Ján Nemec, rímskokatolícky farár v Lieskovci, okres Humenné, sa narodil 25. 1. 1911 v Šarišských Bohdanovciach ako druhý syn malého roľníka Jána Nemca, nar. 29. 11. 1881 a Márie, rod. Lazorovej, nar. 29.11. 1986. Mal staršieho brata Andreja, mladšieho Imricha a sestru Annu. V rodnej obci, v chudobnej drevenici rástol do desiateho roku života ako telesne pomerne slabý, ale veľmi pracovitý, svedomitý, poslušný a zbožný chlapec v kruhu rodičov, starých rodičov a súrodencov. Všetci – tri generácie – v jednej izbe. Je samozrejmé, že život bol ťažký, najmä počas prvej svetovej vojny, kedy otec musel narukovať, aj keď bol po ťažkom úraze, ktorý utrpel v továrni v USA – ale bol dôstojný – kresťanský.

V Šarišských Bohdanovciach navštevoval štyri roky ľudovú školu, v školskom roku 1917/18 – 1920/21. Hoci v tej dobe nikto z obce nešiel študovať, ani na remeslo, ale všetci mladí z obce sa venovali poľnohospodárstvu na gazdovstve rodičov alebo na pánskom veľkostatku, mladý Ján stále sníval o štúdiu a prosil rodičov, aby ho dali do Košíc na gymnázium.

Pre rodičov bola jeho túžba záhadou a prekvapením, ako prišiel desaťročný chlapec na nápad ísť študovať na gymnázium, keď vzor v nikom nemal. Ďalej, vzhľadom na jeho telesnú slabosť, bolo ťažko pre rodičov vyhovieť mu a dať ho z domu, ktorý nikdy neopustil, do mesta, kde by bol odkázaný sám na seba.

Avšak keď zvážili schopnosti syna, jeho nadanie a videli jeho veľkú, priam záhadnú túžbu po štúdiu, rozhodli sa vyhovieť mu, hoci vedeli, že výdavky spojené so štúdiom budú veľkým zaťažením pre ich malé gazdovstvo.
Tak sa desaťročný Ján rozlúčil so svojím obľúbeným baránkom, ktorého mu rodičia každoročne na jar kúpili, a po skončení štvrtej triedy ľudovej školy 1.9. 1921 odišiel študovať do Košíc na reálne gymnázium.

V Košiciach spočiatku býval na priváte a po ôsmich mesiacoch pre nevyhovujúce bytové podmienky sa dostal pomocou profesora náboženstva Dr. Demetera do Štátneho stredoškolského internátu, kde býval až do skončenia štvrtej triedy. Na konci štvrtej triedy sa prihlásil do Misijného domu v Nitre.

Pretože profesor náboženstva Hések ho uisťoval, že bude v Nitre prijatý, nepodal si žiadosť do internátu na ďalší rok. V Nitre však pre veľký počet uchádzačov, najmä však pre neskoré odoslanie jeho prihlášky nebol prijatý. Preto musel ostať naďalej na gymnáziu v Košiciach. Ostal ale bez bytu. V internáte už miesto nebolo. Stratil aj štipendium, ktoré v internáte stále mal. V tejto ťažkej situácii na začiatku piatej triedy, keď už sa zdalo, že bude musieť nechať štúdium z finančných dôvodov, stretol sa 1. 9. 1925 v budove gymnázia s pani Tóthovou, ktorá práve hľadala duočovateľa pre svojho syna, ktorý prestúpil z maďarského gymnázia do piatej triedy slovenského gymnázia. Ján sa zaviazal doučovať Mikuláša Tótha, a preto ho jeho rodičia prijali na byt a stravu lacnejšie, čo malo byť odmenou za jeho prácu ako inštruktora. V tejto rodine potom býval až do skončenia stredoškolského štúdia, ktoré veľmi úspešne ukončil maturitnou skúškou 14. 6. 1929.
Po maturite sa prihlásil ako osemnásťročný na štúdium teológie v Biskupskom seminári v Košiciach. Tu za štyri roky v šk. rokoch 1929/30 – 1932/33 dokončil päťročné štúdium teológie, pretože pre výborný prospech – aj keď bol veľmi mladý – bolo mu povolené skrátenie štúdia. Po skončení druhého ročníka počas prázdnin zložil skúšky z učiva tretieho ročníka, a tak postúpil z druhého ročníka do ročníka štvrtého. Ako poslucháč štvrtého ročníka sa stal v šk. roku 1931/32 vychovávateľom so svojím kolegom Prokopom v Stredoškolskom biskupskom internáte (v konvikte).

Za kňaza bol vysvätený ako dvadsaťdvaročný na sviatok sv. Petra a Pavla 29.6. 1933 v Prešove po vyžiadaní potrebného dišpenzu od kánonicky stanoveného veku z Ríma. Sviatosť kňazstva mu udelil košický biskup Jozef Čársky.