Ján Nemec im povedal, aby trochu počkali, že im otvorí. Rýchlo zobliekol reverendu, obliekol si iba kabát a zahodil do kúta peniaze ktoré mala u neho uložené domvedúca ako svoje úspory. Partizáni však prišli, búchali na dvere a kričali, aby im išiel otvoriť. Pri otvorení si svietil elektrickou lampou. Len čo otvoril dvere, partizáni sa vrútili dnu s namierenými automatmi a s krikom, aby zhasil baterku. Na to jeden – Rus – prišiel do izby, kde bol aj brat Jána Nemca – Imrich Nemec. Druhý partizán – Slovák – v uniforme ostal na chodbe a tretí strážil vchod do fary. O partizánovi v chodbe Ján Nemec neskoršie zistil, že bol z Kudloviec pri Humennom a ako poddôstojník slovenskej armády dezertoval.

Rus si v izbe sadol na stôl a hovoril po rusky: „Baťuška, nám nenáda kušať ale dengi. Davaj dengi!“ Kňaz vytiahol svoju peňaženku, v ktorej mal svojich 3000 ks a okrem toho peniaze, ktoré u neho nechávala pomocnica v domácnosti Alžbeta Lehovičová. Na to hovoril Rusovi: „3000 ks sú moje, ostatné pomocnice v domácnosti. Viac nemám. Som mladý kňaz a nedávno som vyšiel dlžôb.“ Rus nepoznal slovenské peniaze, a preto sa opýtal Slováka, či to stačí.

Je to málo, hovoril Slovák, nech dá aspoň 6000 korún. Keď Ján Nemec povedal, že viac nemá, Rus mu pohrozil, že ak viac nedá, musí ísť s nimi. „Hľadaj peniaze v stole!“ zakričal na Rusa Slovák. Stôl otvoril a našiel v ňom päť drevených škatuliek, v ktorých boli uložené peniaze jednotlivých kostolov. Ján Nemec mal totiž okrem Lieskovca štyri filiálky: Myslinu, Hudcovce, Topoľovku a Závadku. Keď Rus zbadal peniaze, pýtal sa, aké sú to peniaze. Ján Nemec mu hovoril, že sú kostolné. „Vsio kostolné?“ začal zúriť Rus. „Mne národné diengi nenada,“ povedal zlostne. Ale hneď žiadal farára, aby dal z kostolných, lebo ináč musí ísť s nimi. Avšak prv, než sa Ján Nemec stihol spamätať zo všetkého, čo sa okolo neho dialo, už mal Rus vo vrecku všetky peniaze – jeho, slúžky i kostolné, okrem niekoľkých halierov v Ružencovom spolku. Našiel aj malú peňaženku, v ktorej mal Ján Nemec 1500 ks a zobral ich.

Keď už mal partizán – Rus – všetky peniaze vo vrecku, pýtal košeľu a spodky. Aj tie od farára dostal. Potom sa obrátil na Imricha Nemca, ktorý celú tú lúpež partizánov bezmocne pozoroval, aby tiež dal peniaze. Ten sa však vyhovoril, že je iba študent a žiadne peniaze nemá. Na to sa ho partizán stojaci na chodbe opýtal, čo a kde študuje.

Keď partizáni mali čo chceli a chystali sa odísť, Ján Nemec hovoril Rusovi: „Všetky peniaze ste zobrali. Čo urobím, keď prídu iní a budú chcieť peniaze?“ Rus tvrdil, že viac k nemu neprídu a okrem toho napísal na kus papiera „bumažku“ na 6000 ks, hoci v skutočnosti zobrali, ako sa po ich odchode zistilo, viac ako 11 000 korún. V tom boli peniaze farárove – asi 4500 ks, niečo viac ako 1000 korún jeho slúžky a ostatné peniaze boli kostolné.

Pri odchode partizáni pohrozili farárovi, že prídu po neho, ak by niekomu hovoril, alebo to niekomu hlásil, že boli u neho a vzali mu peniaze. Tvrdili mu, že všetky peniaze vrátia, len čo im dôjde zásielka peňazí. Pri odchode sa pozreli do kuchyne, kde v kúte stála, od strachu sa trasúca, slúžka Alžbeta Lehovičová, aj do izby, kde bola ustrašená 60-ročná domvedúca Margita Magyarová.