English 
Français 
Deutsch 
Vaše rodinné spomienky a spomienky Vašich blízkych z čias Povstania '44, ako i skeny dobových dokumentov, rozsudkov, listov, dobových novín ap. môžete zasielať na adresu
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 7888
Keď mám vydať svedectvo o povstaní, musím si najskôr uvedomiť, že nejde o biele ani o kontroverzné miesto našej histórie. Je ona napísaná falošnou farbou lží, zveličenia a skutočná pravda zatretá čiernou farbou nenávisti.
Ak chceme poznať a vidieť celú pravdu našich novodobých dejín, musíme najskôr odstrániť tento nános lži a klamstva.
Ak chceme hovoriť pravdu o slovenských dejinách a ich epizóde nazývanej povstanie, musíme najskôr alebo súčasne poukázať na tento falošný obraz vytvorený vedome a účelovo komunistickými a čechoslováckymi politikmi a ich posluhovačmi, dávajúcimi si vznešený názov historici.
Je smutné, že i v obnovenom samostatnom slovenskom štáte sa tento falošný obraz slovenských dejín a osobitne povstania udržuje aj oficiálnymi miestami, čoho dôkazom je uzákonenie 29. augusta za štátny sviatok SR.
Možno preto s istotou očakávať, aká nenávistná bude reakcia na naše podujatie Dies ater, na našu snahu osvetliť povstanie svetlom pravdy. Tým narúšame ten vytvorený falošný obraz, ktorý znamená aj glorifikovanie zrady vlastného štátu a jej oslavovanie ako vlastenectva. Za takéto "vlastenectvo" – zradu, si mnohí nechali platiť celoživotné odmeny.
Povinní sme však o našich dejinách hovoriť pravdu, a to čistú pravdu. Nesmieme robiť kompromisy s klamstvom, s lžou. Nemôžeme pripustiť, aby sa naše dejiny stali čiastočne pravdivými a čiastočne falošnými len preto, aby sme dosiahli jednotu a porozumenie s tými, ktorí vedome naše dejiny sfalšovali a falšujú.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3333
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 7678
Povstanie v Banskej Bystrici malo pozvoľný začiatok. Na uliciach sa už pred 29. augustom objavovali ozbrojenci v civile, voči ktorým vojenské hliadky nezasahovali. Ozbrojenci mali sovietske samopaly a časť z nich mala červené stužky na čiapkach.
Prvú ich väčšiu akciu, ktorej som bol svedkom, uskutočnili už 28. augusta poobede na hlavnom banskobystrickom námestí. Tu násilne vnikli do liehovaru a obchodu s liehovinami firmy Steiner & Lowy. Bolo počuť streľbu, ktorou si ozbrojenci otvárali sudy, a potom z vystrelených otvorov pili ich obsah. Časť z nich sa hneď opila. Iní vyrabovali obchod s kuchynskými potrebami na protiľahlej strane námestia, a s takto získanými hrncami, vedrami a krhlami zachytávali alkohol zo sudov, ktorý odnášali preč pred prizerajúcimi sa miestnymi obyvateľmi. To trvalo niekoľko hodín, pričom sa nad celým námestím vznášal opar alkoholu. Rabovanie sa náhle skončilo na výkriky "Nemci idú od Dubovej!", načo ozbrojenci behom opustili firmu i námestie a priľahlé ulice, ktoré do piatich minút ostali ľudoprázdne. Nemci neprišli, a tak bez ich prispenia skončila podľa mojich vedomostí prvá partizánska akcia v Banskej Bystrici.
Keď vypuklo povstanie, väčšina obyvateľov mesta sa stavala k nemu odmietavo. V meste mala veľmi silné postavenie HSĽS okrem miestnej časti zvanej Zábava, kde mali vplyv komunisti. Obyvatelia odmietavý vzťah k povstaniu nemali preto, pretože by snáď sympatizovali s Nemeckom, ale preto, lebo boli orientovaní protikomunistický a protičeskoslovensky, čiže proti tomu, o čo v povstaní išlo.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3203
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 6181
Začiatkom augusta v roku 1944 som ešte nemal celých dvadsať rokov, ked som sa na základe príkazu štátnych orgánov zberal vedno s viacerými maturantmi, stredoškolákmi a niektorými vysokoškolákmi z Oravy na tzv. mlatebný dozor. Našou úlohou bolo sledovať mlatbu v obciach na okolí Zvolena s cieľom podávať údaje o kvantite namláteného obilia. Túto úlohu som mal podlá dekrétu vykonávať v obci Očová pri Zvolene, neskôr na Lazoch Iviny, a to od 15. augusta do konca mesiaca.
