až vie prísť nenávisť a besnenie, keď človek šliape Božie zákony, sväté práva a keď sa nechá ovládať najnižšími vášňami surovosti a pomsty.“ Nesprávny dátum smrti a nájdenia umučeného kňaza vo vyhlásení katolíckej tlačovej kancelárie spôsobilo veľmi zlé spojenie medzi Bratislavou a východným Slovenskom, najmä Zemplínom, kde v tom čase nastal zmätok, strach, veľké napätie a neistota z blížiaceho sa východného frontu, z povinnej evakuácie dedín a vnútorných nepokojov z rôznych akcií partizánov a protiakcií Nemcov.

Správa o umučení a brutálnej vražde mladého kňaza partizánmi, aká nemala dovtedy na Slovensku obdobu, oprávnene vyvolala otázku: Prečo sa to stalo?

Veď umučeného kňaza nikto nepoznal z politickej činnosti. Poznali ho iba v Zemplíne ako mladého, veľmi schopného, Bohu, Cirkvi a národu – najmä mládeži – verne slúžiaceho kňaza. Preto je otázka, kto a prečo mal záujem v partizánskej skupine Čapajev na jeho mučeníckej smrti? Kto vydal na to rozkaz?

Na otázku, ako sa mohlo stať, že nebola objasnená a potrestaná ukrutná vražda, teror a vykradnutie všetkého majetku (peniaze, šatstvo, kone, obilie atď.), čo zavraždený mal, odpoveď je jasná. Spôsobili to ľudia, ktorí mali vo všetkom priamu účasť, alebo mali záujem účastníkov chrániť. Pritom za účasť v povstaní mali v Humennom a na iných miestach politické postavenie. Tak smrť umučeného Jána Nemca – vraj z politických dôvodov, pretože bol proti partizánom – sa stala tabu a mala celkom upadnúť do zabudnutia. Z toho dôvodu sa po roku 1945 nikto neopovážil verejne hovoriť o umučení Jána Nemca.

Ani kňazi sa neodvážili čo len spomenúť jeho meno. Vraj by to bolo veľmi nebezpečné, lebo je to politická záležitosť. A táto snaha zatušovať ohavný zločin – zločin proti ľudskosti – umučenie mladého kňaza svätého života objavuje sa aj dnes po 50 rokoch. Svedčí o tom zavádzajúca zmienka v Katolíckych novinách z 13. 11. 1994 o 50. výročí jeho smrti, ktorá v rubrike Kalendár nám pripomína: „17. 11. 1944 tragicky zahynul Ján Nemec, farár v Lieskovci, ľudomil, zberateľ flóry a fauny (narodený v r. 1911).“ O tom, že ho partizáni umučili tým najhroznejším spôsobom zmienky niet.

Prečo? Pritom neuverejnili krátku správu dodanú do rúk šéfredaktora o slávnosti k 50. výročiu mučeníckej smrti kňaza Jána Nemca v Lieskovci, kde sv. omšu slúžil J. E. otec biskup Msgr. Alojz Tkáč za prítomnosti mnohých kňazov a množstva veriacich farnosti a jeho rodákov zo Šarišských Bohdanoviec.

Ján Nemec celým svojím životom, od detstva až po predčasnú smrť, svojou statočnou prácou, obetavosťou, láskou ako kňaza k svojim veriacim a ako Slováka k svojmu národu, má čo povedať aj dnešnej mladej, ale aj staršej generácii. Preto ho treba poznať zblízka.