Na „bumažke“ bolo azbukou po rusky napísané: „Dobrovoľne dal 6000 ks a sa nebránil. Viac nebrať!“ Podpis bol: Čapajev. Pri písaní slovenský partizán upozorňoval Rusa, aby nepodpísal svoje meno, ale veliteľove. Pod menom Čapajev vystupoval major Ľ. Kukorelli, náčelník štábu partizánskej skupiny „Čapajev“.

Partizánska skupina „Čapajev“ vznikla v lete 1943 na východnom Slovensku v lesoch nad Maťaškou. Zo skupiny vyrástla brigáda. Kukorelli – dôstojník slovenskej armády, ktorý dezertoval – známy pod menom Čapajev alebo Martin, sa stal náčelníkom jej štábu a prvým veliteľom sovietsky dôstojník Ivan Kononovič Baľuta (krycie meno V. J. Jagupov), ktorému sa podarilo ujsť z nemeckého zajatia. Brigáda „Čapajev“ podliehala štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Viac ako polovicu brigády tvorili príslušníci sovietskej armády.

Jedným zo zakladateľov skupiny „Čapajev“ v roku 1943 bol aj Bernát Friedmann z Prešova, interbrigádista vystupujúci pod menom Kubík. KSS ho poverila starostlivosťou o zásobovanie partizánov.

Celú akciu partizánov na fare v Lieskovci v noci zo 7. na 8. augusta 1944 treba charakterizovať ako ozbrojenú nočnú lúpež, pri ktorej okradli rímskokatolíckeho farára Jána Nemca, slúžku Alžbetu Lehovičovú a kostol v Lieskovici, v Hudcovciach, Mysline, Topoľovke a v Závadke o milodary veriacich zozbierané pri bohoslužbách – do zvončeka – pre potreby kostolov. Všetko zobrali farárovi pod hrozbou: „Ak nedáš, musíš ísť s nami.“ A pri odchode: „Ak niekomu ohlásiš, že sme tu boli a zobrali peniaze, prídeme po teba!“ Kam by ho boli zaviedli, dáva najlepšiu odpoveď mučenícka smrť kňaza Jána Nemca 17. 11. 1944, pripravená partizánmi.

O tejto prvej lúpeži partizánov Ján Nemec nikomu nepovedal. Aj svojej slúžke a domvedúcej čo najprísnejšie zakázal o nej hovoriť. Iba neskoršie napísal o tom na Biskupský úrad do Prešova, pretože vzali aj kostolné peniaze.

Až asi v polovici októbra 1944, keď front stál na hraniciach Slovenska, zavolal k sebe svojho kuráta Pavla Jelínka a porozprával mu o celom prípade. „Pozri, Pavol,“ hovoril mu, „čoskoro tu môže byť front, so mnou sa môže všeličo stať a tak ty ako kurátor, aby si vedel o všetkom. Ale hovorím ti, ako by si bol pri spovedi, aby si o tom nikomu nehovoril, čo ti poviem.“ A tak mu porozprával o „návšteve“ partizánov na fare 8. 8. 1944. Okrem toho ho prosil, aby mu pomohol ukryť matriky a keby bolo treba neskoršie aj kalich a monštranciu. Na ukrytie matrík sa mu zdalo najvhodnejšie zamurovať ich do teheľne, ktorú mal Pavel Jelínek za dedinou.