Bolo teplé, slnečné leto a dobrá úroda obilia. Kraj pod Poľanou ma príjemne prekvapil i ľudia. Žatva v tomto kraji sa skončila, po dedinách hučali mláťačky. „My mlatební dozorcovia" sme mali dôsledne sledovať, koľko zrna vychrlili mláťačky, a dočista zapísať všetko, čo sa namlátilo. Hneď pri príchode sme sa obávali, že gazdovia i majitelia mláťačiek budú na nás s hnevom zazerať, ale naopak. Nás mladých a neznámych prijímali takmer s úsmevom, ba sme vycítili, že im na nás záležalo. O pár dní som to ľahko pochopil, keď som zistil, že pri zapisovaní namláteného obilia gazda ma s vážnou tvárou upozornil: "Napíšte o niečo viac, mohla by prísť kontrola!"
To preto, že my "komisári" usilovali sme sa uviesť vždy radšej menšie množstvo, aby zrno ostalo doma, ako by sa malo stať súčasťou zásob vojnu vedúcej nemeckej ríše. My sme poznali politickú situáciu a gazdovia to pochopili. Boli sme si však vedomí, my i gazdovia, že kamuflované údaje by sa mohli stať stredobodom pozornosti a mohli by mať nežiadúci dosah. Z môjho hľadiska vzťah medzi nami mlatebnými dozorcami a gazdami, resp. ich rodinami bol dobrý; prejavoval sa viacerými pozornosťami zo strany domácich i dobrou stravou, o akej sme vtedy na Orave nesnívali. Príjemnú letnú atmosféru kalili politické mračná, veľmi nás však prekvapovalo ustupovanie nemeckej armády na všetkých frontoch. Už sme vedeli, že jej porážka nie je iba vidinou, ale otázkou času. Ak sme sa vtedy nad niečím zamýšľali, boli to úvahy o tom, akoby malo prebiehať obsadzovanie Slovenska víťaznými armádami po porážke nemeckých vojsk. Názory neboli jednotné. Jednoznačne sa ľudia vyjadrovali iba o tom, že by sa nemal ničiť národný majetok, že by bolo ideálne, keby postupujúce armády obsadili naše územie bez boja. A práve vtedy sme začuli už hlasy: "Bude povstanie!" Boli to prvé zvesti o ňom, zároveň sa však vynárali aj otázky: "Proti komu? Azda proti vlastnému štátu, či proti Nemcom?" Odpovede neboli jednoznačné, medzi nimi aj takáto: "Povstanie proti terajšej vláde i proti okupantom."
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3386
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 5086
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 10399
V lete roku 1943 sa utvorila na východnom Slovensku v lesoch nad Matiaškou partizánska skupina Čapajev. Zo skupiny vyrástla brigáda. Ľudovít Kukorelli – dôstojník slovenskej armády, ktorý dezertoval, známy pod menom Čapajev alebo Martin, sa stal náčelníkom jej štábu. Prvým veliteľom bol sovietsky dôstojník Ivan Kononovič Baluta (krycie meno Jagupov), ktorý ušiel z nemeckého zajatia. Partizánska skupina sa rozrástla najmä roku 1944, ked prichádzalo na Slovensko vela sovietskych utečencov z nemeckých zajateckých táborov, k tomu parašutistov aj partizánov prichádzajúcich cez hranice z Ukrajiny a Polska. Vysielal ich Štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve, ktorému partizánska skupina Čapajev podliehala.
O bojovej činnosti partizánskej brigády Čapajev a najmä náčelníka štábu majora Ľ. Kukorelliho, sa napísalo veľa. No nič sa nepíše o tom, čo by vysvetlilo ukrutnosti pre slovenského človeka nepochopiteľné, vraždy nevinných ľudí, ktoré nemôžu mať nič spoločné s bojom proti fašizmu, ani za obnovenie ČSR. Všetko toto sa dialo v mene novej republiky a nového demokratického spoločenského poriadku, a to v pokojnom prostredí Slovenska, kde za šesť rokov Slovenského štátu – až do 29. augusta 1944 – súdy nepopravili ani jedného politického odporcu. Tu naraz vraždil Slovák Slováka bez dôvodu s príslušníkmi inej národnosti ako partizánmi, čo nemá v dejinách nášho národa obdobu.
Nahliadnuť do pomerov v Zemplíne – najmä v severnom, keď sa blížil východný front, umožní oboznámenie sa s hroznou udalosťou, ktorá sa stala v malej dedine – v Lieskovci pri Humennom, kde partizáni beštiálne umučili tamojšieho 33–ročného farára Jána Nemca. Z hľadiska celoslovenského bol však iba "unus e pluribus" – jeden z viacerých rím.–kat. kňazov, ktorí v čase povstania podstúpili mučenícku smrť.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3469
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3033